Koronavírus si nevyberá podľa veku.
„Nikdy som si nemyslel, že dostanem koronavírus. Mám 24 rokov, nemám žiadne predchádzajúce zdravotné ťažkosti, ani diabetes, ani astmu – som len trochu pri sebe, nič viac!“ povedal Faiz Ilyas, mladý Brit, ktorého ochorenie COVID-19 pripútalo k lôžku.
Kým sa do sveta šíri informácia, že vírus postihuje najmä starých ľudí, Faiz je jeden z tých mladých, ktorí chcú svojím príbehom upozorniť na vážnosť situácie. Koronavírus netreba brať na ľahkú váhu, pripomína v článku pre VICE.
Nakazil sa doma, ako prvý šiel do nemocnice jeho otec
Mladík prišiel 15. marca domov, pretože ho volala mama. Jeho otcovi bolo zle, rovnako sa za noc pohoršilo aj Faizovi. Mal horúčku a prestal jesť. K rodine prišla záchranka, ale zdravotníci do nemocnice vzali len otca. Faiz ešte nebol v kritickom stave.
Otca testovali na koronavírus a keď mu po troch dňoch prišli negatívne výsledky, poslali ho do domácej liečby. V tom čase však už 24-ročný mladík zápasil s dýchavičnosťou. Mal nepríjemnú pachuť v ústach a smrad v nose. Nedokázal jesť, neustále grgal a okrem refluxu vypľúval aj krv. Žil len na ovocných šťavách, nič výživnejšie nedokázal prehltnúť a teda ani nevracal.
„Začalo to byť naozaj strašidelné, keď som začal mať halucinácie. Cítil som tlak na mojom tele, akoby ma niečo stláčalo z každej strany,“ opísal svoje symptómy.
Napokon skončil v nemocnici, stále sa však príliš neobával. Je predsa mladý, jeho otca tiež prepustili po pár dňoch, pomyslel si. Mal však nízku hodnotu kyslíka a z röntgenových snímok vysvitlo, že má v pľúcach vodu. Začali mu zlyhávať aj artérie, viacerí zdravotníci mu ich v nemocnici nedokázali nahmatať. Previezli ho preto na Jednotku intenzívnej starostlivosti a urobili mu test na koronavírus. Výsledok: pozitívny.
I’m a Healthy 24-Year-Old. Coronavirus Landed Me in Intensive Care https://t.co/kv3XfK4buT pic.twitter.com/Ldip8r9n40
— VICE UK (@VICEUK) April 23, 2020
Bol prvým pacientom s koronavírusom na JIS-ke
Jeden z lekárov mu potvrdil, že bol prvým pacientom s koronavírusom na JIS-ke v nemocnici. Strávil tam päť dní, napojili ho na pľúcny ventilátor. „Dali mi taký malý ovládač s tlačítkom na privolanie dvoch sestier, ktoré boli za mňa zodpovedné 24/7. No aj keď som to tlačidlo stlačil, mal som strach, pretože ak by sa niečo bolo pokazilo, trvalo by im 20 minút obliecť si ochranné oblečenie,“ povedal. Lekári aj zdravotné sestry okolo neho nosili rúška, rukavice, zakryté mali aj celé telo a nechýbala sieťka na vlasoch a ochranné okuliare.
Napokon sa však nočná mora skončila. Domov sa mohol vrátiť 30. marca. Doma je už tri týždne, stále sa však zo svojho pobytu na JIS-ke spamätáva. Vrátila sa mu chuť do jedla, hoci občas sa ešte pri domácich prácach či dokonca sprchovaní zadýcha. Vrátil sa aj do svojej práce: robí taxikára. Tentokrát sa však chráni, nosí ochranné oblečenie a pravidelne si dezinfikuje ruky.
Podľa jeho slov je predovšetkým vďačný za skvelú starostlivosť zo strany lekárov a sestier. V prvú noc si myslel, že zomrie. Požiadal preto sestry, ktoré sa o neho starali, aby pri ňom chvíľu ostali. A ony naozaj ostali: držali ho za ruky a stáli pri ňom. „Riskovali svoje životy už len tým, že so mnou zostali,“ ukončil.