Po úspechoch vesmírneho programu Apollo, ktorý dopravil niekoľko kozmonautov na povrch Mesiaca medzi rokmi 1969 a 1972, pripravuje NASA znovu podobný plán – program Artemis.
Už zajtra, v stredu 1. apríla, štartuje prvý pilotovaný let k Mesiacu s názvom Artemis II. Desaťdňová misia vyšle astronautov NASA Reida Wisemana, Victora Glovera a Christinu Koch spolu s Jeremym Hansenom z Kanadskej vesmírnej agentúry na cestu okolo Mesiaca. Po takzvanej dráhe voľného návratu obletia náš satelit a zamieria rovno späť na Zem.
Program Artemis od NASA si vyžiadal roky tvrdej práce tisícov ľudí a jeho doterajšie náklady odhaduje BBC na neuveriteľných 93 miliárd dolárov (cca 81 miliárd eur). Jedným z jeho cieľov je aj založenie prvej stálej základne na povrchu Mesiaca.
„Mesiac v sebe skrýva tie isté prvky ako naša planéta,“ vysvetľuje profesorka Sara Russell, planetárna vedkyňa z Prírodovedného múzea v Londýne. „Príkladom sú prvky vzácnych zemín, ktoré sú na Zemi veľmi vzácne a na Mesiaci by mohli existovať miesta, kde sú tieto prvky natoľko koncentrované, že by ich bolo možné ťažiť.“
Nové vesmírne preteky?
Na rozdiel od druhej polovice minulého storočia však Spojené štáty americké na súboj ku hviezdam vyzve iná krajina. Ruská federácia je totiž príliš zaneprázdnená „niekoľkodennou špeciálnou vojenskou operáciou,“ ktorá sa pretiahla na už štvoročnú vojnu. Jej miesto tak zaujala Čína. Podarilo sa jej už úspešne vysadiť roboty a vozidlá na Mesiaci a do roku 2030 tam plánuje poslať aj ľudskú posádku.
Zapichnúť svoju vlajku do mesačného prachu je síce stále otázkou prestíže, ale dnes už ide hlavne o to, kam je umiestnená. USA aj Čína totiž súperia o prístup k miestam s najväčším nerastným bohatstvom, čo v praxi znamená bitku o tie najlukratívnejšie mesačné parcely.
Zmluva OSN o kozmickom priestore z roku 1967 síce jasne hovorí, že žiadny štát nemôže Mesiac vlastniť, právo ale nerieši vlastníctvo vecí na Mesiaci nájdených. „Aj keď podľa zmluvy OSN nemôžete vlastniť samotnú pôdu, môžete na nej v podstate nerušene pôsobiť,“ vysvetľuje Dr. Helen Sharmanová, prvá britská astronautka. „Takže teraz ide hlavne o to, pokúsiť sa získať svoj kúsok zeme. Nemôžete ju vlastniť, ale môžete ju využívať. A akonáhle sa tam usadíte, môžete tam zostať, ako dlho budete chcieť.“
Podľa súčasných plánov programu Artemis by na povrchu Mesiaca mala po prvýkrát stúpiť posádka letu Artemis IV v roku 2028 a ďalšie každoročne opakované lety by začali so stavbou stálej mesačnej základne. Človek sa na povrch Mesiaca dostane po 56 rokoch od roku 1972, keď bol posledným človekom na Mesiaci Gene Cerman, americký astronaut s českými koreňmi.
„Mesiac je ideálnym 'testovacím laboratóriom', kde sa môžeme naučiť, ako žiť a pracovať na iných svetoch,“ vysvetľuje Libby Jackson, šéfka vesmírneho oddelenia v Science Museum. Dlhodobý pobyt na lunárnom povrchu je podľa nej oveľa bezpečnejšou, lacnejšou a technicky jednoduchšou cestou, ako si všetko vyskúšať, než sa vydáme ďalej do hlbokého vesmíru.
