Tučná Berta bola nemecká superzbraň, ktorá mala pomôcť Nemecku vyhrať druhú svetovú vojnu.
V škole nás učia základné poznatky o dejinách ľudstva. Ako sme sa vyvíjali, kto s kým bojoval, kto patril na stranu víťazov a kto zas bol na strane porazených. Dejepis na základnej či strednej škole býva zvyčajne len raz do týždňa, preto sme sa všetko učili len „z rýchlika“ a jednotlivé udalosti z histórie sme preberali len plytko.
Aj vďaka internetu dnes vieme, že dejiny ponúkajú milióny zaujímavostí a príbehov, ktoré sa v škole len ťažko dozvieme. Dali sme dokopy niekoľko zaujímavostí z čias prvej a druhej svetovej vojny, o ktorých si pravdepodobne nevedel.
Psy nosili bomby pod tanky
Počas druhej svetovej vojny sa používali rôzne spôsoby, ako poraziť nepriateľa. Ruskí vojaci napríklad trénovali psov, aby bežali pod nemecké tanky s bombami pripevnenými na ich chrbte. Rusi si to ale veľmi nepremysleli.
Keďže psy boli trénované, aby utekali pod ruské tanky, robili to často aj na bojisku. Miesto toho, aby teda zneškodnili vozidlá nepriateľa, odskákali si to Rusi. S výcvikom psov na túto činnosť skončili v roku 1996. Naši štvornohí priatelia však boli využívaní aj na rozumnejšie úlohy ako samovražedné misie.
Počas prvej svetovej vojny ich používali ako „poštárov“. Niesli odkazy a rozkazy do prvých línií v kapsulách pripevnených na tele. Za zmienku tiež stojí seržant Stubby (jeho skutočná hodnosť), ktorý „narukoval“ v roku 1944. Bol to pes, ktorý hľadal ranených, zúčastnil sa až sedemnástich bitiek.
Amputácia ako všeliek
Bombardovanie, míny, granáty. S vojnami sú späté devastačné zranenia, ktoré často znamenali amputáciu. Pre nedostatok liečiv, času a hlavne personálu bolo najjednoduchšie odrezať časť tela.
Amputácia bola častou, rýchlou a účinnou „liečbou“ ťažko zranených počas vojny. Časovo náročné postupy zdržovali doktorov, preto bolo najlepším riešením odrezanie končatiny.
Počas prvej svetovej vojny sa vykonalo približne 100 000 amputácií, boli najčastejšie dôsledkom čiastočného odtrhnutia končatiny. Proces nebol nijak zvlášť príjemný, anestézia na bojisku bola málokedy k dispozícii. Používalo sa to, čo bolo k dispozícii – chloroform, pár deci whisky či zahryznutie do niečoho, čo bolo po ruke.
Jednotka 731 a chemické útoky
Počas prvej a druhej svetovej vojny boli mocnosti ochotné vyskúšať čokoľvek, aby sa miska váh preklopila aspoň čiastočne na ich stranu. Medzi tie najhoršie zbrane patrili bezpochyby chemické a biologické. Jednotka 731 bol krycí názov pre biologický a chemický výskum Japonskej cisárskej armády počas druhej svetovej vojny.
Svoje pokusy skúšali na 10 000 ľuďoch, 95 % z nich boli Číňania a Kórejčania. Jednotka ich nakazila rôznymi chorobami, následne ich zaživa pitvali. Vedci sa totiž obávali zmien na orgánoch po smrti.
Robili mnohé zvrátené pokusy – zmrazovali a rozmrazovali končatiny, odrezali ruku a transplantovali ju na opačný koniec tela. Na ľuďoch tiež testovali chemické a biologické bomby.
Počas vojny to schytali aj Nemci, ktorí za nič nemohli
Počas prvej svetovej vojny to mali Nemci žijúci vo svete skutočne ťažké. Vzhľadom na to, že Nemecko patrilo medzi rastúce veľmoci, začali sa šíriť protinemecké nálady a propaganda, ktorá zobrazovala všetkých Nemcov ako krutých a násilných ľudí.
Napríklad v USA sa pravidelne konali protesty proti občanom pochádzajúcim z Nemecka, boli násilné a často hraničili so zákonom.
Pálili nemecké knihy, zabíjali nemeckých ovčiakov. Jeden protest dokonca skončil vraždou nemecko-amerického obyvateľa. Propaganda sa postarala o šírenie strachu a násilia, každý Nemec bol všeobecne považovaný za špióna.
