S cestovateľom Dominikom Orfánusom sme sa v krátkosti porozprávali o tom, aké to je byť na mieste, kde takmer zastal čas.
Vďaka projektu Cestovateľského kina sa máme možnosť na pravidelnej báze pozrieť na miesta celého sveta bez toho, aby sme museli vytiahnuť päty zo Slovenska. Jadro celého projektu sa odohráva na pravidelných stretnutiach v KC Dunaj, kde jednotliví cestovatelia diskutujú spoločne s návštevníkmi o danej krajine, zdieľajú s nimi svoje zážitky, názory a pocity a mnohých z nich celkom určite inšpirujú k tomu, aby sa na dané miesta išli pozrieť. Inak tomu nebude ani v roku 2017 a môžete si byť istí, že spoločne zavítame na mnohé miesta, ktoré ani nemusia byť turisticky atraktívne na to, aby oslovili amatérskeho cestovateľa natoľko, že sa tam pôjde pozrieť.
26. apríl 1986 sa do histórie zapísal ako deň, kedy sa udiala najväčšia jadrová havária v histórii jadrovej energetiky. 4. blok jadrovej elektrárne v Černobyľe sa stal obeťou neodborného zaobchádzania s citlivou technikou, čo malo za následok to, že mesto, ktoré je vzdialené približne 120 kilometrov severne od hlavného mesta Ukrajiny - Kyjeva a pri hraniciach s Bieloruskom, zasiahol výbuch spomínaného reaktora. Faktorov, ktoré viedli k tejto nešťastnej udalosti, bolo viac. V prvom rade je potrebné spomenúť, že v tom období jedna z najväčších jadrových elektrární nespĺňala potrebné bezpečnostné štandardy a podliehala slabej automatizácii jednotlivých procesov. K tomu musíme pridať fakt, že pri experimente, ktorý mal v reaktore 4. bloku overiť zotrvačný dobeh turbogenerátora, došlo k nekontrolovateľnému nárastu výkonu reaktora, následnému prehriatiu paliva a deštrukcii jeho povrchu. Dva výbuchy v rýchlom časovom slede navždy zmenili život v širokom okruhu od elektrárne.
Dnes už vieme, že rádioaktívne oblaky po výbuchu napokon obehli celú zemeguľu, pričom najviac zasiahli, z pochopiteľných dôvodov, Ukrajinu a Bielorusko. Nešťastná udalosť najviac zasiahla blízke mesto Pripjať, ktoré bolo vybudované v roku 1970 pre pracovníkov elektrárne, ktorá sa nachádzala iba tri kilometre od nej. Išlo o moderné, 50-tisícové mesto s vlastnou železničnou stanicou, prístavom, nemocnicou či dokonca lunaparkom. Mesto v dôsledku zlej logistiky evakuovali až na nasledujúci deň po udalosti, a to v priebehu troch hodín, pričom jeho obyvateľom bolo dovolené vziať si iba najdôležitejšie veci. Neskôr evakuovali aj ľudí v okruhu 30 kilometrov od Pripjati. V súčasnosti sa do tzv. Černobyľskej zóny dostanú iba ľudia so špeciálnym povolením a na vlastné riziko v ňom žije približne stovka ľudí, pričom okolie stráži polícia.
A prečo to všetko vlastne spomíname? Pretože len vďaka pochopeniu faktov si dostatočne vychutnáte slová Dominika Orfánusa, ktorý okolie Černobyľu navštívil po prvýkrát v roku 2008, pravidelne sa na miesto vracia a v súčasnosti celkový počet jeho návštev presahuje číslo 80. Postupne začal sám voziť skupiny na bezpečné dobrodružné exkurzie. Spolu so slovenskými a ukrajinskými kolegami vybudovali celosvetovo tretiu najväčšiu cestovnú agentúru pre černobyľský turizmus. Cez ich exkurzie prešlo iba minulý rok vyše 2 000 dobrodruhov. Dominik v minulosti pôsobil ako novinár a analytik a tiež ako moderátor v rádiu. Už 10. januára nám o svojich cestách porozpráva v Cestovateľskom kine. Pre veľký záujem mimoriadne až v dvoch besedách. Pretože nás duch tohto "mesta duchov" zaujal, prinášame vám krátky rozhovor s Dominikom o jeho cestách a zážitkoch, ktoré ho pri potulkách postretli. Veríme, že vás rozhovor zaujme natoľko, že sa budúci týždeň uvidíme v KC-čku.
