Pred 17 rokmi sa rozhodla opustiť Slovensko a odísť za svojou láskou, s ktorou ju spojil Eros Ramazotti. V súčasnosti žije v Ríme a cez sociálne siete približuje tisíckam fanúšikov svoj bežný život.
Začiatkom roka pridala Lenka na Instagram video, ktoré sa rýchlo stalo virálnym a k dnešnému dňu má 124-tisíc videní. Jej príspevky plné dobrého jedla aj krásnych výhľadov ťa neraz naladia na skutočnú taliansku atmosféru. Ale ani tu nie je všetko ružové.
Ak napríklad potrebuješ vyšetrenie na magnetickej rezonancii a objednávaš sa cez štátne poistenie do štátnej nemocnice, úplne v pohode ti povedia, že najbližší voľný termín majú až na rok 2025.
V rozhovore pre Refresher nám porozprávala o rozhodnutí odísť do Talianska, svojich začiatkoch, ale aj o bežnom živote v krajine, ktorú väčšina z nás vníma len ako dovolenkovú destináciu.
Kedy si zistila, že chceš zostať žiť v Taliansku?
Nebol to vlastne žiaden plán. Ešte pred 20 rokmi som trávila letá ako opatrovateľka v jednej milánskej rodine. Oni však mali dom aj loď vo Francúzsku, tak sme veľa času trávili aj tam. V tom období som sa v podstate dala dokopy aj so svojím terajším partnerom, s ktorým sme spolu už 18 rokov. Spoznali sme sa cez internet, keďže obaja sme obrovskí fanúšikovia Erosa Ramazottiho. Mohla by som povedať, že moju taliansku cestu vlastne začal spevák Eros Ramazotti. S partnerom sme sa stretli v auguste 2006, potom som odišla na Slovensko a zamestnala som sa v banke.
Ale tam si príliš dlho nevydržala...
Vôbec. Vzťah na diaľku pre nás nebol vzťahom a aj preto som sa rozhodla kúpiť si jednosmernú letenku a po roku a pol som dala výpoveď.
Práca v banke nebola pre mňa aj napriek tomu, že finančníctvo a bankovníctvo som študovala na univerzite v Košiciach. Bola to však dobrá škola života.
Za ten rok a pol som pracovala v dvoch rôznych bankách, paradoxne, obe boli talianske. (smiech) Zo Slovenska som však odišla kvôli láske a nevediac, čo tam budem vlastne robiť. Aj preto som mala viacero rôznych zamestnaní.
Akej práci sa v Taliansku venuješ?
Šiesty rok pracujem pre súkromnú železničnú spoločnosť, ktorá prevádzkuje vysokorýchlostné vlaky. Predtým som pracovala v štátnych železniciach, ale mala som aj iné povolania. Pracujem teda na pozícii station hostess, no objavujem sa aj v business lounge, predávam lístky na naše vlaky a podobne.
Veľa po tejto krajine cestuješ, má to súvis s tvojou prácou?
Žiaľ, nie. (smiech) Môj taliansky príbeh sa začal na juhu krajiny – v Kalábrii. Neskôr sme sa s priateľom presťahovali do oblasti Valle d’Aosta priamo pod Mont Blanc v talianskych Alpách. Teraz už jedenásty rok žijeme v Ríme, ale ani to nebude naša konečná zastávka.
Môj partner je spolovice zo severu a z druhej polovice zo Sardínie, čo je tiež dôvod, prečo tam trávime dosť času. Cestujem po celom Taliansku, pretože je to jednoducho moja láska. Je bohaté na zážitky, takže nemám potrebu chodiť za jeho hranice. Tým, že mám lístky na vlak zadarmo, respektíve za skvelé nízke ceny, tak sa niekedy rozhodnem aj počas dňa, že sa chcem ísť prejsť len tak do Milána, a idem.
Taliansko poznáme najmä ako dovolenkovú destináciu. Aké je však žiť tam?
Toto je veľká pravda, pre Slovákov aj Čechov sú regióny ako Sicília a podobne stále len o mafii. Ale som rada, že sa povedomie ľudí zvyšuje a zisťujú si o tom viac a viac informácií. Byť v Taliansku na dovolenke a naozaj tu žiť je veľký rozdiel, ktorý ľudia často nevidia. Napríklad v hľadaní práce je to tu fakt komplikované.
Ak chceš čítať podobných rozhovorov viac, pridaj sa do klubu Refresher+ a získaj prístup k všetkým článkom bez obmedzení. Vyspovedali sme už napríklad rušňovodiča Jara či Nikolu zo severného Fínska.
Keď som tu začínala, bol veľký problém napríklad so zdravotným poistením a podobne. Aj keď som bola z krajiny Európskej únie, na úradoch sa ma pýtali, či naozaj nie som z Ruska alebo inej mimoeurópskej krajiny. V prvých zamestnaniach mi bolo reálne vyčítané, že som príliš časovo usporiadaná. Vieme, že Taliani si dávajú načas, ale oni to neberú zo srandy, reálne ma kritizovali za presnosť. Volali to, že sa správam ako generálka.
Je život v Taliansku drahý?
Tým, že som žila na severe, juhu a teraz som v strede, zažila som tie rozdiely. Ale aktuálne som teda v Ríme, kde žije vyše 80 % ľudí v podnájmoch. Cenovo je to tak, že ak chceš pomerne pekný byt, ktorý sa nachádza v rámci mesta a dostupnosti bez auta, stojí minimálne 1 000 eur + povinné výdavky ako odpad, voda, energie a podobne.
