Tri roky po Oppenheimerovi priniesol Christopher Nolan do kín vôbec prvý film kompletne nakrútený na IMAX kamery. Je to veľkolepý epos alebo mu niečo chýba?
Kto na hodine slovenčiny počas preberania Homéra nedával pozor a bojí sa, či mu niečo pri pozeraní jedného z najočakávanejších filmov roka ujde, sa môže prestať stresovať. Znalosť príbehu tu nie je nutná, ba možno si film užiješ ešte viac, ak nevieš, čo presne od neho máš čakať.
Sú to veľkolepé historické bitky v špičkových dobových brneniach? Je to vypálenie Tróje, zobrazenie krutých bohov, proti ktorým hlavná postava bojuje metaforicky, ale aj doslovne? Keďže je to novinka od Christophera Nolana, je v poriadku očakávať od toho presne toto a ešte čosi viac. Homérov epos sa v jeho rukách zmenil na grandiózny výpravný blockbuster, ktorý si užijú úplne všetci.
Uveriteľnejší príbeh o trójskom koňovi
Odyseus (Matt Damon) sa v ňom 12 rokov pokúša dobyť Tróju, čo sa mu po zosnovaní krutého plánu s veľkým dreveným koňom aj podarí. Diváci sú s týmto príbehom dobre oboznámení, ale v Nolanovom prevedení je o čosi uveriteľnejší. Dobytie Tróje je však len zlomkom snímky.
Odyseus sa v nej čelí Poseidonovmu synovi, čarodejnici, nymfe Kalypso, príšerám, nástrahám mora, nekonečnému blúdeniu spôsobenému hnevom bohov, vzbure vlastnej posádky či obrovským bojovníkom. Je to fantasy príbeh odohrávajúci sa v antických časoch, avšak bez silnejšej prítomnosti politických intríg.
Odysea je osobný, emotívny pohľad na duše podvedených vojakov, na Odyseovo líderstvo, zlyhania, úspechy a precitnutie. V jeho 20-ročnom návrate domov mu totiž nebránia len bohovia, ale aj neistota z vlastného konania. Keď to Nolan divákovi na konci všetko rozvinie, dostane emocionálny úder, ktorý dovtedy snímke chýbal, no razom to všetko vynahrádza.
Herci neohúrili, ale ani nemuseli
Matt Damon dáva do roly Odysea úplne všetko. Fyzické vyťaženie spôsobené nesmierne náročným nakrúcaním v extrémnych podmienkach cítiť z výrazov jeho tváre, ktoré umne zobrazujú Odyseovo trápenie. A aj keď podal skvelý výkon, mal som pocit, že ho postava rozsahom prerástla.
Nolan si do svojho filmu obsadil áčkovú hollywoodsku smotánku na čele s Robertom Pattinsonom, Annou Hathaway, Zendayou, Charlize Theron, Lupitou Nyong'o, Jonom Bernthalom, Tomom Hollandom a mnohými ďalšími, no niektorí vo filme utrúsia len niekoľko slov či viet a vôbec tam nemuseli byť, keďže ostali nevyužití (Theron, Zendaya či Nyong'o).
Prácu s ženskými postavami Nolanovi vyčítajú už dlhé roky a nebyť Anne Hathaway a jej fantastickému prevteleniu do udatnej Odyseovej manželky Penelope, mali by pravdu aj tentoraz. Ona jediná má ako žena v príbehu komplexnú agendu a dostatočný priestor stať sa skutočnou postavou, nielen prázdnym nástrojom prenášajúcim dej.
Časové skoky sa konajú, ale nie je to žiadny Dunkirk ani Tenet
Ten plynie veľmi rýchlo aj napriek takmer trojhodinovej stopáži. Dráma začína pohľadom na Odyseov ostrov Ithaka, ktorému aj po 20 rokoch jeho absencie vládne jeho manželka Penelope, zatiaľ čo jeho syn Telemachos (Tom Holland) sa dostáva do veku, keď už premýšľa nad zasadnutím na trón. Na ten si však brúsia zuby desiatky záujemcov, ktorí nechcú hrať férovo. Čo však počas týchto posledných 20 rokov robil Odyseus?
Nolan neskáče v čase ako v Tenete či v Dunkirku, ale príbeh nerozpráva ani chronologicky. Odyseove dobrodružstvá zobrazuje cez flashbacky a niekoľkokrát preskočí medzi časovými líniami.
Diváci sa však nemusia obávať, že by ich to rušilo, pretože je to veľmi prehľadné vďaka výrazne odlišnému dejovému zasadeniu a výzoru postáv v mladšom a staršom veku. Príbeh je priamočiary, a aj keď sa v ňom dajú nájsť rôzne interpretácie, má jasné a veľmi silné posolstvo.
