Capcom vydal po 12 rokoch pokračovanie svojej kultovej fantasy RPG akcie a my sme sa ho nevedeli nabažiť.
Keď pred 12 rokmi vyšlo akčné fantasy RPG Dragon’s Dogma od štúdia Capcom a tvorcu Devil May Cry, nešlo o úplnú hru. To autori napravili vydaním dodatku Dragon’s Dogma: Dark Arisen. Pokračovanie však ničím takým netrpí. Je to kompletná, zábavná, prepracovaná a dizajnovo famózne navrhnutá RPG hra, od ktorej sa nikto nevie odtrhnúť.
Obrovské akčné fantasy RPG s geniálnym tajným koncom, od ktorého sa neodtrhneš
Jej hlavný príbeh sa dá prejsť za 20-30 hodín, ale prehľadanie celého sveta a splnenie väčšiny úloh zaberie aj viac ako 70 hodín. Hráči počas nich spoznajú nádherný fantasy svet. Mestá, jaskyne a cesty sú v ňom logicky prepojené a hráči budú mať čo robiť, aby prestali objavovať jeho krásy a začali sa konečne venovať hlavnému príbehu.
Ten je taký, aký by asi hráč od Capcomu očakával. Neurazí, nenadchne a je tam asi len na to, aby tam bol a aby okolo neho mohli tvorcovia vystavať herný svet. Politická stránka príbehu je trochu plytká a vývojári nepracujú s postavami dobre. Napríklad hlavné postavy vyobrazené na krabičke hry sa v nej nachádzajú len na niekoľko minút a k nikomu si hráč nevytvorí žiadny reálny vzťah ani puto.
Všetko to však vynahrádza „skutočný“ príbeh. Po tom, čo si hráč vytvorí svoju postavu a hlavného pešiaka (Pawn), prevezme rolu takzvaného Arisena. Toho si v opakujúcich životných cykloch vyberá gigantický drak ako vojaka, ktorý ho skolí, a cyklus sa začne odznova. Tvorcovia do hry zapracovali tajný koniec, ktorý sa geniálnym spôsobom napája na prvú hru a zároveň je niečím úplne originálnym.
Dragon’s Dogma 2 je singleplayerová hra, ale veľmi by jej prospela možnosť hrať ju v kooperácii online. Už teraz totiž hráčovi pomáhajú stále traja pešiaci, takzvaní Pawns. Jednu si vytvorí na začiatku hry, pričom mu je po boku až do samého konca, a zvyšné dve si vyberá podľa situácie či aktuálnych preferencií.
Rozsiahly a prepracovaný súbojový systém zabaví na desiatky hodín
V hre je 10 tried/povolaní – od bojovníkov s mečmi cez lukostrelcov až po mágov a ich rôzne kombinácie. Oplatí sa teda taktizovať, takže keď si hráč vyberie útočníka nablízko, je dobré mať v partii aj Pawns útočiace z diaľky. Vždy sa hodí mať aj mága, ktorý vie uzdravovať celú skupinu.
Hráč tak neustále spolupracuje s tromi postavami ovládanými umelou inteligenciou. Tá je však veľmi podarená, keď Pawns sami od seba zbierajú suroviny a veľmi pomáhajú pri objavovaní terénu a miest. Upozornia na body záujmy, rebríky, truhlice s pokladom a niektorí dokonca privedú hráča až k vedľajšej či hlavnej úlohe. Stačí im zaveliť príkaz Go!
Medzi ďalšími rozkazmi je napríklad aj pomoc (Help). Vtedy môžu Pawns hráča ošetriť, prípadne zdvihnúť zo zeme po tom, čo dostal veľmi silný náraz. Ojedinele ho môžu zachytiť po tom, čo ho lietajúci griffin vyniesol v zobáku do 20-metrovej výšky a následne zhodil na zem. Dá sa tak elegantne vyhnúť istej smrti a podobné momenty vyčaria úsmev na tvári.
Pawns sú geniálne navrhnutí pomocníci, ktorí na každom kroku menia pravidlá hry. Zasahujú do súbojov, do prieskumu a občas svojím konaním spôsobia aj nepredvídateľné, vtipné situácie. Ako napríklad vo vedľajšej úlohe, v ktorej som zachraňoval malého chlapca pred vlkmi, lenže on mi nechtiac strelil facku. Moji Pawns to okamžite zobrali osobne a jeden z nich ho prebodol metrovým oštepom a priklincoval ho o skalu.
