Pánovi Valachovi staršiemu ďakujeme, že svojho syna do súťaže dotlačil.
Koniec predchádzajúceho a najmä začiatok tohto školského roka 2016/2017 nám na televíznych obrazovkách spríjemňoval mladý sympatický muž menom Martin Valach. Fanúšikovia súťažnej relácie Duel, ktorá sa už niekoľko rokov vysiela na obrazovkách RTVS, jeho tvár veľmi dobre poznajú. Bol to práve rodák z Nitry, kto dokázal po niekoľkých rokoch prekonať dovtedajší rekord v počte výhier (17) a počet účastí sa napokon zastavil na čísle 24, keď dobrovoľne ukončil svoje pôsobenie v súťaži. Ubehlo niekoľko dní a svoju dominanciu začal dokazovať Slavo z Levíc, ktorý následne prekonal aj Martinov čerstvý rekord a zvíťazil 33-krát. Obaja páni sa za krátky čas stali miláčikmi televízneho publika. Vedomostná relácia začala vo svojom vysielacom čase búrať rekordy sledovanosti a štáb súťaže ako aj vedenie verejnoprávnej televízie si mohlo mädliť ruky, pretože de facto verejnosti dovtedy neznámi Slováci urobili vynikajúcu reklamu ich televízii a najmä pôvodnému televíznemu formátu, za ktorým stojí pán Juraj Čorba. Vyvrholenie niekoľkomesačnej dominancie týchto dvoch pánov ako aj prekáračky divákov na sociálnych sieťach, kto z nich by uspel v ich vzájomnom súboji, vyústilo do nakrútenie špeciálnej časti, tzv. Duelu šampiónov. Som presvedčený o tom, že aj vďaka neuveriteľným vedomostiam Martina a Slava si Duel vyslúžil premiérovú nomináciu v ankete OTO.
Martin priznáva, že za svoju účasť v súťaži vďačí otcovi, ktorý na neho naliehal, aby sa do nej prihlásil. Darmo, rodičia svoje deti veľmi dobre poznajú a nezvyknú im poradiť zle. Výsledok ste koniec-koncov mali možnosť vidieť na vlastné oči. Sám som sa Duelu zúčastnil a mal som možnosť zažiť tú atmosféru ako aj dolovanie vedomostí z hlavy počas nakrúcania. O to viac je pre mňa každý, kto sa na televíznej obrazovke ocitne, frajer. Pretože, a to možno mnoho ľudí stále nevie, účasti v súťaži predchádza telefonický test. Pokiaľ mi je známe, polovica uchádzačov ním neprejde a verte mi, test je natoľko tematicky komplexný a zahŕňa toľko tematických okruhov, že každý, koho vidíte na obrazovke súťažiť, v hlave určité množstvo vedomostí má. Veľa vecí následne zohrá správna taktika, náhoda a šťastie. Martin sa s týmto všetkým vysporiadal bravúrne. A mne je veľkou cťou, že vám môžeme na našich stránkach priniesť rozhovor práve s ním. Príjemné čítanie.
Na najväčšej soľnej pláni na svete - Salar de Uyuni, Bolívia
Čomu sa Martin Valach venuje vtedy, keď nesúťaží?
Asi tri roky pracujem ako projektový manažér na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Predtým som pôsobil ako učiteľ biológie a geografie na strednej škole a absolvoval som aj doktorandské štúdium environmentalistiky. Krátko som bol odborným asistentom na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Nakoniec ma cestičky osudu zaviedli k tomu, čo robím teraz. Práca je to pomerne náročná, ale veľmi zaujímavá. Kontakt so študentmi mi však sem-tam chýba.
Ako hodnotíte s odstupom času Vaše účinkovanie v Dueli?
Duel sledujem naďalej a niekedy som fakt rád, že tam už nemusím stáť a dolovať zo seba odpovede J S odstupom času to hodnotím ako veľmi dobrú skúsenosť. Pomerne často som sa stretával s reakciou, že som nemal súťaž dobrovoľne ukončiť, ale ja viem, že to bolo správne rozhodnutie.
Kto Vás prihlásil do súťaže? Sledovali ste Duel už predtým?
Duel síce sledujem často, ale nepatrím medzi tých ortodoxných divákov, ktorí si nenechajú ujsť ani jednu časť. Prihlásil som sa hlavne na naliehanie môjho otca. Keď sme túto súťaž doma sledovali, dosť často sa mi darilo správne odpovedať, a tak som sa nakoniec na to nechal nahovoriť. Účasť v Dueli bola mojou televíznou premiérou.
