Rozhodnutie odísť alebo zostať robíme opakovane a sú obdobia, keď ho robíme denne.
Nájsť človeka, s ktorým naplníme svoj život, je alchýmia. Vzájomné stretnutie je niekedy vydreté na tinderoch a v baroch, inokedy náhodné či dokonca osudové. Ľahko sa dá pomýliť, lebo život nie je romantický film. Hľadanie je pseudoveda, nemá fixné pravidlá.
Niekto skúša celý život, ďalšiemu sa podarí nájsť lásku prekvapivo rýchlo. Lenže nájdením sa všetko len začína. Či sme vo vzťahoch pevných alebo čerstvých, všetci raz za čas stojíme pred rovnakými rozhodnutiami – zostať alebo odísť.
Stačí láska?
Záleží na tom, čo pod ňou vidíš. Môže to byť mocná sila, ktorá ťa hodí do perín, a môže to byť stavebnica – opatrne ukladáš kocky na seba tak, aby ich gravitácia nestiahla. Je láska pocit alebo proces? Ideálne kombinácia, no život ideálny nie je.
Nie vždy dostaneš dokonalú súpravu. Stretneš niekoho, s kým si fyzicky rozumieš až tak, že nechápeš. Chodíte spať až nadránom, stávate sa priateľmi, lenže hlbší cit nechodí. Zostaneš a počkáš? Dokedy? Čo ak stretneš spriaznenú dušu, celé hodiny sa rozprávate a smejete, no keď prekročíte prah spálne, čaro je preč? Odídeš? Čo ak nájdeš presne to, čo tvrdíš, že hľadáš – a potom nepreskočí iskra?
Partnerské dilemy majú nekonečný rad kombinácií. Ľudia si ich nefotia na Instagram, hovoria o nich málokomu a často len po fľaši vína:
Už ma nepriťahuje. Flirtuje s inými. Keď pije, nespráva sa pekne. Má depresie. Má iné priority ako vzťah. Mentálne mi nestačí. Mám strašnú chuť vyspať sa s niekým iným. Podkopáva mi sebavedomie. Naozaj má ujasnenú svoju orientáciu? Hádame sa o peniazoch. Žiarli. Tlačí ma do dieťaťa. Nechce dieťa. Nemôže mať deti. Neželane otehotnie...
Rozhodnutie odísť alebo zostať robíme opakovane a sú obdobia, keď ho robíme denne. Zlé rozhodnutie je súčasťou života. Mnohí odídu, hoci mohli zostať. Mnohí zostávajú, hoci by mali odísť.
Ja som bývala ten druhý prípad. Bála som sa, že tam vonku ma čaká osamelý život, že nie som dosť dobrá, aby som si našla niekoho lepšieho. Bol to omyl. Ak by som vedela vrátiť čas, odišla by som viackrát, niekedy rovno na začiatku. Zahodené roky ti totiž nikto nevráti. Je to len lekcia. Ak niečo ľutuješ, nerob to znova.
V rozchode ľuďom nebráni len strach. Niekedy to je spoločnosť či viera. Hovorí sa „zostali spolu kvôli deťom“. Lenže práve kvôli nim je niekedy lepšie toho druhého opustiť – aby sa deti celý život nepozerali na nefunkčné manželstvo a nebrali si ho ako model pre to vlastné.
Odísť niekedy znamená utiecť. Tí, ktorí zostanú, zase neraz rezignujú a trpia. Nie sú to ideálne možnosti, no je tu ešte tretia, najťažšia: pracovať na sebe a pracovať na „nás“.
Zostať nestačí. Treba spolu hovoriť úprimne aj o nepríjemných veciach, o veciach, za ktoré sa hanbíme. Treba sa meniť – kvôli sebe a kvôli tomu druhému. Niekedy je nutné odpustiť, niekedy treba odmietnuť lákavé pokušenia. A niekedy treba požiadať o pomoc.
Hranica, kedy to vzdať, je takmer neviditeľná a stane sa vám, že sa po nej prejdete. Nikto ti nič nezaručí, riskuješ veľa. Môžeš vložiť všetku svoju energiu, aby si zachránil vzťah, no ten druhý ti aj tak odíde. Možno to budeš ľutovať, možno budeš rád, že si skúsil všetko.
Od týchto rozhodnutí závisí, vedľa koho sa budíme a či vôbec vedľa niekoho. Podstatná je len jedna vec – aby sme boli vo vzťahu šťastnejší, než by sme boli sami. Inak sme sa rozhodli zle.