Tanky proti koňom
Chápanie a priebeh vojny reálne zmenili „ťažké vozidlá“ a všeobecne zbrojenie ako také. Prvý tank bol postavený v roku 1915 a zmestili sa doň traja ľudia. Jeho rýchlosť však bola obmedzená, dokázal sa pohybovať maximálne 4,8 kilometra za hodinu. Jeho meno bolo Little Willie.
Prvýkrát bol vo vojne použitý tank v bitke Flers-Courcelette v roku 1916. Vtedy vozidlo volali landship (land – zem, ship – loď, plavidlo), krycie meno bolo tank.
Veľké armády začali modernizovať a postupne začali vznikať motorizované jednotky. Dodnes sa traduje historka o tom, ako v druhej svetovej vojne bojovali Poliaci proti Nemcom na koňoch. Je to pravda len čiastočne. Je pravda, že poľská armáda mala zaostalejšiu výzbroj oproti ostatným vojenským veľmociam, no nepodnikla útok na koňoch proti tankom.
Poliaci náhodne natrafili na nemeckú jednotku. Zaútočili na nich, keď neboli pripravení. Spočiatku to vyzeralo na víťazstvo, no z ničoho nič sa objavili obrnené nemecké vozy a veľkú časť poľskej armády zdecimovali. Na druhý deň na bojisko prišiel novinár, ktorému nemeckí vojaci zvestovali prikrášlené informácie. Začala sa tak šíriť historka z neoverených informácií.
Tučná Berta ako nemecká superzbraň
Nemci boli vynaliezaví a po internete už koluje mnoho historiek, čo všetko skúšali či vybudovali. Medzi tie pravdivé patrí postavenie Tučnej Berty (Big Bertha). Bolo to gigantické obliehacie delo, Nemci disponovali trinástimi kusmi.
Vyvinuli ho v roku 1913 v Essene a používali ho v prvej svetovej vojne. Superťažkú zbraň nazvali po manželke priemyselníka Gustava Kruppa. Oficiálny názov zbrane bol L/12 42-cm Type M-Gerät 14 Kurze Marine-Kanone.
Gamma-Gerät, predchodca Berty.
Obliehacie delo malo dĺžku šesť a pol metra, dostrel 12, 5 kilometra (niekde sa uvádza až 15 kilometrov) a obsluhovať ho muselo až šesť mužov, ktorým sa mohutnú zbraň podarilo prebiť šesťkrát za hodinu. Na konštrukcii jednej Tučnej Berty pracovalo až 200 ľudí.
Rusov bolo veľa, no neboli špičkoví vojaci
Rusko počas prvej svetovej vojny zmobilizovalo 12 miliónov vojakov, čím sa stalo najväčšou armádou vo vojne. Počas vojny ale ruská armáda prišla o tri štvrtiny svojich vojakov – buď padli v boji, boli zranení alebo zajatí. Rusko bojovalo na východe predovšetkým proti Nemecku.
Rusi patrili medzi zaostalú mocnosť s nízkou životnou úrovňou obyvateľstva, čo sa napokon ukázalo aj na bojovom poli. Nezlepšilo sa to ani v druhej svetovej vojne. Len 20 % mužov narodených v Sovietskom zväze v roku 1923 prežilo druhú svetovú vojnu.
Hitler mal synovca, ktorý vo vojne bojoval proti nemu
Na dejepise sa deti učia len o Adolfovi Hitlerovi, o jeho rodine sa moc nehovorí. Málokto teda vie, že mal synovca Williama Hitlera, ktorý sa narodil v roku 1911 v britskom Liverpoole. Jeho otcom bol nevlastný brat Adolfa Hitlera Alois. Ten neskôr opustil rodinu a začal žiť v Nemecku, kde si našiel novú partnerku.
William s ním však vzťah neprerušil a navštevoval ho. Keď začal byť Adolf Hitler známy, William o ňom v Anglicku napísal článok, strýko mu ďalšie písanie o ňom zakázal. Keď sa začalo šíriť, kto Hitler v skutočnosti je, William prišiel o prácu. Presťahoval sa do Nemecka, kde to taktiež nebola sláva, jeho strýko ho nemal v láske. Neskôr dostal ponuku od amerického vydavateľa novín, na začiatku vojny sa presťahoval do USA.
Ani tam to však nemal najľahšie, jeho okolie sa bálo špionáže. Nechceli ho zobrať ani do americkej armády. Zmenilo sa to až po liste, ktorý napísal prezidentovi Rooseveltovi. V roku 1944 ho napokon prijali do zdravotníckeho tímu amerických mariňákov. Meno Hitler ho však naďalej prenasledovalo, neskôr sa premenoval na Stuart-Houstona. Jeho synovia dodnes žijú v USA. Zaprisahali sa, že nebudú mať potomkov, aby sa Hitlerova „krv“ ďalej nešírila.
