Mnohí z nás sme Železnú oponu nezažili, resp. si tieto časy vôbec nepamätáme. Toto obdobie však prinášalo mnohé hrdinské príbehy.
Jeden z tých najväčších má na svedomí český konštruktér Ivo Žďársky, ktorý však svoj veľkolepý útek za hranice uskutočnil zo slovenského Lozorna. Ale postupne.
Ivo Žďársky sa narodil v roku 1960 a odmalička bol vášnivým fanúšikom lietadla. Táto vášeň ho priviedla k bezmotorovému lietaniu, čo mu však po čase kompetentní zatrhli a potrebnú licenciu mu odobrali. Iva to neodradilo a začal si stavať v paneláku vlastné stroje. Svoje prvé motorové rogalo zostrojil z duralovej konštrukcie, motora z Trabanta a nádrže z Jawy. Stroj testoval výhradne v noci, pretože by sa mu táto tvrdohlavosť mohla vo vtedajšom režime výrazne vypomstiť.
Iva napokon chytili. V roku 1984 si nedal pozor a s nedostatkom paliva musel pristáť v oblasti, kde si ho už príslušné jednotky počkali a motorové rogalo mu zabavili. V tej chvíli mohlo byť všetkému koniec, nejakým zázrakom však Žďárskemu jeho stroj po čase vrátili a celý prípad sa nedostal na stôl Štátnej bezpečnosti.
Keďže bol teda stále "čistý", mohol si pripraviť svoj veľkolepý plán - útek cez železnú oponu. Vtedy len 23-ročný Ivo odštartoval v noci zo slovenskej obce Lozorno, preletel vysoko ponad hranice (motory Trabantu nie sú tie najtichšie) a hoci celá trasa mala približne 50 kilometrov, Ivovi trval let celú noc - musel krúžiť okolo letiska Schwechat, aby mohol za svitania bezpečne pristáť. Stal sa tak oficiálne prvým utečencom, ktorý to dokázal pomocou podomácky vyrobeného lietadla.
Celý priebeh letu bol podľa slov samotného Ždárskeho mimoriadne zaujímavý: "Odštartoval som okolo tretej hodiny ráno, keď som očakával, že bude najmenej ľudí hore. Priletel som ku Schwechatu a krúžil som okolo dve hodiny, akoby som bol nejaký turista. Potom som dvakrát preletel okolo veže, kde nik nebol, aby som sa odhodlal pristáť. Napokon som pristál pod krídlom Boeingu 747. Rozbehol sa ku mne nejaký mechanik a hrozne kričal, tak som len s pasom zdvihol ruky nad hlavu a povedal mu, že chcem požiadať o azyl. Od tej doby boli na mňa všetci mimoriadne milí," píše sa vo vyjadrení priamo na webovej stránke Ivopropu.
Žďársky to už potom nemal príliš zložité - v Rakúsku utečencom pomáhali, stačilo mu teda požiadať o politický azyl a o 6 týždňov už sedel v lietadle do USA.
V Kalifornii potom založil firmu Ivoprop, ktorá sa venovala výrobe vrtúľ. Do dnešného dňa ich Ivo Žďársky predal približne 20-tisíc. Dnes žije český konštruktér osamote v "meste duchov" a naďalej sa venuje svojmu biznisu. Tento zaujímavý pán sa v priebehu času dodnes nezmenil, stále žije slobodný život, má "slobodného ducha" a odmieta maniere, ktoré sú typické pre iných úspešných biznismenov.
Jeho vrtule sa dnes používajú po celej Európe, ročne sa ich podarí vyrobiť asi 3000 a jeden "Ivoprop" je dokonca na Marse, kde pomáha udržiavať letovú hladinu zariadeniu, ktoré skúma miestnu atmosféru.