So Slavom z Levíc a moderátorom Gregorom Marešom vytvorili pre divákov lákavú zostavu
Ako prebiehalo nakrúcanie? Ako hodnotíte ľudí zo štábu či moderátora Gregora Mareša? Pretože za seba môžem vyzdvihnúť profesionalitu všetkých ľudí na pľaci a najmä veľmi príjemnú atmosféru, ktorá počas nakrúcania vládla. Súhlasíte?
Pred natáčaním prvého dielu som bol dosť nervózny. Čakal som v štúdiu skoro celý deň, keďže som sa dostal na rad až niekedy popoludní. Za jeden deň sa natočí sedem relácií, takže súťažiaci aj štáb dostanú dosť zabrať. Navyše, môj prvý súper, zhodou okolností tiež Martin, bol zároveň aj najťažším súperom. Po dvoch – troch dieloch však už nervozita opadla a začal som si súťaž naozaj užívať. Ako ste spomenuli, k pohode tou rozhodujúcou mierou prispieva štáb zložený z veľmi milých ľudí. Je to absolútne zohratá partia, ktorá úprimne drží palce každému súťažiacemu. Komunikujú spolu medzi sebou veľmi slušne, vždy s úsmevom, oslovujú sa zásadne zdrobneninami a celú tú pozitívnu atmosféru prenášajú aj na súťažiacich. Moderátor Gregor Mareš je človek na správnom mieste. Aj napriek tomu, že moderovaniu Duelu sa venuje už dlhé roky, stále z neho cítiť veľké nadšenie pre tento projekt. Ku každej relácii pristupuje ako k originálu. Myslím, že má veľmi veľkú zásluhu na tom, že z Duelu sa nestala „pásová výroba“, hoci sa vysiela denne a už toľko rokov.
Naplnilo súťaženie v Dueli vaše očakávania? Čo Vás najviac prekvapilo a čo, naopak, sklamalo?
Súťaženie v Dueli moje očakávania nielenže naplnilo, ale vysoko prekonalo. Na začiatku som vôbec neveril v nejaký veľký úspech, aj keď som si bol vedomý toho, že párkrát vyhrať môžem. Duel som sledoval pomerne pravidelne a tú „obývačkovú“ úspešnosť som mal dosť vysokú. Po pár vyhratých súťažiach som si ustálil taktiku a tá, v kombinácii s informáciami, ktoré sa mi nejako ocitli v hlave, fungovala pomerne efektívne. Prekvapilo ma to, že medzi odpovedaním na otázky doma a v štúdiu nebol zásadný rozdiel. A nesklamalo ma naozaj nič, ani takto s odstupom času. Ale keď už mám nejaké to negatívum spomenúť, tak hádam len to, že 20 percent zo zisku z mojich vedomostí si odkrojil štát (úsmev). Ostáva len dúfať, že ich využil správne.
Leto v Roháčoch
Na Váš rekordný zápis v počte výhier nadviazal učiteľ Slavo, s ktorým ste sa stretli aj v špeciálnom predvianočnom Dueli. Ako na vás pôsobil?
Už keď som Slava sledoval v televízii, tak mi bolo jasné, že toto nie je obyčajný hráč. Bolo to jasné už po niekoľkých dieloch. Počas natáčania predvianočného Duelu sme pár slov prehodili a vymenili sme si kontakty. Zistili sme, že máme dokonca spoločných známych (Slovensko je malé). Kebyže to mám zhodnotiť jednoslovne, tak poviem že je to blázon, ale v tom najlepšom zmysle slova (úsmev).
Ako sa s odstupom času žije niekomu, kto bol niekoľko týždňov každý pracovný deň na televíznej obrazovke? Spoznávajú Vás ľudia na ulici? Aké sú ich reakcie?
Je veľmi zaujímavé zisťovať, aké široké spektrum ľudí Duel sleduje. Zhrnul by som to tak, že od upratovačiek po profesorov a od 15 do 99 rokov. Ľudia na ulici ma začali zastavovať už po nejakých desiatich dieloch. S viacerými som sa fotil, niekto si dokonca vyžiadal autogram, niektorí na mňa kývali dokonca z idúcich áut, keď ma videli na chodníku. Veľmi milo som bol prekvapený aj z reakcií v internetových diskusiách, ktoré v tomto prípade ukázali svoju ojedinelú pozitívnu tvár. Samozrejme, zopár konšpirátorov zo mňa spravilo nastrčenú bábku, agenta a podobne, ale tomu sa asi vyhnúť nedá. Negatívnych reakcií však bolo absolútne minimum.
