Prísady na potenciálne silný zážitok tu máme. Dokázal Netflix bodovať aj tentokrát?
Netflix sa vytasil s ďalším originálnym filmom. Až na kosť (To the Bone) už prefrčal festivalom Sundance, kde si dokonca vyslúžil nomináciu v kategórii "Veľká cena poroty". Režírovala scenáristka a producentka Marti Noxon a išlo o jej debutový zárez. Napísala si aj scenár, pri ktorom vychádzala aj z vlastných životných osudov. K dispozícii mala silnú tému a kvalitných hercov. Pretavila tieto plusy vo výborný zážitok? Osobne som sa po zhliadnutí traileru na film začal dosť tešiť, nakoniec ale vo mne zanechal mierne rozpaky a pocit trochu premrhanej šance. Ale postupne.
Ellen (Lily Collins) má 20 rokov a bojuje s anorexiou. Pomáhať sa jej snaží hlavne jej okolie - nevlastná matka (Carrie Preston) a sestra (Liana Liberato), keďže Ellen má podľa svojich slov "všetko pod kontrolou". Návštevy lekárov nepomáhajú a každému je jasné, že ak Ellen niečo nezmení, bude ju to stáť život. Jej rodina sa obráti na trochu nekonvenčného lekára s výbornými referenciami Dr. Williama Beckhama (Keanu Reeves). Ellen teda nastupuje ako pacientka do zotavovacieho zariadenia (ktoré vyzerá ako pekný, veľký dom), kde stretáva mnoho podobných mladých ľudí, okrem iného aj tanečníka Lukea (Alex Sharp). Jej dlhá cesta k uzdraveniu by mala začať. Ale bude mať šťastný koniec?
Podľa dostupných informácií a traileru by ste si mohli myslieť, že To the Bone bude dráma o tvrdom súboji s anorexiou a akýmsi psychologickým ponorom do duše hlavnej hrdinky. Nie je to však úplne pravda. Film je skôr zobrazením stavu, ktorý skutočnej liečbe predchádza - a síce tomu mimoriadne náročnému obdobiu, kedy si chorá osoba musí povedať: "áno, mám problém a chcem ho riešiť." Znie to ako banalita, ale v skutočnosti je schopnosť priznať si problém mimoriadne psychicky náročná a vyžaduje dosť veľkú silu. Celá snímka je teda de facto o tom, či sa Ellen rozhodne, či dá životu ďalšiu šancu, alebo nie. Za tento postup dávam palec hore, hoci musím povedať, že po skončení som mal pocit, že Marti Noxon mohla silnú tému vyťažiť omnoho viac.
Psychologicky totiž nejde o žiadnu slávu. Celá snímka sa nesie v štýle nenáročnej indie dramédie so štipkou romantiky. Nič proti kombinovaniu tragiky a humoru, mnohokrát to funguje perfektne (napríklad It'a a Kind of Funny Story), ale priznám sa, že k zvolenej téme by mi skôr sadol štýl Destina Daniela Crettona a jeho Short Term 12. Neisté rozkročenie medzi temnejšou drámou a ľahkonohou indie tragikomédiou je však v podaní debutujúcej režisérky dosť na škodu. Vo výsledku tak film nahryzne niekoľko zaujímavých liniek, ale žiadnu nedosleduje do konca. Najviac ma mrzí, že sme sa tak málo dozvedeli o samotnej Ellen - o jej vnútornom svete a prežívaní. K dispozícii máme len pár náznakov, ale režisérka akoby sa bála ísť do prílišnej hĺbky. Aj čo sa týka vzťahov s blízkymi. Mierne rozpracovala snáď len Ellenino puto s nevlastnou sestrou, ale jej vzťah s matkou (Lily Taylor) by si zaslúžil omnoho viac. Škoda.
Čo sa týka hercov, odviedli poctivú prácu a Lily Collins dokonca špičkovú. Kvôli role aj odvážne zhodila niekoľko kíl. Na šarme jej to samozrejme neubralo, hoci pohľad na jej vychudnuté telíčko pôsobí dosť mrazivo. Ellen má však aj vďaka Collins po celý čas sympatie diváka (hoci jej nemusí vždy rozumieť). Zaujme aj Keanu Reeves v pomerne netradičnej úlohe empatického lekára (človek dokonca ani podvedome nečaká, že vytiahne zbraň a začne to tam kosiť).
To the Bone nie je zlý film. Len ostal trochu na pol ceste k cieľu. Nemôžem ale povedať, že by sa mi nepáčil a vo výsledku vám ho skôr doporučujem. Len nečakajte zázraky a už vôbec nie psychologickú sondu do duše hlavnej hrdinky. Skôr klasickú tragikomédiu, kde sa síce riešia vážne problémy, ale zľahka a nie príliš drsne. Sami si vyberte, či vám určitá uhladenosť k tejto téme pasuje. 6/10