Čo robí Dragon’s Dogma 2 lepšie a čo horšie ako Elden Ring?
Ani sa na to nedá hnevať, pretože súboje a útoky v tejto hre vyzerajú fantasticky. Dragon’s Dogma 2 bude sčasti určite prirovnávané k Elden Ringu, a to najmä pre jeho rozsiahly, otvorený svet a prístup k úlohám. Je to však súbojový systém, ktorý je tu oproti Elden Ringu na oveľa vyššej úrovni.
Každé zo spomínaných 10 povolaní/tried dáva hráčovi kompletne iné útoky, animácie a dokonca aj pohyby. Tieto povolania (Fighter, Archer, Mage) značne menia hrateľnosť aj štýl, akým hráč pristupuje k súbojom. Hráči, ktorí si pred spustením hry povedia, že budú hrať len za svoje obľúbené triedy, tak zistia, že si zamilovali väčšinu, a pravidelne ich striedajú.
Hra tak nepriamo vyzýva hráča na to, aby zdolával výzvy rôznymi spôsobmi, ktoré mu dáva k dispozícii. Objavuje pritom zábavné štýly hrania, ktoré by mu na prvý pohľad nesadli.
Súbojový systém prehlbuje aj možnosť lozenia po nepriateľoch. Skočiť z mosta na hlavu trollovi či kyklopovi je skvelý pocit, no tvorcovia mali lepšie spracovať kameru. Tá je pri lození, ktoré je samo osebe občas veľmi kostrbaté, veľmi neposlušná a občas vôbec nie je jasné, kde sa vlastne hráč nachádza.
Jedinou chybou súbojov je, že sú väčšinou príliš jednoduché. Občas stačí stláčať všetky útoky naraz a iba sledovať, čo sa deje na obrazovke. Obtiažnosť sa poriadne zvyšuje, ak hráčovi umrú Pawns (dajú sa oživiť) a nepriatelia sa sústreďujú iba na neho.
Vtedy to môže byť poriadny masaker, z ktorého niet úniku. Boh chráň, ak sa proti hráčovi spoja goblini, vlci a ešte nejaký troll či griffin. Goblini ho zrazia na zem, vlci ho zoberú do tlamy a roznosia ho po lese a griffin ho rozdriape svojimi pazúrmi.
Hráči, ktorí dôsledne prehľadávajú okolie a jaskyne, však nájdu viacero takzvaných Wakestones, ktoré ich oživia do 100 % zdravia. Súbojový systém tak mohol byť trochu lepšie vyvážený, ale je to len maličkosť, pretože inak si ho hráči budú užívať nonstop. Animácie sa plynule spájajú v zdrvujúce útoky a vizuálne efekty sprevádzajúce najmä magické útoky zase dodávajú akcii oku lahodiace výjavy.
Nádherný fantasy svet skrýva prekvapivé tajomstvá
Také sa hráčovi naskytnú aj pri pokojnom prehľadávaní sveta. V tejto hre je netypický fast travel, keď sa hráč nemôže na mape premiestniť hocikedy a hocikam. Bodov, ku ktorým sa dá cestovať, je v hre veľmi málo (dokopy sa dá získať asi sedem), a tak je potrebné pripraviť sa na veľa kráčania a behania. Mierne to prestane baviť až po nejakých 50 hodinách hrania, keď sa hráč skrz nejaký quest opakovanie vracia na rovnaké miesta.
Vývojári sa s rozložením sveta náramne vyhrali, a tak v nej hráči nájdu veľké množstvo unikátnych lokalít, mestečiek, jaskýň a prírodných úkazov. Samotný svet rozdelili na dve veľké oblasti – lesnaté lúky a piesočnaté kopce ala Veľký kaňon. Prostredie tak nie je veľmi rozmanité, ale vynahrádza to jeho rozsiahlosť a krása.
Dragon’s Dogma 2 nemá „grafiku“ ako Red Dead Redemption 2, ale vďaka dokonalému nasvieteniu vie zvýrazniť prírodné úkazy a krásu pohorí. Rozhodne ide o jeden z najzábavnejších, najkrajších a najlepšie navrhnutých otvorených svetov v hrách vôbec. Od čias Elden Ringu tu nebola hra, v ktorej je taký výrazný a očarujúci pocit pri odhaľovaní sveta.
