Čo odkryl dokument o filme?
Niet pochýb o tom, že The Revenant je výnimočným filmom. Iste, niekoho nudil, ja osobne som ho videl už dvakrát a musím sa priznať, že sa nebránim ani tretej projekcii. Mám totiž pocit, že zakaždým v tomto umeleckom diele nájdem niečo iné, niečo nové, čo som si predtým nevšimol. Naposledy som sa oveľa častejšie pristihol uvedomujúc si, že sa pozerám na remakované zábery z Tarkovského filmov. Uvedomil som si ale tiež, že pre Inarritua to je mimoriadne poetický film, oveľa osobnejší než Babel či Birdman. Rovnako ako DiCaprio, aj on miluje prírodu, váži si to, čo nám dáva a so smutným výrazom v očiach sleduje to, ako sa k nej človek chová. Na to, aby ste si uvedomili poetické poňatie prírody a režisérov zámer ukázať ju v čo možno najkrajšom a najautentickejšom svetle, na to článok nepotrebujete. Hoci je The Revenant miestami stopážou prestrelený, oveľa častejšie sa pristihnete nie unudení, ale očarení nádhernou prírodou, jej silou, nekompromisnosťou a prirodzenosťou. Spoločne s Lubezkim sa Inarrituovi podarilo skĺbiť dramatický survival film, dokument o živote spred mnohých a mnohých rokov a taktiež poslať do sveta ekologickú správu v oscarovom pozlátku.
Dnes tu ale nie sme od toho, aby sme rozoberali umeleckú hodnotu tohto filmu. Skôr sa bližšie pozrieme na natáčanie a prezradíme vám, čo konkrétne bolo skutočné, a čo, naopak, vytvorili majstri počítačových efektov. O pár drobnostiach ste už počuli, o niečom ste si už, pravdepodobne, aj čítali (nakoniec, sami sme natáčaniu Revenanta venovali samostatný článok), no všetci ste asi zvedaví, či DiCaprio jedol skutočnú, bizóniu pečeň, či ten nádherný záber na lavínu z konca filmu nebol vytvorený v počítačoch a ako sa, preboha, natočila tá scéna s grizlym? Na to všetko a oveľa viac nájdete odpovede nižšie.
Jedno sa tomuto filmu ale uprieť nedá, akokoľvek sa vám nepáčil. Zábery na všadeprítomnú prírodu a jej silu boli skutočne majestátne a dychberúce
Scenár existoval už pár rokov pred natáčaním, ktoré začalo v októbri 2014 v Kanade. Čítal ho predtým už aj Leonardo DiCaprio, no odsúhlasenie produkcie bolo vždy zamietnuté kvôli náročnosti natáčania niektorých scén, navyše nešlo ani o lacný film. Ako iste viete, režisér Alejandro González Iñárritu si vydupal možnosť natáčať chronologicky, a teda začal natáčať úvod filmu, neskôr druhý akt a až potom sa pustil do záveru. Zachytenie celého finále bolo navyše skomplikované nečakanými teplotami, ktoré mali za následok roztopenie snehu, a tak sa produkcia musela sťahovať na iné miesto. Už nepomohli tony snehu, ktoré sa dovtedy dovážali (Iñárritu nechcel žiadny umelý sneh).
Po nejakom čase sa našlo vhodné miesto pre natáčanie, a to v Argentíne. Nakoniec sa s produkciou skončilo v auguste 2015 a celkovo sa snímka pripravovala dlhých 5 rokov. Pracovali na nej špecialisti zo všetkých možných odborov od kastingového oddelenia, cez poradcov o kultúre, prírode či spôsoboch a živote ľudí, ako i o indiánoch. Na autenticite sa jednoducho nešetrilo. A nešetrilo sa ani na tom, aby sa jednotlivé scény priviedli do dokonalosti. Nakoniec, aj úvodná akčná sekvencia zabrala len mesiac príprav a cvičení, aby sa všetko mohlo správne skoordinovať. Výsledok je famózny, no práca to rozhodne nebola ľahká. Lubezki a Iñárritu totiž pracovali len so skutočným svetlom, ktoré mali k dispozícii len pár hodín denne, a ak sa teda daná scéna pokašľala, museli si na rovnaké zátišie počkať do ďalšieho dňa. Nakoniec, sám režisér priznal, že bol tak trochu šialený, keď sa na to dal. Nechceme sa opierať o indiánsku kultúru, o režisérov pohľad na rasizmus a ekologické otázky, takže ak sa chcete dozvedieť niečo viac práve o tomto, určite si pozrite dokument k filmu, ktorý prikladáme nižšie. Teraz už ale k snímke samotnej a k tomu, čo bolo skutočné, a čo naopak nie.
Ak si myslíte, že sa vo všetkých tých článkov preháňa, vedzte, že to skutočne nebolo nič jednoduché. Kamery štábu mrzli, niektorí dali dokonca výpoveď, nástroje sa rozmrazovali častokrát silnými fénmi (čo môžete vidieť aj v dokumente nižšie) a na pľaci to častokrát vyzeralo ako na bojisku. Herci natáčali v nepriaznivých podmienkach, no najťažšie to mal, samozrejme, Leo, ktorý zjedol bizóniu pečeň, surovú rybu, no a doslova bol niekoľkokrát podchladený, čo sám priznal. Natáčalo sa v skutočných mrazoch (-25 až -40), a to ešte Lea čakala jazda v zúrivej rieke, pričom mal na seba stále ten medvedí kožuch. Ak sa namočil, vážil cez 45 kíl, ktoré Leo všade ťahal so sebou. Pre Lea bola snímka veľmi osobná a skutočne ju chcel natočiť, takže sa všetkým výzvam postavil čelom.
