Estónsko, Čierna Hora, Moldavsko, Island a Belgicko. Nazrime do miestnej kuchyne a rozšírme si gastronomické obzory.
Európska kuchyňa patrí už odpradávna k veľmi rozmanitým, za čo môže najmä národová rôznorodosť a geografická rozmanitosť. Ryby, morské plody, najrôznejšie mliečne výrobky, bravčové, jahňacie, ale aj sobie mäso, najrozličnejšie zabíjačkové pokrmy či už z prasaťa, ovce alebo divej zveri. To je len časť z ponuky širokej európskej gastronómie, ktorú do značnej miery ovplyvnila aj kolonizácia sveta a sním spojené prenášanie zvykov a tradícii. Celosvetovo preslávená je prevažne talianska či francúzska kuchyňa. Veď v akom kúte sveta by sme ešte dnes nenašli tradičnú pizzu alebo lahodné žabie stehienka, o francúzskych syroch a talianskych cestovinách nehovoriac. Európa však nie je len zopár vybraných krajín s vysokou úrovňou gastronómie a ponúka oveľa viac, akoby sme si mysleli. Čo aspoň trochu nazrieť aj do gastronomicky menej vyhlásených európskych regiónov, ako sú napríklad Nórsko, Portugalsko či Moldavsko a pozrieť sa na tamojšie národné jedlá a typické suroviny používané v tej-ktorej kuchyni.
Estónsko
Poloha tohto malebného pobaltského štátu predurčuje miestnu kuchyňu mnohým vonkajším vplyvom. Hovoríme najmä o susednom Rusku, Fínsku či Lotyšsku, no z čias Hitlerovej okupácie je tu stále cítiť aj mierny dosah nemeckej gastronómie. I keď vníma väčšina z nás Estónsko ako kultúrne veľmi vzdialenú krajinu, životnou úrovňou ako aj zachovalosťou tradícii sa do značnej miery podobá na krajiny strednej Európy. Hlavné faktory, ktoré do veľkej miery ovplyvňujú tamojšiu kuchyňu, sú chladnejšie zimy a letá, extrémne rovinatá krajina (najvyšší vrch má len 318 m.n.m) a prístup k moru. Úplný základ estónskej kuchyne teda tvoria ryby, bravčové mäso, zemiaky, kapusta a kôpor. Typické je aj nadmerné používanie kyslej smotany a bielych jogurtov, ktoré dávajú aj do polievok či ako spestrenie mäsa a prílohy. Na jeseň, podobne ako v Škandinávii, je veľmi obľúbené aj poľovníctvo, na stole teda nesmie chýbať divá zver.
Jedným z najobľúbenejších jedál je tzv. „marineeritud angerjas“ - alebo marinovaný úhor za studena. Veľkej obľube sa tiež teší huspenina, krvavnica alebo jaternica, skrátka zabíjačkové pochúťky, ktoré sú časté najmä počas zimných mesiacov. Medzi trochu netradičné pokrmy môžeme zaradiť „verikäkk“, čo sú vlastne guľôčky krvi obalené v múke a vajíčku alebo „keel hernestega“, čo predstavuje bravčový jazyk podávaný s chrenom. Nezdravé jedlá ale vyvažujú dostatočnou konzumáciou rýb (pstruh, štuka, zubáč). Medzi základné pokrmy patria aj „mulgikapsad“ alebo bravčová pečeň s kapustou a zemiakmi, „rosolje“, ktoré sa taktiež radí medzi základné pochúťky. Ide vlastne o šalát z červenej repy, zemiakov a sleďov. Obdobou našich palaciniek je „Pankoogid“, ktoré však môžu byt často podávané na slano (s mäsovou či hríbovou náplňou).
Kartuliporss
Verivorst (krvavá klobáska s brusnicami)
Moldavsko
O moldavskej kuchyni sa zvykne hovoriť ako o veľmi výživnej, zdravej a jednoduchej až sedliackej. Zapríčinené je to prevažne nezávideniahodnou finančnou situáciou krajanov, ktorí museli už v minulosti z veľmi malého množstva surovín vykúzliť sýte jedlá, aby tak zaplnili žalúdky svojim rodinám. Z historického hľadiska podlieha najväčšiemu vplyvu gréckej, tureckej a ukrajinskej kuchyne, z ktorých si prebrala rôzne druhy jedál či surovín a upravila ich k obrazu svojmu. Olivový olej hojne používaný v Stredomorí, ukrajinské pirohy alebo ovčie a baranie mäso rozšírené v Grécku a Turecku si našli cestu aj do moldavských rodín a dnes patria medzi typické suroviny. Bez čoho si moldavská kuchyňa neporadí, je jednoznačne zelenina. Tá sa vyskytuje takmer v každom jedle a tvorí veľkú časť miestneho jedálnička. Nie je divu, veď dokonalé klimaticko-geografické podmienky dávajú pestovaniu ovocia a zeleniny obrovskú výhodu.
