Revízor bratislavského dopravného podniku sa nám posťažoval aj na to, že ľudia ho niekedy bezdôvodne urážajú, no on to musí ustáť.
Práca revízora je pre každého z nás zahalená rúškom tajomstva. My sme sa v kancelárii Dopravného podniku stretli s jedným z nich, spolu s vedúcou kontroly. porozprávali sme sa o tom, čo to znamená byť revízorom. Bratislavský dopravný podnik nám neumožnil zverejniť meno či fotografiu revízora. Čo ti však prezradiť môžeme je, že je to komunikatívny a veselý človek, ktorý vôbec nezodpovedá nelichotivým opisom, ktoré možno poznáš zo sociálnych sietí.
Opýtali sme sa ho, či by túto prácu odporučil mladým ľuďom a čo ho na nej najviac baví. Nevyhli sme sa ani pokutám a prezradil nám aj najčastejšie výhovorky, s ktorými vynaliezaví Slováci vyrukujú pri kontrole.
- Ako vyzerá bežný deň revízora
- Prečo majú so sebou nahrávacie zariadenie a pracovníka SBS
- Či môže pri kontrole prižmúriť oko a odpustiť niekomu pokutu
- Či niekto podal na neho sťažnosť
- Či sa čierni pasažieri opakujú a už ich revízori poznajú
- Čo si myslí o facebookovej skupine Revízori Bratislava
Ako dlho robíte túto prácu?
Siedmy rok.
A vždy ste chceli byť revízor?
Nie. Pracoval som v úplne inej oblasti, mimo ľudí, ako živnostník. K tejto práci som sa dostal tak, že som chcel tú živnosť ukončiť. Pracoval som viac ako 8 hodín denne, aj v noci, každý deň a mal som toho dosť. Som aj komunikatívny človek a chýbala mi práca s ľuďmi. Našiel som si ponuku na túto prácu, spĺňal som podmienky, tak som sa zúčastnil konkurzu. Vyhovuje mi to, pretože sa pracuje určitý čas.
Nerobíte teda nadčasy?
Máme svoje zmeny.
Myslíte si, že revízorom môže byť hocikto?
Niektorí cestujúci majú pocit, že úplne každý môže byť revízor. Najradšej by som všetkým odporučil vyskúšať si to aspoň na týždeň (úsmev). Ale samozrejme sú tu nejaké podmienky, ako maturita, cudzie jazyky, psychotesty. Určite to nemôže robiť hocikto.
Ako si spomínate na svoj prvý deň v práci?
V novej práci vždy prichádza človek do nového kolektívu, aj ja som spoznával nových ľudí. Mal som v teréne obavy, hoci prvé týždne som sa zaúčal, len som pozoroval svojich kolegov a obkukával štýl práce.
Pri prvej pokute sa mi triasli nohy.
Nie je vám niekedy trápne osloviť tých ľudí?
Vôbec nie. Nemal som s tým nikdy problém, už druhá vec je spätná reakcia.
S akými reakciami sa stretávate?
90 % ľudí je vysporiadaných s tým, že kontrola je súčasťou dopravy a je nevyhnutná. Zbytok sú ľudia bez cestovného lístka, alebo takí, ktorí dostali v minulosti pokutu alebo majú nejaké nepríjemné skúsenosti a podľa toho aj reagujú. Niektorí z princípu nesúhlasia s tým, aby tá kontrola bola.
Viete z vlastnej skúsenosti posúdiť, ako sa mení počet čiernych pasažierov oproti situácii spred 7 rokov?
Je ich menej.
Myslíte si, že to súvisí s tým, že žijeme v digitálnej dobe a prístup k lístkom je jednoduchší?
Je to možno spojené aj s tým. Možnosť kúpiť si cestovný lístok sa rozširuje, nie sú to len papierové lístky, ale aj električenky, elektronické cestovné lístky, aplikácia alebo SMS lístky, dokonca už aj električenka na platobnej karte..
Pamätáte si na svoju prvú pokutu?
Áno, triasli sa mi nohy. (úsmev)
Aká bola reakcia toho človeka?
Našťastie to bol človek, ktorý s tým bol vysporiadaný a naozaj nemal cestovný lístok. Mal som trochu šťastie, že to nebol taký prípad, kde si na poslednú chvíľu niekto poslal SMS-ku. Telefón máme každý a toto je taká posledná záchrana. Pri tom potom vzniká aj väčšina slovných konfliktov.
Snažia sa tie SMS lístky ľudia často zneužiť?
Áno, robia to úmyselne. Je to prirodzená reakcia. Papierový lístok si už nikto neoznačí, keď sú zablokované označovače, ale telefón má každý. Potom vznikajú konflikty. Ale je to nastavené tak, aby sme to mohli spravodlivo skontrolovať.
