You Must Watch: Zabudnuté filmové klenoty 80. rokov sú plné šialených komédií, pôsobivých drám, ale aj strašidelných hororov

Osemdesiate roky minulého storočia ponúkli množstvo skvelého filmového materiálu. Na tie najvýraznejšie sme si posvietili v troch článkoch našej rubriky You Must Watch. Existujú však aj kúsky, ktoré aj napriek svojim kvalitám skončili v prepadlisku dejín.

My ti ponúkame vyše 30 tipov na tituly, ktoré ťa potešia, no pohybujú sa pod radarom. Nejde o žiadny rebríček, iba náš redakčný výber. Tentoraz sme sa sústredili na anglicky hovorené filmy, no v budúcnosti sa možno pozrieme aj do iných kútov sveta. 

The  Changeling (réžia: Peter Medak, 1980)

Duchárčina, ktorá spoľahlivo vyvolá zimomriavky aj takmer po štyroch dekádach. Nejde však o zhluk ľakačiek. Zabudnutý žánrový klenot je plne funkčný aj v rámci príbehu. Po formálnej stránke sa potom patrí vyzdvihnúť prácu kameramana a zvukárov. 

Obyčajní ľudia (Ordinary People, réžia: Robert Redford, 1980)

Robert Redford zasadol za kameru a hneď za svoj režijný debut získal najcennejšieho Oscara. Na rozdiel od mnohých klasík z tohto roku (napr. Zúriaci býk alebo Osvietenie) ho však nečakala večná popularita. Aj napriek tomu by si ho ale mal vidieť. Najmä, ak máš v obľube kvalitné komorné snímky zo života. 

Sláva (Fame, réžia: Alan Parker, 1980) 

Rozhodnutie ísť na umeleckú vysokú školu je pre mnohých výstrelkom puberty. Očakávanie hviezdnej budúcnosti sa však splní málokomu. Úžasne zachytený prerod ambicióznych študentov na účelovo rozmýšľajúcich ľudí zdobia aj strhujúce muzikálové čísla. Držiteľ dvoch Oscarov. 

Ohnivé vozy (Chariots of Fire, réžia: Hugh Hudson, 1981)

Ďalší oscarový víťaz pohybujúci sa pod radarom. Jeho slávu živí najmä legendárna hudba Vangelisa, pri ktorej mnoho ľudí ani netuší, že patrí k nejakému filmu. A neprávom. Skutočný príbeh olympijských atlétov je totiž aj po rokoch strhujúci a dojímavý. Pozorní diváci si možno všimnú Kennetha Branagha v jeho prvej úlohe. 

Outsideri (The Outsiders, réžia: Francis Ford Coppola, 1983)

Patrick Swayze, Tom Cruise, Emilo Estevez, Matt Dillon, Rob Lowe, Tom Waits, Diane Lane, Ralph Macchio ešte pred tým, než zahviezdili. Úžasné obsadenie je iba čerešničkou na torte výbornej generačnej výpovede. Coppola bol vo forme a podobne komorné zárezy mu išli rovnako dobre ako veľkofilmy. Aj keď sa pri nich mnohokrát komerčne spálil. 

 
Krídla (Birdy, réžia: Alan Parker, 1984) 

Kamarátstvo, vojnová trauma, neuskutočniteľné sny a strata nevinnosti. Aj tieto témy rozoberá víťaz zvláštnej ceny poroty v Cannes. Silný príbeh, fantastické herecké výkony (Matthew Modine, Nicolas Cage) a bravúrna formálna stránka (scény z vtáčej perspektívy berú dych) sú  základom tejto snímky, ktorá neprávom zapadla v prachu dejín. 

Jeden z najlepších filmov venujúcich sa bejzbalu. A aj keď tento šport nepatrí medzi tvoje obľúbené, mal by si mu dať šancu. Už len kvôli sympatickému Redfordovi, krásnej Kim Basinger a maximálnej remeselnej profesionalite. Kvalitných hollywoodskych rozprávok totiž nikdy nie je dosť. 

 Vražedné polia (The Killing Fields, réžia: Roland Joffé, 1984)

Pohľad na vojnu v Kambodži je projektom, z ktorého ti nebude veselo. Občas je možno trošičku zdĺhavý, no vo výsledku ide o vynikajúci, krutý a strhujúci veľkofilm. Roland Joffé trochu prešustroval svoj talent a je to škoda. Jeho Misia a práve Vražedné polia totiž patria k špičkovým záležitostiam. 

Môj nepriateľ (Enemy Mine, réžia: Wolfgang Petersen, 1985)

Wolfgang Petersen sa po úspechoch s Ponorkou a Nekonečným príbehom odobral do Hollywoodu a natočil obrovský komerčný prepadák. Ako je ale zvykom, nezaslúžený. Sci-fi variácia na Peklo v Pacifiku síce trpí zbytočne prepáleným posledným aktom, no dovtedy ide o mimoriadne kvalitné dielo, schopné chytiť aj divákov, ktorí tomuto žánru neholdujú. 