Prejdime však k samotným jedlám. Za úplný základ je považovaná tzv. „mamaliga“, čo vlastne predstavuje kukuričnú kašu. Ide teda o prílohu (jednu z najčastejších), ku ktorej sa podáva napr. nakrájané hovädzie mäso so smotanou, no podôb môže mať nekonečne veľa. Medzi najobľúbenejšie polievky patrí „čorba“, ktorá sa varí vo viacerých krajinách na Balkáne, no každá sa do istej miery odlišuje. Na internete teda nájdeme rumunskú, srbskú či bulharskú čorbu, no tá moldavská pozostáva z jahňacieho mäsa (zvykne sa používať aj kuracie), zeleniny (mrkva, petržlen, pór, cibuľa), ďalej sa pridávajú aj zemiaky a fazuľa. Na dochutenie sa používa kôpor, citrónová šťava či kyslá smotana. Vzdialene to môže pripomínať bežný kurací vývar, no s mierne odlišnými dochucovacími návykmi. Ku káve a čaju sa zase zvyknú robiť tzv. gogoše, čo sú sušienky podávane so zaváraninovým ovocím (višne, čerešne).
Mamaliga s bryndzou
Tochitură s mamaligou
Island
Island bol v minulosti chudobnou krajinou so značne nepriaznivým počasím, ktoré znemožňovalo pestovanie ovocia či zeleniny. Tradičné jedlá teda vychádzajú hlavne z mäsa (rôzne druhy rýb, ovčie, baranie), zemiakov a mliečnych výrobkov. Obyvatelia boli v dávnych časoch tiež nútení k veľmi extrémnym spôsobom konzervácie mäsa a rýb. Tradične sa tak mäso údilo, nakladalo do slaného nálevu či dokonca zakopávalo do zeme (žraločie mäso). Dnes, v časoch globalizácie, sa však situácia posunula smerom vpred, a tak už ani Island nie je ochudobnený o rôzne druhy ovocia a zeleniny. Typické jedlá našťastie zostali nezmenené, no ich konzumácia už prebieha zväčša len počas sviatkov či rodinných osláv. Takže napríklad Hákarl (mäso grónskeho žraloka zakopané niekoľko týždňov pod zemou), ktorý patrí medzi hlavné jedlá Islanďanov, sa bežne nekonzumuje a hnusí sa dokonca aj veľkému počtu domácich. Nikoho asi neprekvapí, že ryby tvoria celkovo značnú časť pokrmov a Islanďania držia dokonca druhé miesto (po Japonsku) v množstve skonzumovaných rýb a morských plodov na obyvateľa.
Pozrime sa na konkrétne pokrmy. Za bežne dostupné jedlo sa považuje „harðfiskur“, voľne sušená treska škvrnitá, ktorá sa následne podáva s chlebom a maslom. Ideálna ako taká menšia desiata. Ako islandskú obdobu hamburgerov môžeme predstaviť „hangikjöt“, čo v doslovom preklade znamená „zavesené mäso“. Najčastejšie sa používa jahňacie, ovčie alebo baranie. Keď je dostatočne vyúdené, krája sa na tenké plátky a podáva so sendvičom (v poslednej dobe aj s melónom). Za typické polievky môžeme označiť polievku z homára alebo jahňaťa podávané s pečivom. Ak máte chuť na sladké, potom si nemožno nechať ujsť „kleinur“, šišky smažené na baranej či ovčej masti. Sild, alebo po našom sleď, je typické sviatočné jedlo podávané na štedrovečernom stole. Nakladaný je v rôznych omáčkach a marinádach v závislosti od konkrétnej oblasti.
