Winter’s Tale sa stáva favoritom pre najnudnejší a najhorší film roku. Oplatí sa do kina zájsť aspoň zaľúbeným párikom a podporcom fantasy prvkov?
Hokejová horúčka je v plnom prúde, nálada bohužiaľ aj naďalej opadáva a ja som po tréningu s USA zašiel do kina na Winter’s Tale. Očakávania boli vysoké. Nakoniec, réžie sa ujal vôbec prvýkrát častokrát ospevovaný, častokrát kritizovaný Akiva Goldsman (scenárista filmov Ja, legenda, Da Vinciho kód, Čistá duša, Druhá šanca). Bohužiaľ, ako zistíte z nasledujúcich riadkov, mal by asi ostať len pri písaní.
Taký skúsený scenárista by si ako svoj prvý počin mal vybrať niečo, čo diváka naozaj zaujme a nenechá ho film doslova pretrpieť. Má sa jednať o romantickú fantasy, no veľa romantiky som nezažil a fantasy prvky sa mi absolútne nepáčili, pričom som ich asi ani veľmi nepochopil. Lietajúci kôň, ktorý je vlastne pes bola špička ľadovca. Hoci som očakával, že bude mať film nejaký hlbší zmysel (a že sa oň pravdepodobne a neúspešne aj pokúšal), nedostavil sa ani po „hodnotnej“ záverečnej reči. Prvá polovica filmu odohrávajúca sa v začiatkoch 20. storočia nie a nie skončiť a tá druhá zase filmu veľmi nepomohla. Seriózne som počas prvej hodiny uvažoval nad neistou defenzívou a veľmi chabou ofenzívou slovenského hokejového tímu, rozmýšľal som nad formáciami a či niečo do ďalších zápasov zmenia, čo je dosť blbé, keď zvážite, že ste prišli do kina pozerať film! Mám ale pocit, že ani tých 25 zvyšných ľudí film nenadchol. Na taký brak by som priateľku (ak by som nejakú mal) určite nezobral. Neviem, čím to bolo, no nedokázali ma zaujať ani postavy, ani prostredie, či príbeh. Ten je navyše celkom jednoduchý a tak klišovitý (ako aj celkové rozuzlenie), že to od začiatku pôsobí ako nepodarená snaha priviesť na strieborné plátna niečo nové a zmysluplné. To sa však vôbec nepodarilo.
Ako som už spomínal, prvky fantasy filmu viac škodia, než pomáhajú a absolútne by som ich vynechal. Slabé a pre mňa osobne absolútne nedostatočné vysvetlenie toho, ako mohla hlavná postava prežiť 100 rokov (a čo vôbec počas nich robila), ma tiež dosť frustrovalo. Colin Farrell ako Peter Clarke a Russell Crowe ako zlý démon Pearly Soames si odohrali svoj štandard, takže tam byť nespokojný nemôžem, avšak ako sa na takúto somarinu vlastne Russell a Will Smith (objaví sa aj on) dali nahovoriť, asi nikdy nepochopím. Zrejme láskavosť starému priateľovi Akivovi, mali ale asi byť viacej kritickí a povedať mu pravdu do očí. Snímka nedáva zmysel od začiatku po koniec a chaoticky scenár na tom má svoju rolu. Nedočkáme sa dôvodov pre údajne nekonečnú lásku, jediná príjemná scéna bola s postavou, ktorá sa objaví v oboch časových úsekoch (1916 a 2014), no aj to po chvíli vyprchalo.
Akokoľvek sa snažím nájsť niečo pozitívne, jediné, na čo prídem, je to, že v druhej polovici sa dočkáme rýchlejšieho spádu, oveľa menšieho množstva nudných scén a dokonca som sa tuším raz aj pousmial. To však nestačilo a seriózne som sa zamýšľal, že z kina dosť predčasne odídem. Ani príšerné dialógy a scény s Luciferom si nezaslúžia ani len jemné prikývnutie za snahu. Vlastne žiadna scéna si nezaslúži ani len pochvalné žmurknutie. Nezmyselné a nič nehovoriace scény s dialógmi, pri ktorých budete krútiť hlavou s nechápavým výrazom v tvári, sa totižto nikdy neskončili. Magický svet, ktorý Akiva plánoval vytvoriť, nemá žiadne pravidlá a v konečnom dôsledku vyznieva úplne dementne, ako aj jeho úvodná scéna. V nej rodičia vyšlú svoje dieťa v hračkárskej, opakujem hračkárskej, lodi na more! Len tak. Aby našlo svoj osud.
Aby som to zhrnul, najväčším problémom filmu bolo to, že bol extrémne nudný a neponúkol nič, čo by sme už nevideli aspoň stokrát. Žiadne nadpriemerné herecké výkony, žiadna hlboká či zmysluplná myšlienka, film bol úplne prázdny a jeho jediným cieľom bolo povedať vám niečo, čo zrejme nik nepochopil. Jediným dôvodom, prečo som v kine vydržal bolo, aby som vás pred týmto počinom mohol vystríhať (a tiež mi skôr nešiel spoj), takže: ruky aj oči preč! 2/10
PS: Mal som vážny problém prísť s konštruktívnejšou recenziou, obvykle totiž podobné prepadáky obchádzam okľukou a doteraz som vážne nemusel rozmýšľať, či písať o niečom podobnom. Celé zle, už nech je ten nabitejší marec.