Často počúvam, že si pokutami zarábame na prémie alebo na sviatky.
Stretávate sa často s negatívnymi reakciami od ľudí, ktorí cestujú bez lístka?
Stáva sa, že majú zlú náladu a z princípu ma urazia. Možno majú zlý deň, nedarilo sa im v práci, majú osobné problémy. Použijú najväčšie krčmové vulgarizmy a keď sa opýtam, prečo ma urážajú, odpoveď je, že ja to musím znášať, lebo som za to platený. Vtedy mi rozum zastáva.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Začíname v kancelárii, vezmeme si prístroje na kontrolu, vlakopisy, kontrolné lístky a nahrávacie zariadenie. Ten audiozáznam je pre mňa veľmi dôležitý. Potom ideme vo dvojici do terénu spolu s pracovníkom SBS.
Takže každý pár kontrolórov má aj SBS-kára?
Áno, samozrejme.
V čom sú pre vás audiozáznamy dôležité?
Keď dostaneme nejakú sťažnosť, vďaka audiozáznamom je jasné, ako kontrola prebiehala. Ľudia častokrát napíšu sťažnosť, že sme drzí, arogantní, agresívni, už len z princípu, za to, že dostali pokutu, chcú aj revízorovi urobiť zle.
Nahráva sa to počas celej kontroly?
Áno.
Takže nemôžete prižmúriť očko?
Prižmúriť oči môžem, ale nemá to vplyv na to, že sankciu dostanete (úsmev). Máme isté predpisy a ja zodpovedám za to udelenie pokuty.
Čo v prípade, že je ten človek zjavne vo finančnej tiesni a je jasné, že na pokutu peniaze mať nebude?
Nemôžem to tak vyhodnotiť, pre mňa je to cestujúci. Hlásenie vždy musím vypísať, ten dotyčný má možnosť písomnou formou vysvetliť situáciu a bude sa to ďalej riešiť.
Prišli takéto sťažnosti aj na vašu prácu?
Áno. Môže to urobiť každý, cestujúci za to nenesie zodpovednosť. Skúsi to, napíše. Samozrejme, ku koncu je možné riešiť aj žiadosť o odpustenie pokuty. Vyhodnocujú si tú pokutu ako nejakú krivdu a chcú spätne ublížiť. Často počúvam, že si pokutami zarábame na prémie, keď idú sviatky, tak si zarábame na sviatky. Najlepšie je na to nereagovať.
Ako to je teda s tými zárobkami? Je pravda, že dostávate isté percentá z tých pokút?
To je interná záležitosť, nechcem sa k nej vyjadriť.
Koľko zarábajú revízori v Bratislave?
Platové podmienky sú stanovené tak, že vyhovujú. Keď niekto príde na pohovor, tak vtedy to zistí a buď s tým bude súhlasiť alebo nie.
Hovoril lámanou angličtinou a napokon sa z neho vykľul Štefan z Petržalky.
Čo bol doposiaľ váš najhorší zážitok pri kontrole?
Mali sme cestujúcich pod vplyvom alkoholu, vtedy je ťažko reagovať. Môžete mu vysvetľovať, čo chcete, opitému človeku je to jedno. Stalo sa, že musel zasiahnuť aj pracovník SBS.
Hovoríme o mladých ľuďoch, alebo to boli starší cestujúci?
Ja som mal negatívnu skúsenosť skôr s mladými, zvyčajne cez víkend, ráno po nejakej žúrke.
Viete si spomenúť aj na príjemný zážitok z práce?
Občas nás ľudia pochvália alebo sú prekvapení, že som revízor. Vraj na to nevyzerám a som extrémne slušný. Zvyčajne sú to slovné pochvaly, stáva sa to u seniorov, pri ktorých sa občas aj zastavíme. Oni sú radi, že sa môžu s niekým porozprávať. Toto mi potom vždy spríjemní deň. Nie je to naozaj len o tom naháňaní sa a pokutách. Takto to možno vyhodnotia tí, ktorí pokutu dostanú.
Koľko spojov skontrolujete denne?
Okolo 40, niekedy sa stane, že sa to zdržiava, keď spolupracujeme s políciou.
Vyberáte si spoje náhodne?
Máme vopred stanovený rozpis na celý mesiac.
Z časti robím aj takého psychológa, ľudia mi pri kontrole povedia o svojich súkromných veciach či zdravotných problémoch.
Časovo vám tá práca vyhovuje?