Na tanieri vidíme Hangikjöt, Hrútspungar, Lifrarpylsa, Blóðmör a Hákarl
Harðfiskur
Čierna Hora
Čiernohorská kuchyňa sa podobne ako ostatné stredomorské radí medzi tie najzdravšie, čo sa Európy týka. Najmladší európsky štát aj cez svoju malú rozlohu ponúka široké spektrum najrôznejších surovín, ktoré sa zvyknú značne odlišovať podľa toho, či sa práve nachádzate v prímorskej alebo vnútrozemskej oblasti. Pre mestá ležiace neďaleko mora sú logicky ľahko dostupné ryby a morské plody, ktoré sa pečú na rošte, varia vo vode spolu s rôznymi koreninami alebo sa dusia so základnou zeleninou ako cibuľa, cesnak či paradajky. Rýchlo, zdravo a jednoducho, aj tak by sa dala opísať prímorská čiernohorská kuchyňa. Vnútrozemie si zasa pochutnáva na jahňacom, hovädzom či bravčovom mäse, ktoré sa zvykne často mlieť a zabudnúť nemožno ani na mliečne výrobky, hlavne syry. Veľkej obľube sa teší tradičná tepelná úprava pokrmov na grile a otvorenom ohni, pretože práve tá dodáva mäsu typickú chuťovú iskru. Suroviny, bez ktorých si nemožno čiernohorskú gastronómiu predstaviť sú olivy a olivový olej. Tie sa zvyknú sa pridávať k podstatnej časti jedál.
Začnime teda niečím ľahkým. „Burek“ patrí jednoznačne medzi pýchu tohto malebného štátu. Jedná sa o tenké cesto naplnené rôznymi druhmi náplní, v obľube je najmä mleté mäso, špenát, syr atď. Zjednodušene ho môžeme prirovnať k slanému koláču. Dalšie tradičné jedlo bude určite poznať mnoho z vás, pretože sa v našich končinách natoľko udomácnilo, že ho ani nepokladáme za extra zahraničné. „Ćevapi“ alebo po našom čevapčiči sa radí medzi populárne jedlá bývalých štátov Juhoslávie. Na rozdiel od toho nášho sa zvykne podávať s hranolkami a veľkou zeleninovou obľubou. Niekedy sa namiesto valčekov môžeme stretnúť s obyčajnou plackou podobnou hamburgeru. Každému z vás je určite známe talianske prosciutto, no čierna hora má podobný chutný vynález. Nazýva sa pršut a pozostáva z bravčového mäsa, ktoré sa na niekoľko mesiacov ponára do soli a po následnom umytí sa necháva aj pol roka sušiť. Výsledná šunka určite stojí za ochutnanie.
Cevapčici
Pršut
Belgicko
Na záver sme si pre vás nechali vyššiu a vyhľadávanejšiu gastronómiu. Belgická kuchyňa sa okrem vysokej kvalite spracovaných surovín môže tiež pochváliť viacerými jedlami, ktoré sa stali natoľko populárne, že sa udomácnili postupne v celom svete. Spomeňme hranolky, bez ktorých si vieme len ťažko predstaviť koncepciu fast foodu, vafle, o ktoré zakopnete v uliciach Bruselu na každom rohu alebo vyhľadávané belgické pralinky. Vplyv francúzskej, nemeckej a holandskej kuchyne je už na prvý pohľad očividný. Máte však možnosť naraziť aj na tradičný belgický fast food, ponúkajúci napríklad „tomatte-crevette“ (rýchla chuťovka z garnátov a majonézy naservírovaná vo vydlabanej rajčine) alebo Salade Liégeoise (lutyšský šalát). Neodmysliteľnou súčasťou belgickej gastronómie je samozrejme svetoznáme pivo a syr.
Belgické národné jedlo nesie názov „waterzooi“ a pochádza z flámskej oblasti. Ide vlastne o kurací vývar s veľkými kúskami zeleniny (cibuľa, mrkva, zemiaky, pór a rôzne bylinky). Do polievky sa tiež pridáva smotana a vaječný žĺtok. V Bruseli určite narazíte na „stoemp“, čo je mierny mix holandskej a nemeckej kuchyne. Štuchané zemiaky spestrené zeleninou podľa vlastnej chuti sa podávajú spolu s opečenou klobáskou. Klobásky „boudin“ sa však podávajú k nespočetnému množstvu ďalších príloh. Vo svojom základe sú vlastne tvorené pomletým mäsom, krvou a chlebovými drobkami. Luxusnejšie reštaurácie ich servírujú aj s jablkovým pyré. Konijn in geuze alebo králik fermentovaný v prvotriednom belgickom pive podávaný s hranolkami a ľahkou zeleninovou oblohou je jedným z ďalších belgických jedál. To, že si Belgičania vedia život poriadne osladiť, vyplýva už z mnohých dezertov a sladkých jedál, ktoré sme spomenuli na začiatku. Typické vafle sa robia na tisíce spôsobov, nájsť ich môžete so zmrzlinou, ovocím, šľahačkou, čokoládou, džemom alebo len tak posypané práškovým cukrom. Belgické pralinky sú už kapitola sama o sebe, no len spomeňme, že v celom Belgicku existuje viac ako 2 000 väčších aj menších čokoládovní.
Vafle
Boudin