Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO. Vyhrážajú sa dôsledkami

Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov varovalo Fínsko a Švédsko pred dôsledkami, ktoré by mal ich prípadný vstup do Severoatlantickej aliancie. Nové vyhrážky zo strany Moskvy zazneli v deň, keď o možnom členstve v NATO začali rokovať fínski poslanci.

„Všetky naše varovania sme tlmočili verejne aj prostredníctvom bilaterálnych kanálov. Vedia o tom, takže by nemali byť ničím zaskočení. Boli informovaní o všetkom, k čomu to povedie,“ vyhlásila pre ruskú štátnu televíziu Rossija 24 hovorkyňa rezortu diplomacie v Moskve Marija Zacharovová.

NATO sa podľa nej už nejaký čas snaží obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Aké dôsledky by mal vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, však Zacharovová nekonkretizovala.

Jeden z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina, podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev, minulý týždeň vyhlásil, že Moskva by v takomto prípade posilnila svoje pozemné, námorné aj vzdušné sily v oblasti Baltského mora, čo by zahŕňalo aj rozmiestnenie jadrových zbraní.

Fínsko a Švédsko v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine začali zvažovať odklon od svojej dlhodobej politiky vojenskej neutrality.

O prípadnom členstve v NATO začali v stredu popoludní oficiálne rokovať poslanci fínskeho parlamentu. Zvažovať budú aj iné alternatívne možnosti zaistenia bezpečnosti Fínska, ktoré má s Ruskom približne 1 300 kilometrov dlhú hranicu a už v minulosti naň zaútočil Sovietsky zväz. Fínska premiérka Sanna Marinová vyjadrila nádej, že poslanci dospejú k rozhodnutiu už v priebehu niekoľkých týždňov.

Podpora fínskej verejnosti pre vstup do NATO po začiatku ruskej vojenskej invázie stúpla na vyše 60 percent. Predtým sa zhruba dve desaťročia stabilne nachádzala v rozmedzí 20 – 30 percent. O podarí prihlášky do NATO sa momentálne diskutuje aj v susednom Švédsku.