Ďalšia kvalitná dávka strachu?
Horory nám tu v poslednom čase rastú ako huby po daždi. Asi najväčšej popularite sa momentálne tešia duchárske historky, takže aj Don't Knock Twice sa nás bude snažiť desiť kliatbou a nadprirodzenými silami. Máme tu tajomnú legendu, čarodejnicu aj démonov. Podľa receptu všetky potrebné ingrediencie na slušný napínák. Caradog W. James už má za sebou pomerne neznámu komédiu Little White Lies a priemerné sci-fi The Machine. Ako sa mu podaril vstup na krehký hororový ľad?
Existuje podivný dom v ktorom bývala podivná starena menom Mary. Údajne čarodejnica. Po jej smrti vznikla legenda: keď dvakrát zaklopete na jej dvere, prebudíte ducha a spôsobíte si pekný rad problémov.
Jess (Katee Sackhoff) by po deviatich rokoch chcela získať do opatery svoju dcéru Chloe (Lucy Boynton). Tá však matke nevie odpustiť, že ju odložila do detského domova a z predstavy spoločného života nie je príliš nadšená. Potom však Chloe neuvážlivo zaklope na dvere vyššie spomenutého domu (lebo sranda musí byť). Už čoskoro však zistí, že kliatba je reálnejšia, než si myslela. Záchranu následne hľadá práve u Jess, ale temné sily si ju nájdu aj tam...
Rozpaky. Asi tak by som mohol zhrnúť svoje dojmy z Jamesovho diela. Ako sami vidíte, príbeh nie je príliš originálny, ale táto skutočnosť mi prekvapivo až tak neprekážala. Nemôžem ani povedať, že by sa mi film vyslovene nepáčil. Ale celý mi prišiel taký nemastný-neslaný. Rozmeníme si to na drobné. Ku kladom môžeme zarátať celkovú technickú stránku. Don't Knock Twice je veľmi dobre nakrútený (hoci rozpočet očividne nebol najvyšší), má pôsobivú kameru a prácu so svetlom. Možno si pomyslíte, že podobné veci by mali byť v súčasnosti samozrejmosťou. Vždy však poteší, keď sa v záplave tých lacných a rýchlo spichnutých béčok objaví trochu prepracovanejší horor. Palec hore aj za príjemne pochmúrnu atmosféru. Ústredná ježibaba naviac nevyzerá vôbec zle. Fajn, kde je teda problém?
Už od začiatku som mal pocit, že Don't Knock Twice nejako nedrží pohromade. Jednotlivým scénam „papierovo“ nič nechýba a všetko je zdanlivo na správnom mieste. Lenže, nefunguje to tak, ako si tvorcovia predstavovali. A hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, chýba nejaký tmel, ktorý by scény spájal. Niečo, čím by film dostal na plynulosti. Takže sa ide štýlom: prebudenie čarodejnice, strih, čarodejnica urobí bordel, strih, dcéra sa sťahuje k matke. A pôsobí to presne tak mechanicky, ako som napísal. Po druhé, postavy. Nič proti hercom, predviedli štandardné výkony, problém je skôr v scenári. Fakt príšerne mi vadilo, že hrdinky na paranormálny bordel okolo reagovali až príliš ľahkovážne. Ak vám z kohútika začne namiesto vody tiecť krv, asi len sotva ležérne pozdvihnete obočie. Natvrdo povedané: nemal som pocit, že postavy majú strach. Trochu mi tiež prekážalo, že sa miestami správali hrubo nelogicky. Vezmime si napríklad hneď úvodné prebudenie čarodejnice. Zo spätného pohľadu mi vôbec nedáva zmysel, prečo Chloe na tie dvere zaklopala.
V príbehu sa dočkáme aj niekoľkých zvratov. Nie sú zlé a viem si predstaviť, že na niekoho, kto sa dokáže do deja viac ponoriť, budú fungovať veľmi dobre. Caradog W. James pracuje s tými najznámejšími hororovými rekvizitami, ale jeho strašeniu chýba život, švih, nejaký originálnejší nápad. Automaticky mi napadá analógia s Jamesom Wanom, ktorý aj s tisíckrát použitými proprietami dokáže majstrovsky našponovať nervy. Caradog. W. James akoby sa snažil podobný husársky kúsok zopakovať, ale mám pocit, že jeho schopnosti sú predsa len viac limitované. Takže Don't Knock Twice pôsobí ako kompilát. Trochu Mama, trochu Lights Out či Insidious.
Mám pocit, že som na Don't Knock Twice až príliš tvrdý, čo ma mrzí. Naozaj by som chcel chváliť viac, pretože režisér rozhodne nie je bez talentu, no v rukách mal námet na omnoho napínavejší zážitok. Nechcem ale, aby ste si mysleli, že je Dont Knock Twice zlý film. Rozhodne stojí za pozretie a ak ste hororoví fanúšikovia, určite nebudete nejako závratne sklamaní. Ale prehnane nadšení asi tiež nie. 6/10