Áno, nie je to je sedavá práca, ale stále som v pohybe. Vždy to prináša nové situácie, aj kontroly prebiehajú rýchlo, takže aj ten deň mi celkom rýchlo ujde, kým nie sú konflikty.
Kontrolujú sa aj nočné spoje?
(so smiechom) Keď sa mení čas, pracujeme aj 25 hodín. V skutočnosti by som to definoval tak, že máme rôzne zmeny.
Stáva sa vám, že stretnete Slovákov, ktorí sa tvária, že nevedia po slovensky?
Samozrejme. Stalo sa mi to a tá angličtina bola dosť ťažkopádna. Musel som sa však tváriť, že ho beriem ako cudzinca. Bol to človek, ktorý sa potom lustroval a napokon sa z neho vykľul Štefan z Petržalky. Takže samozrejme, stáva sa aj to. Ja celkom dobre ovládam cudzie jazyky a človek vycíti, že tá angličtina nie je na tej úrovni, na akej by bola u rodeného Angličana alebo Američana.
Využívate v práci aj iné jazyky okrem angličtiny?
Využívam ruštinu, pohybuje sa tu veľa ľudí zo Srbska, Ukrajiny, či Ruska, takže sa vieme dohovoriť. Ale na prvom mieste je určite angličtina. Občas sa využije v teréne aj nemčina alebo taliančina. Horšie je, keď tí cudzinci vedia vyložene len svoj vlastný jazyk a vzniká komunikačná bariéra.
Stalo sa, že ste už museli pokutovať aj cudzinca?
Áno.
Bolo to preto, že ten človek si cielene nekúpil lístok, alebo len neporozumel, ako funguje MHD v Bratislave?
Viac menej cielene. Bola to napríklad skupinka turistov, časť z nich mala lístok. Samozrejme, odvolávali sa na neinformovanosť. Ja mám pocit, že dopravný podnik vytvoril veľmi dobré podmienky na to, aby si mohli informácie zistiť aj v cudzích jazykoch, v angličtine, ruštine alebo v španielčine.
Z môjho pohľadu, keď idem do cudziny, málokedy sa stretnem s nejakou slovenčinou a väčšinou si tieto informácie zisťujem už dopredu. Väčšinou je to teda o nechcení, človek si proste naskočí a riskne to.
Sú to výmysly, zveličovanie, osočovanie, prečo by som to mal čítať.
Keby ste stretli rodinu alebo kamarátov a nemajú lístok, tiež im dáte pokutu?
Samozrejme, mám audiozáznam a nemám nejako na výber.
Aký bol najväčší počet pokút, ktoré ste vypísali za jeden deň?
Neberieme to tak, že ideme do terénu preto, aby sme vyzbierali pokuty. Zmyslom kontroly je, aby si ľudia kupovali lístky, nie aby sme ich my pokutovali. Číselne to je možno okolo 20-25 počas jedného dňa, ale každý deň je iný. Nerátame si to bežne.
Zvyknú sa tí čierni pasažieri opakovať?
Áno, samozrejme, je to veľmi časté a máme už v podstate nejaký vzťah, nehovorím, že vždy pozitívny. V podstate už pri týchto ľuďoch viem vopred, aká bude reakcia, hlavne pri tých negatívnych. Väčšinou sa opakujú aj tie výhovorky, aj ich reakcie, presne viem, kto ma bude urážať, aj keď na to nemá dôvod.
Pokúšajú sa aj o útek?
Vždy tam je tá tendencia, že hľadá nejakú štrbinu, kadiaľ by mohol ujsť, ale nie je to ako kedysi, že by sa ľudia hnali von. Hlavne ak cestujúci ostane ticho, nereaguje na moje výzvy, tak viem, že bude asi špekulovať.
Môžete nám prezradiť najčastejšie výhovorky, ktoré počúvate od cestujúcich bez lístka?
Teraz som dobehol (smiech), idem iba na jednu zastávku, alebo otázka: A dnes nie je týždeň mobility? Niekto ho má celý rok (s úsmevom). Pri električenkách často povedia: A to už je toľkého? A pritom ten človek má pol roka neplatnú električenku, len akosi nepostrehol, že mu skončila platnosť. Niekedy sú ich reakcie skôr rýpavé, robia z toho naschvál paródiu. Prirodzene mi ešte nikto nepovedal, že si nechcel kúpiť cestovný lístok.
V Prahe si vyskúšali akciu, kde dostal čierny pasažier zľavu z pokuty, ak si hneď zakúpil aj ročný lístok. Myslíte si, že by to mohlo fungovať aj u nás?
Osobne si myslím, že nie. Poväčšine pokutu dostáva človek, ktorý naozaj nemá ten lístok a väčšinou nemá ani peniaze na to, aby si kúpili ročný lístok, aj keby bol zľavnený.
