Brutálny prípad únosu a mučenia tínedžerky z Japonska otriasol celým svetom.
Junko Furuta sa narodila 18. januára 1971 milujúcim rodičom v japonskom meste Saitama. Bolo to šikovné a dobré dievča, na rozdiel od svojich rovesníkov sa na strednej škole vyhýbala alkoholu, cigaretám aj randeniu. Napriek tomu bola v škole obľúbená a mala množstvo kamarátov.
Keď sa svet v marci 1989 dozvedel o jej smrti a mučení, ľudia boli z brutálnych činov jej rovesníkov a spolužiakov zhrození. Hoci sa zdroje nezhodujú úplne v tom, ako dlho jej trápenie trvalo, odhaduje sa, že ju členovia gangu mučili všemožnými spôsobmi 40 až 44 dní. Našli ju po priznaní dvoch páchateľov, ktorých vyšetrovali v inom prípade.
Spolužiak ju zdanlivo ochraňoval, v skutočnosti ju chcel znásilniť
25. novembra 1988 šla Junko domov z brigády na bicykli. Jeden chlapec ju skopol z bicykla a potom ušiel. Priblížil sa ďalší mladík, ktorý jej ponúkol pomoc a chcel ju odprevadiť domov. Junko v ňom spoznala svojho 18-ročného spolužiaka Miyano Hiroshiho, a tak s jeho ponukou súhlasila. Namiesto odprevadenia domov, však Junko doviedol do opusteného skladu, kde ju pod hrozbou, že ublíži jej rodine, znásilnil. Hiroshi bol poda Unseen Japan v škole známy kontaktmi na miestnu mafiu jakuza, je možné, že práve preto sa Junko zo strachu podvolila.
Ich stretnutie nebolo náhodné. Chlapec, ktorý Junko zhodil z bicykla, bol Hiroshiho šestnásťročný kamarát Minato Nobuharu. Spolupracovali a spoločne hľadali obeť, ktorú by mohli znásilniť. Nerobili to prvýkrát, boli zohratý tím.
Hiroshi dievča vzal na hotel, kde ju opätovne znásilnil, potom zavolal svojim kamarátom. Ogura Jo, Watanabe Yasushi, ktorí mali v tom čase len 17 rokov aj Nobuharu si vypočuli jeho vychvaľovanie sa, čo Junko spravil. Introvert Edit uvádza, že jeho výber nebol náhodný. Junko bola jediným dievčaťom na škole, ktorá ho odmietla, je preto možné, že ublížené ego si cielene zvolilo čakať ju na trase, ktorou bežne chodievala z brigády domov. Niekoľkonásobné znásilnenie, žiaľ, nebolo to najhoršie, čím si musela iba 17-ročná študentka prejsť. Hiroshi s ňou mal ešte plány.
Junko Furuta
Skupinové znásilnenie, únos a vyhrážky
Hiroshi dotiahol Junko so sebou do parku, kde sa stretol s tromi kumpánmi. Rozhodli sa ísť do Nobuharovho domu a tam ju opäť znásilnili. Na rozdiel od svojich predošlých obetí sa Junko nechceli vzdať a rozhodli sa, že ju budú držať zamknutú v dome. Napriek tomu, že Nobuharovi rodičia bývali so svojím synom pod jednou strechou, nikdy nič nenahlásili. Junko donútili klamať, musela sa tváriť, že je priateľkou jedného z nich. Zároveň sa však rodičia báli práve kontaktov na mafiu, aj preto sa na aktivity svojho syna a jeho kamarátov radšej nepýtali.
Po dvoch dňoch, čo sa Junko nevrátila domov, jej rodičia zalarmovali miestnu políciu, ktorá rozbehla pátranie po nezvestnom dievčati. Keď sa o tom dozvedeli únoscovia, donútili Junko zavolať rodičom a presvedčiť ich, že je v poriadku. Vyhrážali sa, že celú jej rodinu vyvraždia, ak im nepovie to, čo jej nadiktujú. Musela rodičom klamať, povedala, že ušla z domu, že nie je sama a že sa nič nedeje. Donútila ich zastaviť pátranie a ďalších približne 40 dní žila v absolútnom zúfalstve, pretože vedela, že ju už nikto nepríde hľadať.
Nepredstaviteľné utrpenie a ponižovanie, tyrani nemali žiadne zábrany
Junko znásilňovali a mlátili niekoľkokrát denne. Zneužívali ju aj pomocou cudzích predmetov, vaginálne aj análne, pričom použili žiarovky, kovové tyče, nožnice a dokonca aj pyrotechniku, ktorú odpálili. Spôsobilo jej to početné zranenia, vrátane roztrhnutého tkaniva a krvácania.
Nedávali jej jesť a nechávali ju spať na balkóne bez deky (v polovici decembra 1988). Často ju tiež zamykali do mrazničky. Nútili ju jesť živé šváby a piť vlastný moč. Zavesili ju z plafóna a používali ako boxovacie vrece, čím poškodili niekoľko vnútorných orgánov. Prepichli jej ihlami prsia, neskôr jej ľavú bradavku odtrhli kliešťami. Niekoľkokrát ju poliali horľavinou a zapálili, z rán vytekal hnis. Čím silnejší bol zápach hnisu, tým viac sa tyrani hnevali a potrestali ju ďalšou bitkou.
