Kvality dokumentárnej snímky Icarus si užijete aj keď neholdujete dokumentom či športu.
Dokumentárny žáner zažíva v priebehu posledných rokov malú renesanciu. Filmy, ktoré nemusia na prvý pohľad pôsobiť divácky atraktívne, sa stali čoraz populárnejšími. Každoročne sa tak počas odovzdávania Cien Akadémie zviditeľní hneď niekoľko kúskov a 90. ročník Oscarov nebol výnimkou.
Bez väčšej konkurencie totiž vyhrala snímka Bryana Fogela, ktorá plávala vo virálnych vodách internetu už zopár mesiacov. Dokument nesie názov Icarus a už vopred vám oznamujeme, že stojí za každú minútu vášho času.
Zistíte totiž, že pôvodne málo ambiciózny projekt o dopingu odkryl špinavosti siahajúce až do najvyšších miest politiky a spájajú sa s ním dokonca záhadné úmrtia.
Dej spočiatku začína pozvoľna. Bryan Fogel vysvetľuje, ako veľmi ho zasiahlo zistenie o dopingu svojho vzoru, Lancea Armstronga. Ako amatérsky cyklista sa o celú problematiku začal zaujímať čoraz viac, a to ho priviedlo k nápadu vyskúšať doping pod odborným dohľadom.
Jeho cieľom bolo následne pokúsiť sa vyhrať najťažšiu amatérsku cyklistickú súťaž na svete.
Prešiel však nejaký čas a jeden z členov jeho „tímu“, ho odporučí na ruského vedca a svojho dobrého priateľa Grigoryho Rodchenkova. Hneď od začiatku je však zaujímavosťou, že Grigory nie je hocijaký vedec, ale hlava Ruskej anti-dopingovej asociácie.
To, čo sa začne diať potom, musíte vidieť na vlastné oči. Je až neuveriteľné, akou zhodou okolností sa Bryan zapletie do obrovskej politickej konšpirácie, ktorá nie je len o zopár dopujúcich športovcoch.
Je o politike, svinstvách, ktoré sa v nej dejú, o medzinárodnej situácii a v neposlednom rade o zisteniach, ktoré vám zmenia pohľad na mnohé skutočnosti.
V mnohom vyniká aj technická stránka. Dokument vo svojej prvej tretine vsádza na klasický spôsob prezentovania faktov a udalostí.
Čím viac sa však Bryan dozvedá o Rodchenkových problémoch v rodnom Rusku, tým napínavejšie pracuje aj so svojimi filmárskymi aspektami. Napríklad pri špionážnej scénke o zapojení agentov FSB pri olympijských hrách v Soči budete doslova tajiť dych.
Dokumentu Icarus je teda v konečnom dôsledku málo čo vytknúť. Nejde o žiaden vedecky premúdrelý film, pri ktorom musíte mať načítaných niekoľko článkov a musíte poznať všetky športové pravidlá či medzinárodnú situáciu.
Je divácky prístupný, skvelo natočený, miestami úsmevný a v neposlednom rade neuveriteľne našľapaný. Oscar dozaista zaslúžený a my dúfame, že podobných dokumentov uvidíme v budúcnosti viac.