Existuje skupina na Facebooku s názvom Revízori Bratislava. Ľudia tam posielajú fotografie s informáciami o tom, na ktorej linke sú revízori. Zvykli sa tam aj posťažovať. Evidujete ju?
Samozrejme.
Prečo tam podľa vás ľudia prispievajú?
Ja tam vôbec nechodím, je to podľa mňa plytké. Na sociálnych sieťach si môžem napísať, čo chcem, mám tam pocit anonymity, nenesiem za to nejakú zodpovednosť. Sú to výmysly, zveličovanie, osočovanie, prečo by som to mal čítať. Keby som tam aj chcel niečo niekomu vysvetliť, nemá to zmysel.
Z akého dôvodu chodia ľudia do tej skupiny? Aby sa vyhli tomu, aby si museli kúpiť lístok. Je to veľmi zvláštne, som zvyknutý na to, že ak už raz využívam nejakú službu, tak si za ňu zaplatím. Doprava tiež funguje na základe predaja lístkov, toto podľa mňa nie je správne.
Stalo sa vám niekedy, že ste mali pri práci strach?
Ani nie. Vo vozoch sú nainštalované kamery, máme audiozáznamy, SBS-kára a problémy sa minimalizovali. Pri hocijakej práci sa človek môže dostať do rizika, je to kontaktná práca s ľuďmi, ale snažím sa k tomu pristupovať tak, aby sme predchádzali konfliktom. Súdny človek si kvôli jednej pokute neprivodí problémy, keďže máme kamery a mohlo by to viesť až k trestnému oznámeniu.
Čo máte najradšej na svojej práci?
Ja neprichádzam často do styku s konfliktnými ľuďmi, našťastie. Dlhé roky som robil mimo ľudí, takže práve tá komunikácia ma na tom baví. Je to veľakrát aj úsmevné, príjemné, bežný deň úplne bezproblémový. Nie je to len o tých lístkoch, hoci to tak vyzerá, pretože čas na kontrolu medzi dvoma zastávkami je veľmi krátky a môže sa zdať, že sa ponáhľame a „poľujeme“. Nie je to tak.
Nevadí vám pracovať v zime, v daždi, za nepriaznivého počasia?
Človek si na to zvykne. Každé ročné obdobie je niečím špecifické, aj v lete, keď je 35 °C a človek je apatický, nie je to jednoduché. V zime zase ideme zvnútra, z tepla, do zimy a potom späť, nie je to príjemné. Ale vravím, dá sa na to zvyknúť.
Zvyknú sa aj priamo vám cestujúci posťažovať, keď im je zima alebo teplo?
Samozrejme, dokonca sa stane, že v jednom voze niekto vyhodnotí, že je fajn, že ide klimatizácia, z druhej polovice sa niekto ozve s tým, že mu je zima. Nevyhovieme každému, ale ľudia si pofrflú. Z časti robím aj takého psychológa, ľudia mi pri kontrole povedia o svojich súkromných veciach či zdravotných problémoch. Či chcem alebo nechcem, musím si to vypočuť.
Odporučili by ste túto prácu aj vašim blízkym?
Vyhodnotil by som reálne, či má na to povahu. V tejto práci musí mať človek ozaj vysoký stupeň sebaovládania, musí strpieť tie urážky a vedieť to nejako vstrebať. Jasné, ľudia mi niekedy povedia: Tebe sa dobre pracuje, len sa tak prechádzaš. Nie je to však také jednoduché. Našťastie máme vynikajúci kolektív, vieme situácie odľahčiť aj sa otvorene porozprávať, aby som na konci zmeny mohol ísť domov spokojne.
A čo mladí ľudia, napríklad tesne po škole? Myslíte si, že sa na takú prácu hodia?
Je to o povahe. Podľa mňa sa veľa ľudí na tú prácu pozerá pocitovo, ale treba to najskôr zažiť. Ja sa na ňu nepozerám negatívne, ale viem, že väčšinou majú ľudia negatívne skúsenosti. Považujem to za bežnú prácu, nie je to také konfliktné, ako si to ľudia predstavujú, z veľkej časti je to pokojné. Konflikty naozaj nie sú denno-denne, väčšina sú slovné.
Máte aj nejaký svoj zaručený recept na relax alebo psychohygienu po ťažkom dni?
Odkedy tu pracujem, tak viac spávam. Keď mám možnosť, tak chodím do hôr, mimo ľudí, potrebujem sa vyvetrať. Menej chodím do spoločnosti ako predtým, už nemám potrebu byť v hlučnom prostredí.
