Ladislava Meliška si mnohí pamätáme z vtipných nahrávok, vďaka ktorým sa stal legendou internetu. Aby som zistil, aký bol v skutočnosti a čo robil predtým, ako prepadol alkoholu, vybral som sa do Prievidze za ľuďmi, ktorí ho poznali.
„Aj keď bol alkoholik, mal filipa. Meliško to mal v hlave dobre spočítané. Vedel, čo robí,“ nahlas sa zamyslí jeden zo štamgastov a vypije do dna ďalší pohár bieleho vína.
Na pár sekúnd sa odmlčí, vytiahne z krabičky cigaretu, zapáli ju a pokračuje: „Ku koncu svojho života už pil veľmi veľa, až sa nakoniec upil v krčme oproti jeho bytu. Možno to súviselo aj s tým, že mu ho mali zobrať,“ zamumle si podnos s mizernou artikuláciou.
Borovičku s pivom si daj radšej, a nie toto.
Podgurážený robotník nedokáže nájsť na krčmovú legendu Prievidze jediného zlého slova. „Ujo Cibuľa“, ako Meliška vďaka známej nahrávke prezývali všetci miestni, bol podľa neho unikát. Dokázal totiž nadávať tak kreatívne a od srdca, až to bolo vtipné.
Keď Meliškove vulgárne dialógy s manželkou nahrali cez stupačky jeho susedia, zabávalo sa na nich celé Slovensko. Jednoduchý Prievidžan sa stal zrazu celebritou. Začal mať vlastné vystúpenia a do miestnej krčmy ho chodili navštevovať fanúšikovia zo všetkých kútov krajiny. „Ujo Cibuľa“ sa zapísal do histórie ako nezabudnuteľná „karikatúra“ tradičného Slováka, ktorý si rád vypije.
Aký bol však Meliško v skutočnosti a čo robil predtým, než ho zlomil alkohol? V snahe zodpovedať tieto otázky som sa vybral do Prievidze a navštívil všetky podniky, do ktorých rád chodieval. Porozprával som sa s majiteľkou Meliškovej obľúbenej krčmy, ale aj s jeho bývalým susedom, ktorému sa postaral o nezabudnuteľný zážitok.
Ešte pred tým, než sa spoločne vydáme po stopách vyslúženého baníka a ľudového zabávača Ladislava Meliška, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Ak sa ti naša práca páči, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
„Do Papuče ma volá, k*k*ta opitého!“
„Daj mi cibuľu, cibuľu mi daj! Je*em tvojho Boha, ach, ty k*r*a špinavá vy*ebaná,“ kričí z reproduktorov môjho auta Meliško, zatiaľ čo vchádzam do Prievidze. Predtým než zaparkujem pred Papučou, slávnou krčmou na sídlisku Zapotôčky, si chcem pripomenúť perly „Kráľa Šumavy“, ako ho pomenovali jeho fanúšikovia.
Z auta vystúpim pred typickou malomestskou krčmou s terasou. Napriek tomu, že ešte nie je ani čas obeda, vysedáva v nej niekoľko robotníkov a seniorov. Už na prvý pohľad mi je jasné, že ak si len sadnem k stolu, nikto ma neobslúži. Podnik totiž funguje ako klasická staromódna krčma. Ak niečo chceš, musíš si to ísť vypýtať k baru.
Neváham a vykročím preto rovno za barmanom, u ktorého si objednám nealkoholické pivko. Zatiaľ čo mi otvára orosenú fľašku, spýtam sa ho na Meliška. „Viem, kto to bol, ale ja si ho už nepamätám. Keď sem chodil, tak som tu ešte nerobil,“ neochotne mi odvrkne s tým, že aj minulý rok sa tu na Meliška pýtali nejakí novinári.
Zrazu sa pri bare zjaví starší muž a prekričí ma: „Ešte raz borovičku s pivom!“ Barman na neho len hodí letmý pohľad a prikývne. „Hneď to prinesiem,“ ubezpečí opitého zákazníka, aby sa mu neobšmietal pri bare, ale sadol si na miesto. Kým mu čapuje krígeľ piva, detailne sa rozhliadnem po podniku. Pri pohľade na návštevníkov Papuče v tichosti zhodnotím, že „Kráľ Šumavy“ nebol jediným „labužníkom“ v Prievidzi.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo robil predtým, ako prepadol alkoholu.
- Ako Meliška zmenila sláva.
- Na aký zážitok s „Kráľom Šumavy“ nikdy nezabudne jeho bývalý sused.
- Prečo sa s ním majiteľka krčmy pohádala a už viac nechcela, aby k nej chodil.
- Čo Meliška podľa majiteľky podniku Septima, ktorý dennodenne navštevoval viac než 10 rokov, nakoniec zlomilo.
