Menej zelene, viacej problémov. Od sedemdesiatych rokov 20. storočia bolo zničených 20% Amazónie.
Lesy. Sú plné zvierat, hríbov, čarovných zákutí a okrem iného plnia aj dôležitú úlohu. Učíme sa o nej už od základných škôl. Fotosyntéza, resp. produkcia kyslíka je jednou z primárnych úloh každého jedného stromu, no nie je jedinou. Zhluky viacerých drevín, teda lesy, poskytujú úkryt a životný priestor obrovským počtom druhov zvierat, sú dôležité pre rastliny, v minulosti a stále aj dnes i pre ľudské bytosti. Okrem iného ide o dokonalé miesta na zrelaxovanie. Komu by sa nepáčila prechádzka aktuálne jesenným prostredím kdesi v horách? Super vec na zresetovanie hlavy a myšlienok celkovo.
Bohužiaľ, ako pozorujeme z médií i na vlastné oči, lesov stále akosi viac ubúda, než pribúda. Dávnejšie sme vám ukázali dva pohľady na problematiku. V prvom prípade sme sa prihovárali odbornejšie, v druhom zasa laickejšie prostredníctvom satelitných snímok. Oba príspevky vzbudili vlnu rôznorodých reakcií, a tak sme sa rozhodli pozrieť hlbšie na zúbok problému - čo by sa stalo, ak by na svete zmizli všetky pralesy? Zdôrazňujeme pralesy, nie len obyčajné lesy. Predsa len, sú diskutovanejšie a majú už akési renomé. Vedci sa nimi zaoberajú častejšie. Pátrali sme a zistili, že...
STRATA LIEČIV
Utrpel by medicínsky, resp. farmaceutický priemysel. Veľa flóry je primárnym zdrojov pre výrobu obrovského množstva liekov a stratou obrovských zelených území by sa ich zásoby radikálne stenčili. Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že až 80% obyvateľov Afriky využíva a dôveruje prírodnej medicíne. Strata pralesov v strede čierneho kontinentu by mala zlý dopad na všetkých z nich. Prírode dôverujú ľudia aj v Číne a iných krajinách sveta. Neradi by o svoje zásoby prišli ani oni, ani Slováci.
ZRÝCHLENIE OTEPĽOVANIA
Klasikou je, že dôsledky by boli aj vo forme globálneho otepľovania. Pralesy pohlcujú až 40% ľuďmi vyprodukovaného oxidu uhličitého, čo nie je rozhodne málo. Následne sa dá očakávať zrýchlenie otepľovania, roztápania ľadovcov, suchá, veľa oblastí Zeme by sa stali pre ľudí neobývateľnými. Celý kolobeh už určite dôverne poznáte. Zem je stále čoraz teplejšia, to je fakt. Letá na Slovensku i vo svete dávajú v poslednom čase zabrať a berú aj životy. Odvodňovanie, čoraz viacej betónu a menej zelene nepôsobí dobre ani na prírodu, ani na ľudí.
HUMANITÁRNA KATASTROFA
Prečo dažďové lesy miznú? Jedným z primárnych dôvodov je rozširovanie pôdy pre chov dobytka či pestovanie najrôznejších plodín. V menej rozvinutých krajinách zamestnáva výroba palmového oleja i ďalších surovín milióny ľudí. Ak by sa radikálne zastavila ťažba zelených plôch, obrovské zástupy chudobných by zrazu nemali prácu a došlo by k ďalšej humanitárnej katastrofe. Napríklad Indonézia či Malajzia by sa ocitli v neželanej situácii. A čo by sa spravilo z hladnými krkmi? Okrem masových migrácií sa dajú čakať aj kruté vojny a všadeprítomné umieranie.
Ako ste z textu vyčítali, ani náhle zastavenie výrubu nie je šťastným riešením. Je však dôležité, ako sa s podobnými problémami vysporiadame v blízkej budúcnosti, pretože čas nám neustále beží.