Veľkolepé a zároveň emotívne finále
To príde v poslednej tretine filmu, ktorá je najpodarenejšia. Nolan počas nej divákovi odkrýva všetky svoje karty, ktoré udrú na emocionálnu strunu. Z každej scény srší sebavedomie tvorcov priniesť famózny príbeh do napínavého konca a vyvrcholenia, ktoré prišlo s Odyseovým monológom o tom, čo sa stalo v Tróji, a ako to navždy zmenilo svet. Spojenie perfektnej hudby, ešte lepšieho strihu a gradácie vytvorí strhujúce finále.
Do tohto bodu si budeš užívať nádherné, autentické zábery veľkých historických sál a miest, krásnych scenérií a fantasy stvorení. Potešia aj bojové scény či meranie síl Odysea s božím hnevom a ich dôsledkami, no aj tak mám dojem, že ma film dostatočne neohúril v individuálnych scénach.
Pri Nolanovi sme zvyknutí, že do každého filmu dostane niekoľko záberov či sekvencií, pri ktorých nám padá sánka. Tu tie individuálne momenty akosi chýbali, a to aj napriek tomu, ako veľkolepo a epicky to všetko pôsobí. Najbližšie k tomu má asi scéna, v ktorej Odyseus lampášom odhalí grécke vojská pred Trójou zahalené rúškom noci.
IMAX je povinnosť
V tomto bode sa treba pozastaviť nad IMAX-om. Nolan poslal do kín prvý celovečerný film kompletne nakrútený na IMAX kamery. Zažiť Odyseu nie je v IMAX-e len odporúčané, ale dovolím si tvrdiť, že nutné na to, aby si docenil všetky kvality filmu. Niektoré scény sú bez rozšíreného IMAX plátna ochudobnené o dôležité momenty a krásne zábery.
Pri Nolanových filmoch je veľkým otáznikom stále aj zvuk a zvukový mix. Diváci sledujúci film bez titulkov budú mať opäť miestami problémy porozumieť všetkým hovoreným slovám, ale tentoraz to má pádny dôvod. Nolan sa vydal na rozbúrené moria a Odyseovu posádku prehnal cez ničivé búrky, ktoré ťa priklincujú do sedačky.
Z IMAX formátu a zvuku profituje aj skvelý soundtrack od Ludwiga Göranssona a najmä zvukové efekty. Počuť rev kyklopsa, rinčanie ocele či hlasné kroky vojakov utekajúcich o život je zážitkom samo osebe. Značne to zvyšuje zážitok z pozerania a umocňuje pohlcujúci efekt.
Nolan si už tradične postrážil aj vizuálne efekty, keď sa pokúsil natočiť čo najviac na skutočných lokáciách a s praktickými efektmi. Digitálne efekty tak dopĺňal len tam, kde to inak nebolo možné urobiť. Divák sa tak s vojakmi ocitne na plážach, na rozbúrených moriach, na nádherných ostrovných lokáciách a s desiatkami komparzistov plieniacich Tróju.
Je obdivuhodné, že v scenári sa nezameriaval až tak na vytvorenie hereckých galakoncertov, keďže mal k dispozícii oscarových hercov. Nolan sa skôr sústredil na to, aby film vynikol príbehom ako takým. Diváci, ktorí sa však tešili na majestátne herecké kreácie, budú trochu sklamaní. Všetci podali nadštandardné výkony, ale nikoho zrejme na žiadneho Oscara nenominujú.
Sklamaní budú aj tí, ktorí v trojhodinovom filme čakajú veľa akcie a brutálnych súbojov. Až tak veľa ich tu nie je a trailery ukázali takmer všetky tieto scény. Trochu kŕčovito zase pôsobí otvorenie brány v Tróji. Desiatky trójskych lukostrelcov kryjúcich sa na hradbách a za stromami nedokážu zlikvidovať kompletne odkrytú Odyseovu jednotku a v podstate len čakajú na smrť.
Vo filme sa dá nájsť niekoľko takýchto chybičiek, ktoré v konečnom dôsledku len trochu kazia inak výborný dojem. Na konci sa však stále neviem ubrániť pocitu, že som týmto eposom mal byť v jeho jednotlivých momentoch a scénach ohúrený o čosi viac. Aj napriek tomu je to povinná IMAX jazda pre všetkých fanúšikov filmu. 8,5/10.
PS: Agamemnón v zbroji regulérne vzbudzuje strach. Nasnímali ho ako boha a monštrum zároveň.
