Za niekoľko hodín spotrebuje viac energie ako celé ľudstvo za svoju existenciu.
Zobúdza nás každý deň a neustále nám svieti nad hlavami. Bez Slnka by neexistoval život ako ho poznáme a z našej Zeme by bola zrejme len zamrznutá planéta. Slnko sa ako hviezda nachádza v strede našej slnečnej sústavy (nemýliť si s galaxiou), no v skutočnosti o ňom mnoho ľudí veľa nevie. Aby si nemusel vyhľadávať všetky zaujímavosti medzi riadkami, prinášame ti ich v týchto 10-tich bodoch.
1. Každú sekundu spotrebuje 4 milióny ton vodíka
Na to, aby Slnko dokázalo vyžarovať teplo a svetlo, potrebuje spotrebovat viac ako 4 milióny ton vodíka za sekundu. V skutočnosti vodík nespáli (v jadre prebieha nukleárna fúzia), ale premení na hélium. Teplota len na povrchu Slnka dosahuje viac ako 5500 stupňov Celzia, pričom v jadre je táto teplota až neuveriteľných 15 miliónov stupňov Celzia.
2. Trvá viac ako 8 minút, aby svetlo zo Slnka dosiahlo našu Zem
Nejde o ťažkú matematiku, teda pokiaľ vieš, aká je rýchlosť svetla a vzdialenosť Zeme od Slnka. V prípade rýchlosti svetla sa bavíme o 300 000 km/s a celková vzdialenosť spomenutých telies je zhruba 150 miliónov kilometrov. To znamená, že svetlo sa dostane na našu Zem za 500 sekúnd, teda 8 minút a 20 sekúnd.
3. Vzdialenosť Zeme a Slnka sa počas roku mení
Keďže obežná dráha našej Zeme nie je dokonalý kruh, ale elipsa, vzdialenosť medzi týmito dvoma telesami počas roku kolíše, a to v rozmedzí od 147 až 152 miliónov kilometrov. Rozdiel je teda až 5 miliónov kilometrov, no zaujímavosťou je, že práve celková vzdialenosť Slnka a Zeme je 1 astronomická jednotka (AU) = 149 miliónov kilometrov. Tieto jednotky sa používajú na meranie vzdialeností vo vesmíre, keďže bežné jednotky ako sú metre či kilometre by boli príliš malé.
4. Gravitácia Slnka drží slnečnú sústavu pokope
Vďaka obrovskej gravitačnej sile dokáže Slnko držať všetky planéty v slnečnej sústave. V opačnom prípade by sa celé usporiadanie a obežné dráhy narušili a planéty sa začali od Slnka vzďaľovať. Keď si prevedieme túto silu na čísla, gravitačná sila Slnka je 28 krát silnejšia ako na Zemi. Ľudsky povedané, pokiaľ vážiš 90 kilogramov, na Slnku by si vážil (mal pocit váhy) 2520 kilogramov.
5. Slnko má pomerne jednoduché zloženie
Napriek všetkým komplexným procesom, ktoré sa na Slnku odohrávajú, Slnko má len málo chemických prvkov. V skutočnosti je zložené zo 72% vodíka, 26% hélia a v malom množstve aj niekoľko ďalších prvkov ako je uhlík, neón, dusík, magnézium, železo a kyslík.
6. Do Slnka by sa zmestilo takmer milión našich Zemí
Ak by bolo Slnko duté a pokúsili by sme sa ho vyplniť, bolo by potrebných až 960 000 našich Zemí, s tým, že by zostalo množstvo prázdneho miesta (kvôli guľatému tvaru). No a v prípade, že by sme Zem deformovali tak, aby vyplnila aj tieto prázdne miesta, potrebovali by sme celkom až 1 300 000 jej kópií. Napriek tejto ohromnej veľkosti nie je Slnko klasifikované ako obrovská hviezda, keďže najväčšia, akú poznáme, by v našej slnečnej sústave (na miestne Slnka) dosiahla až po Saturn.
7. Slnko je v strednom veku
Aj hviezdy a planéty majú priemernú dĺžku svojho života. Pokiaľ sa odborníci nemýlia, Slnko je práve v strednom veku, a teda jeho aktuálny vek je 4,5 miliárd rokov. Odhaduje sa, že má ešte dosť vodíku na to, aby dokázalo horieť ďalších 5 miliárd rokov.
8. Hmota Slnka tvorí 99,8% hmoty v slnečnej sústave
Ako už bolo spomenuté, Slnko je obrovský objekt, ktorý by pohltil viac ako milión našich Zemí. Keď však vezmeme do úvahy celú slnečnú sústavu so všetkými planétami od Merkúru až po Pluto (trpasličia planéta), Slnko vyhráva s ohromnou prevahou a zaberá až 99,8% hmoty (v slnečnej sústave). Zo zvyšných 0,2% patrí drvivá väčšina planéte Jupiter.
9. Slnečné búrky by mohli spôsobiť blackout
Slnko svojou činnosťou vytvára mnohé javy známe aj ako slnečné búrky, vietor či erupcie. Keďže už aj naša príroda nám vie poriadne zavariť, netreba snáď pripomínať, že Slnko má dostatok síl na to, aby nás poslalo naspäť do doby kamennej či úplne vyhladilo. Teda v prípade, že by nastala silná slnečná erupcia, ktorá by spôsobila takzvaný energetický blackout, inými slovami aj obrovský výpadok elektrickej energie. Ako by svet po výpadku (trvajúcom čo i len niekoľko dní) vyzeral, už nechám na tvojich predstavách.
10. Slnko časom pohltí Zem, no nemusíš sa obávať
V závere svojho života sa Slnko ako hviezda zväčší natoľko, že pohltí všetky okolité planéty, no ak si pozorne prečítal všetky predošlé fakty, vieš, že sa tak stane až za 5 miliárd rokov, čoho sa naozaj nedožiješ. Avšak zdá sa, že Slnko sa každý rok ohrieva a každou uplynulou 1 miliardou rokov je zhruba o 10% teplejšie. Pokiaľ sa táto domnienka potvrdí, tak už o 1 miliardu rokov na povrchu Zeme nebude žiadna voda, keďže aj zdanlivo drobná zmena môže v prípade života na Zemi hrať obrovskú rolu.
