Dobrodružstvo na východe pokračuje.
Ako som už písal v predošlom článku, toto leto som z hlavy vyhodil všetky plány o letnej dovolenke v zahraničí a povedal som si, že letnú dovolenku strávim tu, na Slovensku.
Spolu s kameramanom Šimonom a fotografkou Welin tri týždne cestujeme okolo Slovenska a v regiónoch sa stretávame s vami, mladými ľuďmi. Spolu tak vytvárame príbeh s názvom #RefresherLeto.
Našu cestu sme odštartovali v najvýchodnejšej obci slovenska, Novej Sedlici, z ktorej cestujeme naspäť do Bratislavy. Keď som prvý článok končil slovami slovami, že nás na východe ešte čaká veľa aktivít, sám som netušil, aké náročné to bude. Doslova. Nič iné som ale koniec koncov ani neočakával.
Čo sme teda na východe ešte zažili? Čítaj ďalej a dozvieš sa.
Metropola východu
Z vodnej nádrže Domaša sme sa počas tretieho dňa presunuli do metropoly východu a zároveň nášho druhého najväčšieho mesta, do Košíc.
Ubytovali sme sa v elegantnom hoteli Yasmin na okraji historického centra, ktorý naplní očakávania aj tých najnáročnejších. Nakoľko má hotel 12 poschodí, okrem luxusne vybavených izieb ponúka aj krásny výhľad na Košice a milovníci dobrého jedla si tu prídu na svoje v modernom steakhouse Montana.
Najlepšie prekvapenie počas mojej prvej návštevy Košíc avšak prišlo až pri návšteve historického centra. Vedel som, že je nádherné, ale až takto? Wau!
Hlavná ulica spolu s Dómom svätej Alžbety, budovou Štátneho divadla a spievajúcou fontánou vytvárajú dokonalú vizuálnu súhru. Slnečné počasie, zaplnené terasy a kopa usmiatych ľudí všade naokolo vytvárajú atmosféru, ktorá miestami tromfne aj tú v našom hlavnom meste.
Večer skúšame na odporúčanie vás, čitateľov, podnik s názvom Tabačka. Sedenie na štýlovo zariadenej terase na dvore, ktorý je obklopený okolitými budovami, mi pripomína hipsterské podniky v Berlíne.
O ôsmej večer sú všetky stoly zaplnené do posledného miesta mladými ľuďmi, ktorým štýl rozhodne nechýba. Stretávame Paťu, 21-ročnú Košičanku, s ktorou sa dávame do reči.
Paťa sa rozhodla študovať vysokú školu v Londýne, kde sa akurát na London School of Economics chystá študovať magisterský titul. Do Košíc sa vraciam rada, nie je tu tak veľa ľudí a je tu väčší kľud, vysvetľuje.
Mladí ľudia tu majú super podniky ako Tabačka, Jazz a terasy na Hlavnej ulici. Za spomienku stoja aj Kasárne, ktoré slúžia ako kreatívne centrum. Zároveň sa tu chystá pre mladých aj nové kreatívne centrum. Z Košíc sa má stať kreatívne centrum Slovenska, dodáva.
Zhodujeme sa, že Košice sú fajn. To ešte ale nevieme, čo nás čaká na ďalší deň.
Štvrtý deň na ceste okolo Slovenska začíname v košickej Botanickej záhrade, kde akurát prebieha výstava motýľov. Prechádzame sa po areáli plnom flóry a expozičných skleníkov, kde stretávame Katku, ktorá nás očarila svojim exotickým nádychom. Zabúdame na kvety a odporúčame jej modelingovú kariéru.
To už ale rýchlo do auta a šup cez Dargovský priesmyk do Michaloviec, kam nás zavolal Robo spolu s jeho partiou.
Slovenské more
Po necelej hodine cesty z Košíc sme dorazili k moru. Minimálne k tomu slovenskému, ako sa zvykne Zemplínska Šírava nazývať.
Impozantná vodná nádrž sa rozprestiera pod Vihorlatskými vrchmi na rozlohe 33 km² a ponúka viacero stredísk a pekných hotelov vhodných na rekreáciu.
V stredisku Lúč sa stretávame s Michalovčanom Robom, ktorý sa nám ozval na Instagrame. O chvíľu sa pridávajú ďalší členovia jeho partie a spolu nasadáme do člnu. Narozdiel od Domaše sú na Zemplínskej Šírave povolené aj skútre, čo okamžite využívame.
Plavíme sa smerom do neznáma, na palube hrá hudba a odrazy slnka z vodnej hladiny sa nám plnou silou opierajú do tváre. V dobrej nálade nám Robov kamoš Mišo vysvetľuje, že ak sa dá, počas leta tu trávia všetok možný čas.
V lete je to tu super, sme tu skoro každý deň. V zime sa naopak v Michalovciach nedá toho veľa robiť, dodáva.
Po dvojhodinovej plavbe, počas ktorej nám Robo z lode poukazoval rôzne hotely, nové vyrastajúce luxusné sídla ale aj zakotvený policajný čln (z toho bol z neznámych dôvodov nadšený najviac), sme loď zakotvili pri móle.
Videli sme na Zemplínskej Šírave všetko? Nie. Večer nás až podozrivo veľa ľudí posiela na miesto so záhadným názvom Motel Kamenec. Nedá nám to a nasadáme naspäť do auta, aby sme si slovenské more užili aj v noci.
Okolo jednej ráno prichádzame k obrovskému párty areálu, hlavnú cestu lemujú zaparkované autá a všade sa pohybuje veľký počet mladých ľudí. Z každého smeru sa ozýva hudba a všetko naokolo osvetľujú svetlá kolotočov.
Vo vnútri sa pri baroch a pred stageom tlačia tisíce tancachtivých návštevníkov, ktorých pred poriadnou zábavou v deň vysvedčenia neodrádza ani dážď. O pol tretej sa za pultom objavuje DJ EKG a dav šalie ešte viac.
Konečne vidím, ako leto víta východ. Zapínam náhradný generátor, no nestačí to. Neviem, kde tu ľudia berú energiu. Robo nás ešte posiela pod miestny tobogan, ževraj tam uvidíme veci.
Aké? To sa už asi nedozvieme, namiesto toho nasadáme do auta po 20 hodinách na nohách sa rútime naspäť na hotel. Život na východe je super, no je čas posunúť sa ďalej. O tom už ale v pokračovaní nabudúce. Nezabúdaj, že našu cestu môžeš sledovať aj na Instagrame.
Ďakujeme partnerovi projektu Telekom, ktorý nám poskytol pripojenie na 4G internet počas celej našej cesty. Spoľahlivo funguje aj na ďalekom východe a Instagram stories sa tak uploadujú ako dzivé.
