Tučná Berta bola nemecká superzbraň, ktorá mala pomôcť Nemecku vyhrať druhú svetovú vojnu.
V škole nás učia základné poznatky o dejinách ľudstva. Ako sme sa vyvíjali, kto s kým bojoval, kto patril na stranu víťazov a kto zas bol na strane porazených. Dejepis na základnej či strednej škole býva zvyčajne len raz do týždňa, preto sme sa všetko učili len „z rýchlika“ a jednotlivé udalosti z histórie sme preberali len plytko.
Aj vďaka internetu dnes vieme, že dejiny ponúkajú milióny zaujímavostí a príbehov, ktoré sa v škole len ťažko dozvieme. Dali sme dokopy niekoľko zaujímavostí z čias prvej a druhej svetovej vojny, o ktorých si pravdepodobne nevedel.
Psy nosili bomby pod tanky
Počas druhej svetovej vojny sa používali rôzne spôsoby, ako poraziť nepriateľa. Ruskí vojaci napríklad trénovali psov, aby bežali pod nemecké tanky s bombami pripevnenými na ich chrbte. Rusi si to ale veľmi nepremysleli.
Keďže psy boli trénované, aby utekali pod ruské tanky, robili to často aj na bojisku. Miesto toho, aby teda zneškodnili vozidlá nepriateľa, odskákali si to Rusi. S výcvikom psov na túto činnosť skončili v roku 1996. Naši štvornohí priatelia však boli využívaní aj na rozumnejšie úlohy ako samovražedné misie.
Počas prvej svetovej vojny ich používali ako „poštárov“. Niesli odkazy a rozkazy do prvých línií v kapsulách pripevnených na tele. Za zmienku tiež stojí seržant Stubby (jeho skutočná hodnosť), ktorý „narukoval“ v roku 1944. Bol to pes, ktorý hľadal ranených, zúčastnil sa až sedemnástich bitiek.
Amputácia ako všeliek
Bombardovanie, míny, granáty. S vojnami sú späté devastačné zranenia, ktoré často znamenali amputáciu. Pre nedostatok liečiv, času a hlavne personálu bolo najjednoduchšie odrezať časť tela.
Amputácia bola častou, rýchlou a účinnou „liečbou“ ťažko zranených počas vojny. Časovo náročné postupy zdržovali doktorov, preto bolo najlepším riešením odrezanie končatiny.
Počas prvej svetovej vojny sa vykonalo približne 100 000 amputácií, boli najčastejšie dôsledkom čiastočného odtrhnutia končatiny. Proces nebol nijak zvlášť príjemný, anestézia na bojisku bola málokedy k dispozícii. Používalo sa to, čo bolo k dispozícii – chloroform, pár deci whisky či zahryznutie do niečoho, čo bolo po ruke.
Jednotka 731 a chemické útoky
Počas prvej a druhej svetovej vojny boli mocnosti ochotné vyskúšať čokoľvek, aby sa miska váh preklopila aspoň čiastočne na ich stranu. Medzi tie najhoršie zbrane patrili bezpochyby chemické a biologické. Jednotka 731 bol krycí názov pre biologický a chemický výskum Japonskej cisárskej armády počas druhej svetovej vojny.
Svoje pokusy skúšali na 10 000 ľuďoch, 95 % z nich boli Číňania a Kórejčania. Jednotka ich nakazila rôznymi chorobami, následne ich zaživa pitvali. Vedci sa totiž obávali zmien na orgánoch po smrti.
Robili mnohé zvrátené pokusy – zmrazovali a rozmrazovali končatiny, odrezali ruku a transplantovali ju na opačný koniec tela. Na ľuďoch tiež testovali chemické a biologické bomby.
Počas vojny to schytali aj Nemci, ktorí za nič nemohli
Počas prvej svetovej vojny to mali Nemci žijúci vo svete skutočne ťažké. Vzhľadom na to, že Nemecko patrilo medzi rastúce veľmoci, začali sa šíriť protinemecké nálady a propaganda, ktorá zobrazovala všetkých Nemcov ako krutých a násilných ľudí.
Napríklad v USA sa pravidelne konali protesty proti občanom pochádzajúcim z Nemecka, boli násilné a často hraničili so zákonom.
Pálili nemecké knihy, zabíjali nemeckých ovčiakov. Jeden protest dokonca skončil vraždou nemecko-amerického obyvateľa. Propaganda sa postarala o šírenie strachu a násilia, každý Nemec bol všeobecne považovaný za špióna.