Čo na Vaše pôsobenie hovorí rodina, priatelia či kolegovia v práci? Ako reagovali študenti?
Čo sa týka najbližšej rodiny, tak jej členovia vedeli, že nejaký ten prehľad mám. Podobne aj najbližší priatelia. Skutočne prekvapení však boli až vtedy, keď sa tie moje výhry začali nejako kumulovať. S mojimi bývalými študentmi som sa už odvtedy párkrát stretol. Bolo milé od nich počuť, že mi držali palce.
Zima na Slavkovskom štíte
Pripravovali ste sa na účinkovanie v súťaži nejako špeciálne? Odkiaľ ste čerpali vedomosti?
Nemal som nijakú špeciálnu prípravu. Moderátor Gregor Mareš sa ma viackrát pýtal, odkiaľ tie informácie čerpám. Ja som mu vždy odpovedal rovnako – asi mám šťastie, že mám dobrú pamäť a nejako sa tie informácie na mňa lepia. Najmä ako dieťa som veľmi rád čítal, teraz už čítam oveľa menej, keďže v práci mám toho čítania až-až. Ale človek sa veľa naučí aj pri rozhovoroch s priateľmi pri pive, len treba mať oči a uši otvorené. Povedal by som, že prichádzam do kontaktu s približne rovnakým množstvom informácií, ako väčšina dospelej populácie. Asi mám to šťastie, že si ich dokážem o niečo viac aj zapamätať (úsmev).
Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase?
Mojou najväčšou záľubou je turistika, ktorú v poslednom období čoraz častejšie dopĺňam o behanie - najradšej niekde v lese a mimo mesta. Najradšej mám naše slovenské hory, najmä všetky Tatry a Fatry, ale aj moje domovské pohorie Tribeč. Rád si zalyžujem a občas vysadnem aj na bicykel. Pred pár rokmi som mal to šťastie a podarilo sa mi pomerne veľa cestovať. Navštívil som Kanárske ostrovy, Bolíviu, Peru, ocitol som sa aj za Uralom v Rusku a pracovné povinnosti ma zaviali aj do Tadžikistanu či Južnej Kórei. Okrem toho hrám na gitare v nitrianskej rockovej skupine Divá Zver. Hráme klasickú rockovú hudbu z 60. a 70. rokov. Snažím sa trochu venovať aj obyčajnej manuálnej práci (napr. v záhrade) a celkom rád (a vraj aj celkom dobre) varím. Rád by som sa viac oddával aj takému sladkému ničnerobeniu, len na to nejako nie je čas.
Martin sa nestratí ani ako hudobník
Keďže sme lifestylový web, zaujímalo by ma, aká je Vaša obľúbená hudba, film, seriál či kniha.
Čo sa hudby týka, tak nedám dopustiť na rockovú klasiku typu Led Zeppelin, Black Sabbath, Cream, Deep Purple, Jimi Hendrix, či Thin Lizzy. Z tých menej známych by som spomenul Wishbone Ash, Grandfunk Rairoad, Mountain a skvelú, avšak dnes už v podstate zabudnutú kapelu Cactus. Z nášho teritória ma oslovuje napríklad skupina Fermata a v podstate všetky počiny nedávno zosnulého Radima Hladíka. Túto muziku nielen rád počúvam a hrám, ale veľmi rád o nej aj čítam. Do hudby sa totiž veľmi autenticky prenáša atmosféra doby, v ktorej vznikala. Cez hudbu som sa tak dozvedel o mnohých veciach, ktoré vtedy hýbali svetom. A asi ako každý Nitrančan mojej generácie mám rád Horkýže slíže. Podobne ako pri hudbe, aj filmy mám rád tie staršie (asi som sa mal narodiť skôr), a to najmä filmy z nášho geografického a kultúrneho priestoru. Neodmietnem ani žáner mafiánskeho filmu, ale úplne mimo mňa ide žáner fantasy a sci-fi.
Nie je to až tak dávno, čo nám začal rok 2017. Prezradíte nám Vaše najbližšie plány?
Hlavným plánom na tento rok je asi to, aby sa mi tá výhra z Duelu nerozkotúľala a aby som ju vedel čo najlepšie zužitkovať. Chcel by som aj zabehnúť polmaratón, zabojovať proti zlozvykom a hlavne prežiť ten rok tak, aby som si na Silvestra mohol povedať, že to stálo za to.
