Už vyše osem a pol roka platíme na Slovensku eurom. Predtým sme platili 16 rokov slovenskými korunami, neboli to avšak prvé slovenské koruny, ktoré sa u nás vyskytli.
Nik z vás nemusí byť päťhviezdičkový historik, aby vedel, že samostatné Slovensko existovalo už aj pred rokom 1993. Správne, na mysli máme Slovenský štát z čias druhej svetovej vojny. Aj keď existoval iba 6 rokov, ako suverénny štátny útvar mal svoj úradný jazyk, svoju hymnu a tiež svoju menu – Korunu slovenskú.
Rovnako ako v Protektoráte Čechy a Morava, aj v Slovenskom štáte platili sprvoti pôvodné československé bankovky, ktoré boli pretlačené pečiatkou (100, 500 a 1000-korunové). Ale behom krátkeho času sa na našom území už platilo novými slovenskými peniazmi. Už v roku 1939 boli na svete 10 a 20-korunové bankovky a nasledujúci rok sa už platilo aj slovenskými 50, 100 a 1000-korunami. Na ďalší rok vošla do platnosti aj 500-koruna. To bolo na nejakú dobu všetko, potom až v roku 1945 vydali novú papierovú 5-korunu, pravdepodobne z dôvodu šetrenia kovov pri razení mincí. Pozoruhodné je, že všetky bankovky slovenského štátu mali svoju hodnotu písanú v slovenčine, nemčine, maďarčine a ruštine.
Československá bankovka z prvej republiky s pečiatkou "Slovenský štát".
10-koruny boli dve, prvá s Andrejom Hlinkom...
...druhá s Ľudovítom Štúrom.
Aj 20-koruny boli dve, prvá opäť s Andrejom Hlinkom a mohylou M. R. Štefánika.
Druhá s Jánom Hollým.
Na 50-tke bol Oravský hrad.
Na stovke bol knieža Pribina.
Na 500-korunáčke bol Jánošík.
A na tisícke Svätopluk.
A napokon posledná vydaná 5-korunová bankovka so žiadnou významnou osobnosťou.
Zavedenie mincí trvalo o niečo dlhšie, a preto niektoré mince z 1. ČSR platili v Slovenskom štáte ešte aj v roku 1941. Už koncom júla 1939 bola síce na svete prvá – 5-korunová minca a ďalšie dve mince prišli do platnosti ešte v tom istom roku (10 h a 20 Ks). Viaceré platidlá si ale na svoj čas museli počkať ešte pár rokov, a teda sa nimi platilo naozaj len pomerne krátko. Taká 10-korunová minca či dokonca minca 50-korunová vošla do platnosti až v roku 1944.
5 halierov.
Mosadzných 20 halierov, na nich Nitriansky hrad na skalnatom vrchu osvietený lúčmi.
Hliníkových 20 halierov, ktoré prišli dva roky po mosadzných.
50 halierov; na nich pluh zarytý v brázde.
Jednokoruna; na nej zväzok dvoch pšeničných klasov a dvoch smrekových vetvičiek.
Zloženie zmesi, z ktorých sa razili niektoré mince, sa postupne menilo. Bolo to v dôsledku šetrenia vzácnych kovov. Aj preto sa 20 a 50 halierové mince po čase razili z hliníku a staré mosadzné sa pretavovali na mince vyšších hodnôt (alebo iné výrobky). Nedostatok kovov bol takisto dôvodom, prečo sa nezačala raziť už pripravená 2-korunová minca, a tiež dôvodom, prečo bola vydaná spomínaná 5-korunová bankovka (dokonca bola pripravovaná aj 1-korunová)
Podoba plánovanej papierovej jednokoruny.
Aj 5000-korunáčka bola na pláne, mal byť na nej vyobrazený knieža Mojmír.
Na jednu stranu sa s kovmi šetrilo, na stranu druhú nie. Písali sme, že mincami v hodnote 10 Ks a 50 ks sa začalo platiť až v roku 1944. Prečo tak neskoro? Tieto mince boli razené z 50 % resp. 70 % striebra a takýmto krokom sa guvernér slovenskej národnej banky Imrich Karvaš snažil znížiť vývoz drahých kovov do Tretej ríše.
10, 20 a 50-korunová minca; na nich knieža Pribina / Cyril a Metod / Jozef Tiso.
Po znovuobovení Československa ešte nejakú dobu platili naše prvé bankovky, ak na nich bol príslušný kolok, pomerne bleskovo sa však prvé slovenské platidlo vytratilo z obehu.
Bankovka s kolkom.
Ako postskriptum ešte niekoľko zaujímavostí ohľadom mincí, ktorými sa u nás kedysi platilo:
- v rokoch 1947 až 1953 platila v Československu dvojkoruna, na ktorej bol portrét Jánošíka.
- zatiaľ, čo v Spojených štátoch poznajú mincu s hodnotou 25 centov – štvrťdolár, tu nič podobné neevidujeme. Ale aj u nás sme kedysi mali mince v hodnote 25 halierov! Prvé už v roku 1933 (platili do 1940) a druhé v roku 1953 (platili do 1972).
- viac ako 20 rokov boli v obehu aj trojhalierniky, ktoré začali platiť v 1953. Dokonca aj 3-koruna u nás existovala. Dalo sa ňou platiť od 1965 do 1972 a bol na nej vyobrazený z piatich lipových lístkov zložený kvet, ktorý svojou kompozíciou pripomína päťcípu hviezdu.
- v roku 1993 na Slovensku platila minca s hodnotou jeden halier. Platná bola od apríla 1991 ešte v spoločnom štáte. A ako všetky československé mince, ostala platnou ešte aj pár mesiacov po rozdelení krajiny. Reálne sa však v obehu vyskytovala len výnimočne.
- v čase hlbokej totality platila v Československu jednokorunová minca, na ktorej bola vyobrazená osoba, ktorá bola v 50-tych rokoch väznená. Bola na nej kľačiaca žena, ktorá pravou rukou sadí do zeme lipu. V minulom režime ale ešte nikto nevedel, že išlo o Bedřišku Synkovú. Tá spáchala v očiach bývalého režimu vlastizradu, pretože viedla skautský oddiel. Paradoxne tak všetci nosili vo svojej peňaženke aj portrét odsúdenej ženy.
A ako sa tam dostal? Matka Bedřišky pracovala ako sekretárka na umeleckej škole, kde pracovala sochárka Marie Uchytilová-Kučová, ku ktorej sa tento príbeh dostal. Spomínaná sochárka sa v roku 1957 rozhodla zapojiť do súťaže o návrh podoby nových mincí v krajine. Samozrejme sa nikto nemohol dozvedieť, čo sa za jej návrhom skrývalo. Odsúdený človek na platidle? To by režim tvrdo potrestal. Návrhov na mincu bola viac ako stovka a vtedajší minister financií (tvrdý zástanca komunizmu) vybral práve návrh s „nepriateľkou režimu“.
