James Wan opäť dokazuje, že má remeslo v malíčku.
The Conjuring 2 je pokračovaním veleúspešného hororu z roku 2013. Ten zožal úspech nielen u kritiky, ale aj u divákov, keď sa stal najzárobkovejším hororovým filmom tohto storočia. Štúdio za tieto impozantné výsledky môže vďačiť najmä Jamesovi Wanovi, jednému z najosobitejších (nielen hororových) režisérov súčasnosti. Jeho rukopis je jasne čitateľný a v kombinácii s mrazivým faktom, že múzou pre príbeh boli skutočné udalosti a inšpiráciu hľadá u klasikov žánru, bolo hneď jasné, že máme zarobené na novú franchise. Či sa Wanovi podarilo preskočiť alebo aspoň dosiahnuť nastavenú latku, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Príbeh najznámejších žijúcich démonológov, Eda a Lorraine Warrenovcov, nás tentokrát zavedie do Londýna, konkrétne do časti zvanej Enfield. Ak názov tohto miesta príde povedomý, možno ste už natrafili na články o najlepšie zdokumentovanom prípade strašenia v histórii. V 70. rokoch išlo o veľkú senzáciu a prípad na seba upútal pozornosť médií a znalcov v odbore. Nezainteresované strany boli zväčša skeptické a rodinu, ktorú "strašenie" postihlo, označovali za senzáciechtvú a klamársku. Týmto aspektom sa zaoberal aj samotný film. Divák je manželom Warrenovcom opätovne predstavený v momente, keď sú v televízii konfrontovaní vedcom, ktorý ich a im podobných označuje za klamárov. Téma skepticizmu sa nesie celou snímkou a v istých častiach doslova vyzýva obecenstvo, aby situáciu vyhodnotilo a utvorilo si vlastný názor.
V úvodných minútach je nám taktiež predstavená rodina Hodgesovcov pozostávajúcej zo slobodnej matky a jej štyroch detí. Perfektne navodená atmosféra 70. rokov nás vtiahne do deja, kde môžeme začať spoznávať Janet (Madison Wolfe) a jej staršiu sestru Margaret (Lauren Esposito), koktavého Billyho a jeho staršieho brata Johnnyho. Efektívnym preletom kamery po jednotlivých izbách domu, pôsobiaceho dojmom neprerušovaného záberu, sa dozvieme, kde sa bude teror odohrávať. Niečo podobné sme videli už v jednotke s rodinkou Perronovcov, avšak stále to funguje a mám dojem, že obdobná "predstavovačka" sa stane charakteristickou pre túto sériu. Do tohto momentu ani nemáme pocit, že sa pozeráme na horor. Stihli sme sa stretnúť so starými známymi, zoznámiť s novými postavami a teror sa môže začať.
Scenáristi po boku s režisérom pochopili kľúčovú vec - ak chcete diváka prinútiť báť sa, musíte si k postavám vytvoriť vzťah. Nemôžu to byť len tupé nástroje v rukách bábkara, musia mať city, musia mať čo stratiť a hlavne im ich výkon musí divák uveriť. Všetky spomínané zložky sú v snímke prítomné pri každej jednej z postáv. Chémia medzi Farmigou a Wilsonom je úžasná a ak by ste mi povedali, že sú manželmi aj v reálnom živote, možno by som vám to aj uveril. V čase riešenia Enfieldského prípadu Lorraine prechádza krízou zapríčinenou víziami a strachom o svojho manžela. Táto dejová linka má veľa čo do činenia s ich londýnskou investigáciou a dodáva príbehu osobný element.
Celý film sa ale mohol jednoducho zrútiť, ak by mladá vedúca herečka stvárňujúca Janet neuniesla bremeno svojej úlohy. Po zhliadnutí môžem povedať, že obsadením Madison Wolfe kastingoví režiséri udreli klinec po hlavičke. Výkon dievčaťa je strhujúci a v momentoch posadnutia desivý. Veľmi dobre obsadení herci do úloh Janetinych súrodencov. Vyniká najmä Janetina staršia sestra Margaret, s ktorou zdieľa izbu. V tej pramení zdroj celého zla. Sesterský vzťah je vďaka ich spoločným zážitkom vykreslený veľmi pekne a obidvom postavám veríte, že na seba chcú dávať pozor a starať sa jedna o druhú. Esenciálnou časťou hororu sú samozrejme strašidelné scény. Garantujem vám, že ani o tie nie je divák ukrátený. Okrem úvodných dvadsiatich minút a pozvoľných momentov uprostred filmu som bol celý čas v napätí. Mnohokrát som bol zaborený do stoličky a doslova nedýchal, len aby som sa vzápätí nechal vyľakať. Scény sú budované veľmi starostlivo a nedočkáte sa lacných ľakačiek typu "teraz zvýšime hlasitosť, aby sa obecenstvo zľaklo". Aj napriek tomu, že je vo filme množstvo "jump scares", nie sú prevedené jednoducho. Práve naopak, ani jednej z nich nechýba finesa.
Slabou stránkou je kolísanie tempa. Je to citeľné najmä v jadre smerom k tretej tretine. Dej sa síce nevlečie, no zopár scén je vo filme akoby navyše, v dôsledku čoho je možné začať pociťovať dĺžku stopáže. Po pomalších momentoch prišlo vyvrcholenie príliš narýchlo. Najmä rozúštenie toho, o čo nadprirodzenej entite naozaj ide a čo samotná entita naozaj je, bolo veľme náhle. Nepôsobilo prirodzene a nezapadalo to do konštrukcie príbehu. Taktiež som do určitého momentu naozaj veril, že dej filmu verne kopíruje udalosti, ktoré mu boli predlohou. Použitie istého "monštra" (The Crooked Man) ma z príbehu na zopár momentov naozaj vytrhlo a pripomenulo mi, že sa naozaj pozerám iba na fikciu.
Okrem zopár vyššie uvedených negatív som z kina odchádzal naozaj spokojný. Nielenže som sa po dlhom čase necítil po horore oklamaný lacnými trikmi, ale dokonca som radšej ešte v potrebe stráviť svoj zážitok vytiahol kamaráta von na pivo, aby som nebol doma sám. V nedávnom rozhovore sa scenáristi snímky vyjadrili, že práce na pokračovaní sa už začali. Ak si dokážu udržať nastavenú kvalitu, tak vravím "Bring it on!". 8/10
