Výsledky štúdie nedávno publikovali v odbornom časopise Nature Astronomy.
Astronómovia po prvý raz pozorovali na Slnku tzv. polárnu žiaru. Tento svetelný jav spôsobili elektróny prechádzajúce cez silné magnetické pole nad slnečnou škvrnou, informuje portál Live Science. Výsledky štúdie nedávno publikovali v odbornom časopise Nature Astronomy.
Výboje trvali týždeň
Astronómovia zachytili jav podobný polárnej žiare pomocou rádioteleskopov zhruba 25-tisíc kilometrov nad slnečnými škvrnami. Výboje energie trvali približne týždeň, čo je podľa vedcov zvláštne, pretože zvyčajne trvajú niekoľko minút až hodín.
Vedúci autor Sijie Yu hovorí, že tento objav poskytuje nový pohľad na pôvod intenzívnych slnečných rádiových výbuchov. Môže tiež pomôcť pochopiť podobné javy na vzdialených hviezdach s veľkými hviezdnymi škvrnami.
„Pozorovali sme nezvyčajný typ dlhotrvajúcich polarizovaných rádiových výbuchov vychádzajúcich zo slnečného bodu, na rozdiel od typických slnečných rádiových výbuchov, ktoré zvyčajne trvajú minúty alebo hodiny,“ hovorí Yu. „Toto je vzrušujúci objav, ktorý by mohol zmeniť naše chápanie hviezdnych magnetických procesov.“
In a Spectacular First, Scientists Detect an Aurora-Like Emission on The Sun https://t.co/HNbzl9yyMj
— ScienceAlert (@ScienceAlert) November 15, 2023
Polárna žiara na Zemi vzniká interakciou nabitých častíc slnečného vetra s molekulami kyslíka a dusíka vo vrchných vrstvách atmosféry. Zároveň súvisí aj so slnečnými erupciami a s výronmi koronálnej hmoty. Čím viac hmoty Slnko odvrhne, tým silnejšia je polárna žiara.
Koronálnu hmotu tvorí plazma, teda kladne a záporne nabité častice. Väčšinu z nich zablokuje magnetické pole Zeme, to je však okolo pólov najslabšie, preto tu polárna žiara vzniká najčastejšie. Vzniknúť však môže aj v nižších zemepisných šírkach. V novembri a februári tohto roka bola pozorovateľná aj z územia Slovenska.
Žiara podobná tej polárnej vznikla na Slnku rovnako, teda interakciou nabitých častíc s magnetickým poľom. Miesta, kde sa tieto častice môžu stretnúť, sa na Slnku vyskytujú v podobe slnečných škvŕn. Tie predstavujú oblasti Slnka deformované veľmi silným magnetickým poľom.
Slnečné magnetické pole je silnejšie ako na Zemi, častice preto vyžarujú príliš veľké množstvo energie. Tá presahuje frekvenciu viditeľného svetla, preto môžeme slnečnú „auroru“ pozorovať iba rádioteleskopmi.