Černobyľ nie je typická cestovateľská destinácia. Ako si sa tam dostal po prvýkrát a prečo si sa na taký výlet vôbec vybral?
Vždy ma lákali opustené miesta a budovy, ale Černobyľ bol v tomto smere iba náhoda. Videl som fotky, kamarát Rus ma pozval, a tak sme tam išli traja Slováci s ruskou skupinou. V zime. Bŕŕŕ.
Čo si si musel pripraviť na výlet?
Priznám sa, mal som rešpekt, aj keď som si naštudoval nejaké veci a vedel, že to nie je nebezpečné. Predsa len som si však kúpil poriadny respirátor a zobral hokejový suspenzor a do neho narval olovenú platňu. Sám som sa po výlete na sebe smial, že ako som sa pripravil.
Ako prebiehala tvoja prvá návšteva Černobyľu?
Formality, následná cesta po Ukrajine do Kyjeva kostrbatá už od hraníc. Stále som mal pocit, že od nás niekto chce úplatky. Opak bol potom v Černobyle, kde bol úplný pokoj a priateľský prístup. Presne si pamätám na ten moment, keď som vystúpil z autobusu v Pripjati a pocítil ducha toho miesta. Bola to láska na prvý pohľad.
Koľko ľudí žije ešte v tejto oblasti? Chcú rozprávať o tom, čo sa pred 30 rokmi stalo?
Domorodcov tam žije okolo 150 a majú radi turistov. Pravda, o evakuácii a ich návrate sa im hovorí ťažko. Občas majú slzy v očiach. Nemajú ľahký život, snažíme sa im preto pomôcť nákupom produktov, potravín, liekov. Takto pred rokom im v jednej dedine zdochol kôň, ktorý oral všetkým v dedine záhrady, tak sme im na jar kúpili malý traktor, aby si mohli nasadiť všetko, čo budú potrebovať.
V Černobyle si bol viac ako 80-krát. Nie je to zdraviu škodlivé?
Ale kdeže. Škodlivejšie, pokiaľ ide o radiáciu, je podľa mňa cestovať často lietadlom alebo bývať pod vysielačom mobilného operátora. Mám dve zdravé deti, poznám aspoň dvoch ľudí, ktorým sa výrazne zlepšil zdravotný stav po návšteve zóny. Asi ide o psychologický aspekt. Čím netvrdím, že ísť do Černobyľu je zdravé. Pokiaľ sa však návštevník drží pravidiel a sprievodcu, riziko je prakticky také isté, ako ísť na výlet hocikam na svete.
Sú nejaké charakterové typy, pre ktoré je takýto výlet určený alebo by ich mohol osloviť?
Najviac fotografi, dobrodruhovia a hráči počítačových hier.
Na prednáške budeš hovoriť aj o mýtoch, ktoré o Černobyle kolujú. Spomenieš teraz aspoň jeden?
Taký, čo najviac počúvam od turistov je, že chcú vidieť to ruské koleso, ktoré nikdy nešlo. Popravde išlo. Lunapark fungoval v nejakom skúšobnom režime a mal byť oficiálne otvorený až päť dní po havárii. Keďže mesto bolo evakuované, nikdy nebol oficiálne otvorený. Dobové fotky sú však dôkazom, že ruské koleso fungovalo aj pred haváriou.
Dominikove pútavé rozprávanie o zážitkoch z tejto krajiny môžete zažiť naživo 10. februára v KC Dunaj počas Cestovateľského kina: Černobyľ. Lístky na udalosť môžeš kupovať tu.
