Oznámili to v spoločnom vyhlásení vo štvrtok 12. apríla.
V apríli sme ťa informovali, že Fínsko a Švédsko by mohli vstúpiť do NATO už v lete tohto roka. Potrebu silnejšej ochrany vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Rusko následne Fínsko a Švédsko varovalo pred vstupom do NATO a vyhrážalo sa dôsledkami. Vo štvrtok fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO.
„Členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska. Ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO. Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení prezidenta a premiérky zverejnenom na internetovej stránke prezidenta.
Ako vysvetľuje agentúra AP, toto oznámenie znamená, že Fínsko prakticky s určitosťou požiada o vstup do NATO, i keď si to bude vyžadovať ešte niektoré konkrétne kroky. Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.
Najvyšší predstavitelia Fínska v spoločnom vyhlásení vysvetlili, že verejná diskusia v ich krajine o možnom vstupe do Severoatlantickej aliancie prebehla počas tejto jari, pričom bol potrebný istý čas, aby si parlament a celá spoločnosť ujasnili svoj postoj k tejto otázke.
Vo vyhlásení priamo nemenovali hrozbu zo strany Ruska, avšak počas stredajšej návštevy britského premiéra Borisa Johnsona – po podpise britsko-fínskej dohody o bezpečnostných zárukách – Niinistö vyhlásil, že za posunom Fínska smerom k Severoatlantickej aliancii je ruský prezident Vladimir Putin.
Fínsko i Švédsko si zachovávali neutralitu aj počas studenej vojny, aby neprovokovali Sovietsky zväz. Fínsko má s Ruskom viac než 1 300 kilometrov dlhú hranicu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už pred časom varoval, že Rusko v prípade pripojenia sa Fínska k NATO prijme opatrenia na „opätovné vyváženie situácie“.
Fínska expertka z Centra pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone Heli Hautalová pre agentúru AP uviedla, že značná časť ruských jednotiek pôvodne rozmiestnených pri hraniciach s Fínskom sa teraz nachádza na Ukrajine, kde tieto sily utrpeli výrazné straty.
Očakáva teda, že Moskva na toto rozhodnutie Helsínk zareaguje rozmiestnením zbraňových systémov bližšie k hraniciam Fínska, dezinformačnou kampaňou, kybernetickými útokmi, ekonomickými protiopatreniami a nasmerovaním migračných tokov na Fínsko, podobne ako to vlani urobilo Bielorusko Poľsku.
