Žiadal, aby sa jeho styk s nimi rozšíril, aby s nimi mohol pravidelne komunikovať aj cez videohovory a aby mal viac informácií o ich živote.
Vidí deti v malej miestnosti s rozmermi trikrát tri metre, pod prísnym dohľadom prideleného psychológa, ktorý zapisuje každé ich slovo a pohyb. Presne toto je realita 45-ročného Karola, ktorý sa už štyri roky snaží docieliť širší kontakt so svojimi deťmi.
Celý spor sa vyostril v momente, keď matka detí spôsobila vážnu dopravnú nehodu. Polícia vtedy potvrdila, že šoférovala pod vplyvom alkoholu. Karol okamžite požiadal o zverenie detí do svojej starostlivosti, aby ich ochránil.
Sudca na pojednávaní vyhlásil, že alkohol u matky ani odsúdenie za autonehodu nemajú vplyv na výchovu detí, pričom sa oprel o správy kolíznej opatrovníčky.
Tento nekonečný kolotoč pojednávaní, ciest a neustáleho stresu si vybral krutú daň. Karolovi začína dochádzať nielen dovolenka v práci, ale aj zdravie a finančné úspory. Za deťmi cestuje totiž každý druhý štvrtok, na cestách strávi 14 hodín a musí si zobrať na celý deň voľno. Len jedna z faktúr za právne služby v Brne sa vyšplhala na 6 000 eur.
„Požiadal som detského ombudsmana o vstup do konania. Vyžiadali si spisy z úradu práce a stanoviská úradu práce a konštatovali opakovane, že sú porušované práva detí,“ tvrdí Karol.
Ako vyzerá realita asistovaných stretnutí, kde deti plačú a dožadujú sa otca? Celý príbeh aj to, koľko Karola stoja právne úkony, si prečítaš tu.