Vyzretý prístup k vedľajším úlohám a questom
Tento fakt podčiarkujú (vo väčšine prípadov) prepracované vedľajšie úlohy (obzvlášť pamätihodný je ten s krásnou bordelmamou a jej celoživotnou pomstou). Vývojári k nim pristúpili podobne ako tvorcovia Elden Ringu. O existencii niektorých nebude ani vedieť, keďže sa nezobrazujú na mape. Neexistuje žiadna vývesná tabuľa, ktorá zahltí mapu škaredými ikonkami. Hráč sa k vedľajším úlohám dostane tak, že bude objavovať svet, rozprávať sa s postavami a skúšať, čo mu hra dovolí.
Očarí aj voľnosť, akú má hráč k dispozícii. Po tom, čo sa môj hlavný pešiak premenil v noci na draka a zmasakroval celé mesto (dávaj si pozor na Dragonsplague!), bolo jasné, že nebude možné dokončiť jednu z úloh. Nikde som totiž jej zadávateľa nevedel nájsť. Vtedy mi však napadlo, že ho možno odviezli do márnice, kde som ho aj našiel. Otvoril som inventár, vybral kameň oživenia, s ktorým sa hráč oživuje v súbojoch, a neveriacky som hľadel na to, ako zadávateľ úlohy vstáva z mŕtvych.
Keď som ho následne našiel na mieste, kde mal byť pôvodne, dostal som od neho kľúčový predmet. Moje pátranie po zmiznutom mužovi v obrovskom meste trvalo hodinu, ale vo výsledku prinieslo enormný pocit zadosťučinenia a údivu nad tým, čo všetko je vlastne v tejto hre možné a na čo všetko tvorcovia mysleli.
Je to ojedinelý prístup, ktorý kladie dôraz na zvedavosť hráča a jeho trpezlivosť. Je to vyzretejšie, komplexnejšie a prirodzenejšie ako v iných RPG hrách s otvoreným svetom, pretože autori nedržia hráča za ruku a nevodia ho presne tam, kam musí ísť. Občas je potrebné domyslieť si niečo logicky, respektíve dávať pozor, čo hovoria postavy naokolo.
Pôsobí to uveriteľnejšie, prirodzenejšie a navyše to hráča motivuje v jeho túžbe odhaliť tajomstvá tohto sveta a každého jeho rohu. Nikdy totiž nevie, čo sa v ňom skrýva a akej odmeny sa dočká. Niekedy aj malá vychádzka mimo hradu po lesnej ceste vyústi do hodín objavovania rozsiahlych jaskýň, zachraňovania bezbranných ľudí a lovenia veľkých bossov.
Len je škoda, že tých unikátnych bossov a typov nepriateľov nebolo viac. Je ich málo a rýchlo sa zunujú, takže na kreativitu dizajnu nepriateľov z Elden Ringu môže hráč rýchlo zabudnúť.
Tragický technický stav hry
Bohužiaľ, špičkovú prezentáciu čarovného fantasy sveta plného príšer, drakov a iných magických bytostí ťahá dole katastrofálna optimalizácia. Nepomáhajú ani predražené počítačové zostavy. Hra pre svoje komplexné technické systémy vyžaduje veľmi silný hardware, a tak na slabších konzolách (oproti drahým počítačom) funguje s odomknutým zobrazovaním snímok za sekundu (takzvané uncapped fps).
Výsledkom je, že obraz neustále seká, keďže v jednej chvíli zobrazuje 26 snímok za sekundu, v inej zase 33 a v ďalšej 35. Obraz tak konštantne skáče, pričom sa dostáva až do nehrateľných 15-20 fps v scénach, kde je veľa nepriateľov a veľa efektov. Mať takýto nestabilný, trhaný a pomalý obraz v akčnej hre je jednoducho neprijateľné.
Hra roka?
Dragon’s Dogma 2 je bravúrne fantasy RPG. Neohúri príbehom ani postavami a doslova frustruje svojím nedopečeným výkonom, ale očarí vo všetkom ostatnom. Tým najdôležitejším sú súboje a gro hrateľnosti spočívajúce v bitkách a objavovaní nádherného sveta, ktorý skrýva veľké množstvo cool tajomstiev (vrátane tajného konca, ktorý podstatne mení hru).
Dragon’s Dogma 2 svojím prístupom ku questom, dizajnom otvoreného sveta a prepracovanosťou asi najviac pripomína zmes Baldur’s Gate a Elden Ring.
Po 70 hodinách je jasné, že je potrebné ponoriť sa do New Game Plus a objaviť všetko, čo prvýkrát uniklo. A to si zaslúži 8,5/10. Nebyť zlého technického stavu, hodnotenie by bolo ešte vyššie.