Veľký zástanca prírody a taktiež vegetarián prekonal svoje limity a dokázal, že kvôli autentickému zobrazeniu roly neváha ohroziť svoje zdravie a ísť za hranice svojho presvedčenia. Ako sa on a vlastne aj celý štáb vyjadril, The Revenant bol veľmi komplikovaný projekt, na ktorý sa nedalo úplne pripraviť. Niekedy bola jednoducho príroda silnejšia a všetci ostatní sa museli novým podmienkam prispôsobiť. Netrpel však len Leo... čo tak ten biely kôň? Tipujeme, že pri čítaní scenára nadšený nebol. Najprv po ňom mali strieľať z pušiek, potom z lukov, pričom ho aj mali zasiahnuť, následne sa mal zrútiť z útesu, aby sa na zemi dolámal a zdochol. Na záver mu muž, ktorý môže za jeho smrť, vyreže vnútornosti a nahý v ňom prečká noc. A to sa nedočkal ani nominácie na Glóby.
Teraz však vážne, Leo nerezal do skutočného koňa, rovnako tak indián, ktorý mu hodil kus pečene, nerezal skutočného bizóna. Šlo o podarené rekvizity, i keď tá pečeň skutočná bola. Asi vás sklamem, no ani svorka vlkov útočiacich na stádo bizónov nebola zachytená reálne. Aj keď musíme podotknúť, že šlo o bezmála nádhernú scénu, na ktorú sa len tak ľahko nezabúda. Všetci ste už ale zvedaví, čo je pravdy na tom, že sa na pľaci pohyboval skutočný medveď. Nuž, nie je tomu tak. Do modrej kombinézy sa natiahol muž menom Glenn Ennis, ktorý bol následne zaborený v zadku Lea DiCapria. Samozrejme, všetky tie pohyby boli skutočné, len Lea netrhal medveď, ale skutočný človek. Musíme však podotknúť, že šlo o vskutku vydarené vizuálne efekty a priam dokonalé spracovanie motion capture útoku grizlyho. Mokrá a špinavá srsť, pohyby medveďa ako i celkový priebeh scény. Klobúk dolu, páni. Zo všetkého najskutočnejšia však bola lavína. Správne, dychberúci záber na Hughla Glassa sledujúc pád lavíny z protiľahlého kopca bol skutočný. Poriadna dávka výbušnín, jediná šanca na zachytenie celej tej nádhery a pár sekúnd audiovizuálnych orgií. Stálo to za to.
Pár slov od samotného DiCapria, nevynímajúc opisovanie natáčania scény útoku grizlyho: „Nebudem prezrádzať žiadne podrobnosti o tom, ako sme to urobili. Musíte na to prísť sami. Poviem iba toľko, že boli použité laná, lietal som po lese a vyžiadalo si to ohromné množstvo skúšania. A bolo to celkom mučivé, pretože niektoré scény predstavovali to najťažšie, čo som v celej svojej kariére zažil. Konečný výsledok však bude jedným z najpohlcujúcejších zážitkov, aký môžu diváci dostať pri predstave stretnutia so zvieraťom takej veľkosti. Je to absolútne znepokojujúce a šokujúce, ale zároveň kompletne štylizované spôsobom, aký veľa ľudí nikdy nezažilo.“
Čo sa týka Leových zranení, tie, samozrejme, taktiež neboli skutočné. Avšak, herec musel v maskérni tráviť každý deň mnoho hodín, pričom sa jeho rany vytvárali vždy s iným finálnym výsledkom. Nie kvôli tomu, že maskéri neboli dostatočne šikovní. Naopak, šlo o proces uzdravovania. Snímka nezachytáva dej v 2 dňoch, ako si mnohí myslia, ale v dostatočne dlhom období na to, aby bolo uzdravovanie Hugha Glassa viditeľné.
A čo bolo skutočné naozaj? Glass údajne nemal deti a potvrdený nie je ani jeho románik s indiánkou. Skupinu lovcov kožušín skutočne napadli Arikarovia, akurát ich boli stovky a umrelo vtedy menej „bielych tvárí“. A čo ten medveď? Nuž, Glass sa s ním naozaj pobil. Historici tvrdia, že to bolo približne dva mesiace po útoku indiánov. Skutočné bolo aj to, že ho jeho spoločníci nechali napospas smrti. Glass sa plazil a krivkal stovky míľ len kvôli tomu, aby sa pomstil. Hoci vedel písať a čítať, nikdy svoj príbeh neodovzdal ďalším generáciám. Napísali o ňom až iní. Veľa vecí a postáv sa zmenilo, nakoniec, ide o dramatický príbeh o prežití a o pomste, ktorý sa musel zatraktívniť, a to scenáristom a režisérovi vyšlo.
Najhoršie, čo môžete urobiť, je súdiť ľudí a ich činy z minulosti na základne dnešných hodnôt a vedomostí