Filmy na motívy stolových hier stále nie sú v továrni na sny príliš etablované. A úspech nestretol ani túto kriminálnu komédiu. To však neznamená, že nestojí za zhliadnutie. Je mimoriadne štýlová a poriadne zamotaná. Až tak, že občas máš pocit, ako by si bol súčasťou hry a tvorcovia ťa v úlohe súperov príjemne vodia za nos. 

Silverado (réžia: Lawrence Kasdan, 1985)

Westerny prežívali (po prekliatej Nebeskej bráne) v ôsmej dekáde poriadny útlm. Aj napriek tomu sa však zrodilo niekoľko kvalitných kúskov. Pri Silverade nejde o žiadne búranie mýtov ani experiment, na aké sme zvyknutí v súčasnosti. Ide o klasický príbeh z divokého západu. A to nie je málo. Ako bonus si tu môžeš užiť aj skvelý kasting. 

Pobrežie moskytov (The Mosquito Coast, réžia: Peter Weir, 1986)

Filmy Peter Weira to majú ťažké. Pre radových divákov sú príliš autorské a pre klubových fanúšikov príliš obyčajné. Mnohokrát sa tak stáva, že sa na ne (aj napriek ich nespochybniteľne vysokým kvalitám) zabúda. To je aj prípad drámy o úniku z civilizácie, ktorá ponúkla Harrisonovi Fordovi jednu z najlepších šancí predviesť svoje herecké umenie. 

Hráči z Indiany (Hoosiers, réžia: David Anspaugh, 1986)

Máš rád obratne a dojímavo spracované športové klišé? Tak si na správnej adrese. Klasická mustra „from zero to hero" (zasadená tentokrát do basketbalového prostredia) je tu naplnená do bodky a ponúka presne ten dojímavý a inšpiratívny príbeh, aký očakávaš. Osobitnú zmienku si zaslúžia výborné herecké výkony Gena Hackmana a Dennisa Hoppera. 

Farba peňazí (The Color of Money, réžia: Martin Scorsese, 1986)

Režisérska legenda a milovník filmovej histórie si vyskúšal pokračovanie. Po štvrťstoročí totiž nadviazal na klasiku z biliardového prostredia (Hazardný hráč). Kombinácia charizmy Paula Newmana (Oscar za hlavnú úlohu) s mladíckym šarmom Toma Cruisa (stále sa kariérne iba rozbiehal) zaručuje, že sa je na čo pozerať. Špičkové remeslo je samozrejmosťou. 

Aj napriek tomu, že sa príbeh odohráva počas vojny, máme tu dočinenia s výbornou feel good oddychovkou. Trochu to môže pripomínať aj Spielbergove počiny z ôsmej dekády. Veľká škoda, že v danom roku bral oscarové ocenenia Posledný cisár, pretože nejaká tá cena útechy mohla Boormanovov malý veľký (a zabudnutý) film spopularizovať.

Na prahu temnôt (Near Dark, réžia: Kathryn Bigelow, 1987)

Štýlová upírska kultovka, ktorá mohla vzniknúť jedine v 80. rokoch. Kathryn Bigelow to mala v oku už od začiatku. Jej druhý počin má fantastickú atmosféru, parádnu hudbu, dobrý príbeh aj postavy.  A kto chce, nájde si tu aj presah v podobe metafory na drogovú závislosť.  

Vládca temnôt (Prince of Darkness, réžia: John Carpenter, 1987)

Menej známy Carpenterov kúsok ponúka okrem tradičných žánrových ingrediencií aj originálny pokus o vedecké nahliadnutie na tému. Majster opäť čaruje ako režisér aj skladateľ. Vďaka skvelej gradácii a pôsobivej atmosfére si naivitu a určitú nezmyselnosť uvedomíš až po zhliadnutí. 

James L. Brooks je u nás najviac známy vďaka produkcii Simpsonovcov. V skutočnosti ale ide o režiséra niekoľkých civilných komediálnych drám. Tak dobre, ako sa len dá alebo Cenu za nežnosť snáď poznáš, takže by som ti dal do pozornosti záležitosť z televízneho prostredia. Sedem oscarových nominácií je snáď dostatočný dôkaz kvality. 

Mladé pušky  (Young Guns, réžia: Christopher Cain, 1988)

Podobne ako vyššie spomenuté Silverado, sú aj Mladé pušky jednou z príjemných ozvien skomierajúceho žánru. Rozdiel je v tom, že sa viac sústredia na tínedžerské publikum. V príbehu pištoľníka Billyho Kida môžeš vidieť Kiefera Sutherlanda, Jacka Palanca, Terenca Stampa, ale najmä súrodencov Emilia Esteveza a Charlieho Sheena 

Štúdia o dopade straty dieťaťa môže byť natočená ako depresívna citová vydieračka, no Náhodný turista nie je ten prípad. Na jednu z najhorších možných vecí v ľudskom živote sa tu tvorcovia pozerajú s pochopením a nesmiernou citlivosťou. Pomáha tomu najmä dobová herecká elita (Oscar pre Geenu Davis), kvalitný scenár aj hudba Johna Williamsa. 