Liali jej horúci vosk na očné viečka, hádzali po nej ťažké činky a dokonca jej skákali po hlave. Spôsobili jej také narušenie orgánov, že stratila kontrolu nad vylučovaním a po čase úplne prestala chodiť aj na záchod. Samozrejme, neporiadok a zápach chlapcov naštartoval a znovu ju bili a kopali. Zakaždým, keď mala záchvat v dôsledku nových zranení, si chlapci mysleli, že to len predstiera a bili ju ešte viac. Niekoľkokrát stratila vedomie a ku koncu jej trápenia trvalo dobrú hodinu, kým prešla z poschodia na prízemie do kúpeľne, aby sa mohla umyť.
Podľa informácií, ktoré zozbierala Eleanor Neale, v čase, keď jej telo bolo už úplne zdeformované bitkami už Junko tyranov sexuálne nepriťahovala. Aj tak ju nepustili ju na slobodu, miesto toho šli opäť do ulíc, kde si našli obeť, ktorú znásilnili a nechali ju ísť. Potom sa vrátili späť do domu a pokračovali v mučení mladej Junko. Introvert Edit píše, že ju celkovo znásilnili až 400-krát. Kompletne jej zdevastovali intímne partie, mala zničené viaceré vnútorné orgány, popáleniny po celom tele a jej tvár už Junko nepripomínala.
Šancu na záchranu zmarili nedôslední policajti
Opakovane chodili za Junko aj iní chlapci, ktorí sa zúčastňovali bitiek a skupinového znásilnenia. Jedného z nich Hiroshi donútil, aby Junko znásilnil. Ten ale pocit viny dlho neuniesol a priznal sa bratovi. Tak sa to dozvedeli aj jeho rodičia a nakoniec aj polícia. Dvaja policajti sa teda vybrali do Nobuharovho domu, pri dverách ich vítali rodičia. Tí povedali, že o žiadnom dievčati nevedia, ale môžu si to overiť, ak chcú.
V tomto bode policajti zlyhali. Nedodržali postupy a tvrdenie rodičov mladého tyrana nepreverili. Stačilo im ich slovo. Do domu nevošli a teda ani nenašli žiaden dôkaz o neľudskom týraní, ktoré sa tam dialo. Šancu Junko na záchranu tak zmarili dvaja nedôslední policajti.
Jeden večer tyrani vyzvali Junko na jedno kolo hry Mahjong. Junko sa podarilo vyhrať, čo sa ukázalo byť osudné. Vytočilo ich to natoľko, že ju zmlátili na smrť. O tom, že je Junko mŕtva, nevedeli ešte 24 hodín. Mysleli si, že iba odpadla ako niekoľkokrát predtým. Keď na druhý deň zistili, že je mŕtva, zbavili sa jej tela. Zabalili ju do diek, zaliali betónom v obrovskom valci a nechali ju na opustenom pozemku.
Junko a jej štyria únoscovia. Keďže boli maloletí, fotografie najskôr nezverejňovali. Jeden japonský novinár však s presvedčením, že si za svoje činy nezaslúžia anonymitu, ich fotky napriek zákazu uverejnil.
Pravdu odhalili policajti pri výsluchu podozrivých z iného trestného činu
Počas mesiaca a pol polícia Junko nehľadala. K dvom z tyranov sa polícia dostala náhodou: Hiroshi a Ogura boli podozriví zo znásilnenia devätnásťročného dievčaťa. Dievča napriek vyhrážkam išlo na políciu a trestný čin nahlásilo.
Polícia v tom čase vyšetrovala aj dvojnásobnú vraždu, s ktorou nemali nič spoločné. Pri výsluchu vyšetrovateľ Hiroshimu spomenul, že vie aj o akejsi vražde. Chlapec bol presvedčený o tom, že jeho kumpán ich prezradil a preto policajtom povedal pravdu. Otvorene im povedal, čo urobili a ako donútili Junko zavolať rodičom, aby sa tak zbavili podozrenia z únosu. Prezradil im aj miesto, kde sa zbavili jej tela. Polícia informácie preverovala a keď zistili, že hovorí pravdu, vzniesli obvinenia. Boli šokovaní, pretože netušili ani len to, že Junko je mŕtva. Všetci boli presvedčení o tom, že je v poriadku a naozaj ušla z domu.
Štyria vinníci sa k svojim činom priznali, podľa Tokyo Reporter pristúpili na dohodu o vine a treste za závažné ublíženie na zdraví s následkom smrti. Odsúdili ich, pričom najvyšší trest ako vedúci gangu dostal Hiroshi: 17 rokov vo väzení. Voči rozhodnutiu sa odvolal, vraj je trest pritvrdý. Sudca svoje rozhodnutie prehodnotil a pridal mu ešte tri roky. Okrem toho musela jeho rodina zaplatiť aj odškodné.
Nobuharu bol odsúdený na 4 až 6 rokov, po odvolaní mu zvýšili trest na 5 až 9 rokov. Watanabeho odsúdili na 3 ažy 4 roky, tiež sa odvolal a tiež mu zvýšili trest na 5 až 7 rokov a Ogura strávil vo väzení pre mladistvých osem rokov.
Príbeh nepochopiteľného násilia, spojeného s neľudským týraním a znásilňovaním otriasol nielen Japonskom, ale aj celým svetom. Vražda Junko Furuta, ktorá pred smrťou dlhé dni nepredstaviteľne trpela, je jedným z najznámejších kriminálnych prípadov a zároveň najtragickejších prípadov spáchaných maloletými.