Potraviny sú v Ríme podstatne drahšie než napríklad na Sardínii, aj keď ide o ostrov. Platí však, že v metropolách je všetko drahšie. Ale mesačný lístok na hromadnú dopravu v Ríme vás vyjde len na 35 eur, čo je, myslím, super cena. Chodíme jesť aj do reštaurácií, pretože ak vieš nájsť to správne miesto, za dobré jedlo zaplatíš možno ešte menej než za nákup potravín.
Ako je to s platom v rámci regiónov?V Ríme sa dá zarobiť v priemere takých 1 200 až 1 300 eur mesačne, no veľkú časť z toho dávajú ľudia práve na nájmy. Platy v Miláne sú určite vysoké, no zároveň sú tam vysoké výdavky. Na juhu sú určite nižšie platy, ale zároveň sú tam nižšie výdavky. Je to podľa mňa rozdelené priamou úmerou k výdavkom. Ale ak sa pozrieme na ten štandard a platy v Miláne, v Kalábrii je oproti tomu určite veľká priepasť.
Koľko sú teda priemerné výdavky na život?V tomto dosť záleží na tom, aký si typ človeka. Niekto si len varí, my chodíme často aj do reštaurácií, obedy máme zas vyriešené v práci. Ak teda rátame len stravovanie a povinné výdavky mimo nájmu, tak sa dostaneme približne na tých 500 eur. A to nedajbože, že ťa začne v Ríme bolieť zub, vtedy si musíš pripraviť minimálne 400 eur, respektíve záleží na tom, čo presne ti je. V tomto je to v Taliansku ťažšie.
Ak napríklad potrebuješ vyšetrenie na magnetickej rezonancii a objednávaš sa cez štátne poistenie do štátnej nemocnice, úplne v pohode ti povedia, že najbližší voľný termín majú až na rok 2025.
Veľa Talianov si tak rôzne vyšetrenia platí v súkromnej sfére, keďže tie čakačky sú brutálne dlhé.
Ako ťa vnímajú domáci? Zapadla si tam?Myslím si, že som zapadla dokonale. Taliančinu ovládam dosť dobre a som hlavne komunikatívny človek. Aj to ma pravdepodobne priviedlo k mojej práci, kde som v kontakte s ľuďmi. Často mám dokonca pocit, že napríklad Rím poznám ešte lepšie než niektorí domáci. Bude to tým, že som veľmi zvedavá a vždy sa chcem dozvedieť niečo nové. Ako sa hovorí, Taliani na juhu sú odlišní od tých na severe. Ja som žila na oboch miestach, no nikdy som nemala problém zapadnúť medzi domácich.
Čo by si odporučila každému, kto príde do Talianska?Najväčšou chybou, ktorú ľudia po príchode do Talianska robia, je pitie aperolu a považovanie to za kultúru a tradíciu. Vôbec to tak nie je, pred 15 rokmi tu nikto nepil žiaden aperol. Firma vyrábajúca tento nápoj spravila skvelý marketing a pretlačili to dopredu. Ale nejde o nič typické. Radšej odporúčam, aby sa turisti zamerali na lokálne potraviny a podobne. Najlepšie, keď sa každý zameria na to, čo je špeciálne v danom regióne, kde sa nachádza. Takisto neodporúčam zavrieť sa v rezorte. Prenajmite si auto a choďte, kamkoľvek vám napadne.
Máš v rámci Talianska nejaký obľúbený hidden gem? (destináciu, ktorá je krásna, no takmer nik ju nepozná)V Ríme to už asi nenájdeme. Zrejme tu už nie je miesto, ktoré by nebolo nejakým spôsobom „preturistikované“. Spôsobili to napríklad aj lowcostové letenky. Popravde, terajší Rím a Rím, do ktorého som sa nasťahovala, to sú dve odlišné mestá. V okolí Cagliari odporúčam lokálnu kuchyňu aj pláže, na severe vo Valle d’Aosta určite turistiku. Aj keď je to už možno klišé vec, ale tie hory a výhľady tam sú fakt nádherné. Stojí za to vyviezť sa aj úplne novou lanovkou na Mont Blanc, hoci to je už tiež riadne turistická záležitosť. (smiech)
Akí sú Taliani oproti Slovákom?
Najväčší rozdiel je v patriotizme. Taliani majú oveľa radšej svoju krajinu ako my.
Meradlom tu nie je ani politická situácia či konkrétne politické strany. Proste majú radi Taliansko, svoje jedlo, víno, históriu, mestá aj hory. Na Slovensku sú problémy, ale tie sú aj v Taliansku, no ľudia sa snažia vždy ten deň zakončiť tak, že sa stretnú pri stole, najedia sa, pokecajú a chcú mať pohodu a byť hrdí na to, kde žijú.
Čo by si z Talianska vzala na Slovensko a naopak?Kontakt s priateľmi a stretávanie sa s ľuďmi. V Taliansku je úplne bežné, že kamaráti prídu k iným kamarátom na večeru, na obed alebo sa aspoň stretnú na krátku kávu. Proste nájdu si čas na to, aby boli s ľuďmi, ktorých majú radi. Na Slovensku sa to možno už dostáva do povedomia, ale určite nebolo zvykom, aby sa kamaráti stretávali hocikedy aj počas týždňa na večeru či obed.
Vzala by som aj taliansku bezprostrednosť. Im je jedno, že sa stretnete v lacnej reštaurácii, ale základom je, že trávite spoločný čas. Naopak, zo Slovenska by som určite vzala našu pracovitosť a slušnosť. Podľa toho, čo tu často vidím okolo seba, viem, že Talian ocení, keď je človek zdvorilý a slušný. Keď sa dnes pozriem na internet a komentáre, o našej slušnosti niekedy dosť pochybujem. (smiech)