Podnikavé dievča (Working Girl, réžia: Mike Nichols, 1988) 

Mike Nichols sa preslávil najmä krutými sondami do medziľudských vzťahov. Možno aj preto je možnosť sledovať v jeho podaní romantickú komédiu veľmi zaujímavý zážitok. Najmä, ak je takto vydarená. Príbeh ambicióznej sekretárky, ktorá sa vydáva za svoju podlú šéfku, ponúka vtipný scenár a silné obsadenie.  

Vo vzácnych prípadoch sa stáva, že remake prekonáva originál. A Sliz je jeden z najžiarivejších príkladov. Chuťovka od scenáristu Shawshanku a režiséra Masky je štýlová, krvavá, efektná a po celý čas zábavná. Na rozdiel od pôvodného projektu zaujímavého jedine účasťou Stevea McQueena.

Špinaví, prehnití grázli  (Dirty Rotten Scoundrels, réžia: Frank Oz, 1988)

A v závese tu máme ďalší vynikajúci remake. Davida Nivena a Marlona Branda nahradili Michael Caine so Steveom Martinom. A predviedli komediálnu jazdu plnú fantastických gagov, vtipných point a prekvapivých scén. Škoda, že tento titul nerotuje v našich televíziách častejšie. Mnoho pasáží mohlo byť klasikou. 

 
Smrtiaca atrakcia (Heathers, réžia: Michael Lehman, 1988)

Samovražda ako módny trend? Prečo nie. Fantázia scenáristov nepozná hraníc a ty budeš za to vďační, pretože ťa čaká čierno-humorná jazda z prostredia strednej školy. Vlani vyšiel seriálový remake, no daj radšej šancu originálu. Už len kvôli kráse Winony Ryder a jednej z najlepších úloh Christiana Slatera.

Veľmi dôležitý film riešiaci otázku toho, ako veľmi si žena môže za znásilnenie sama. Herecký koncert Jodie Foster ocenený Oscarom a silná (bohužiaľ) nadčasová téma. V tejto dobe už možno pôsobí mierne televíznym dojmom, ale aj napriek tomu dokáže dokonale strhnúť. 

Miracle Mile (réžia: Steve DeJarnatt, 1988) 

Obyčajný muž zdvihne telefón a dozvie sa o jadrových hlaviciach smerujúcich na Spojené štáty. Takmer v reálnom čase vyrozprávaný príbeh je až do poslednej chvíle nejednoznačný a celý čas nespustí nohu z plynu.  Skvelý malý film, ktorý si zaslúži pozornosť.

Miláčik, zmenšil som deti (Honey, I Shrunk the Kids, réžia: Joe Johnston, 1989)

Výborná rodinná zábava v spielbergovskom duchu je plná imaginácie, dobrodružstva aj humoru.  Ak máš rád Ant-Manove príhody, tak si tento komerčný hit nenechaj ujsť. Oblúkom sa však vyhni nevydarenému pokračovaniu. 

Obete vojny (Casualties of War, réžia: Brian DePalma, 1989)

Komerčný prepadák mal smolu, že ostal v tieni legendárnej Čaty. Jej kvalít síce nedosahuje, no stále ide o parádnu záležitosť. Silná myšlienka, prvotriedne filmárske remeslo a diabolský Sean Penn. Ak máš rád vojnové filmy, tento ti zaručene urobí radosť. Aj keď sa po jeho zhliadnutí nebudeš cítiť práve optimisticky. 

Povedz niečo... (Say Anything, réžia: Cameron Crowe, 1989)

Kvalitné tínedžerské romantické komédie sú v poslednej dobe ohrozený druh. Preto je občas dobre siahnuť do archívov. Ľahkou rukou natočený kúsok obsahuje všetko, čo od podobnej žánrovky čakáš. Ponúka však navyše aj úprimnosť, s akou sa pri podobnej tvorbe nestretávame.

(Bill & Ted's Excellent Adventure, réžia: Stephen Herek, 1989)

Máš rád uletené komédie typu Pofajčíme, uvidíme alebo Kámo, kde mám fáro? Ak je odpoveď kladná, budeš eskapády titulnej dvojice milovať. Je to šialené, svižné, zábavné a navyše to má úplne bláznivé postavy stelesnené Alexom Winterom a predovšetkým Keanu Reevesom. 

Pole snov (Field of Dreams, réžia: Phil Alden Robinson, 1989)

„If you build it, he will come". Túto vetu pozná každý priemerný Američan. Za morom je totiž tento počin obrovský kult. U nás je však takmer neznámy, čo je veľká škoda. Ak sa bojíš, že ide o film s bejzbalovou tematikou, hoď ten pocit pokojne za hlavu. Magický príbeh s výbornými hereckými výkonmi pojednáva o úplne iných veciach, než je šport.  

Koľko filmov z výberu si videl a aký zabudnutý klenot z tohto obdobia by si odporučil ty?

Daj vedieť v diskusii.