Malo som asi šťastie, pretože som nedostalo žiaden hejt v komentároch.
Viky Vargicovie je nebinárne. Má 17 rokov a študuje na bilingválnom gymnáziu v Bratislave. V rámci dobrovoľníctva pomáha pri organizovaní Pride podujatí a je aktívne v LGBT komunite. Nebinárnych ľudí na Slovensku veľa nie je a Viky dlhodobo dostávalo tie isté otázky: Ako ti máme hovoriť? Čo to vlastne znamená? Ako sa to prejavuje? Aj preto napísalo nebinárnu príručku, v ktorej odpovedá na najčastejšie otázky.
S Viky sme sa stretli v redakcii a rozprávali sme sa nielen o príručke, ale aj o živote nebinárnej osoby. O nebinárnosti si môžeš viac prečítať aj v tomto článku, kde odborníčky na rodovú identitu a sexuologičky vysvetľovali, v čom sa nebinárni ľudia odlišujú.
V Refresheri je tolerancia a rozmanitosť jednou z hodnôt, ktoré vyznávame, a preto o queer komunite píšeme často, s rešpektom a rozhľadom. Ak chceš všetky články, klikni sem, a ak chceš našu tvorbu podporiť, pridaj sa do klubu Refresher+.
Si nebinárne. Znamená to, že o sebe hovoríš v strednom rode?
Ja som si ten stredný rod trochu upravilo, pretože v slovenčine má stredný rod občas rovnakú formu ako mužský. Napríklad keď skloňujeme zámená a prídavné mená v strednom rode, sú rovnaké ako v mužskom rode. Ale áno, hovorím o sebe v strednom rode.
Čo ak sa počas nášho rozhovoru pomýlim?
Ja už som na to zvyknuté, viem, že stredný rod je špecifický. Rozumiem tomu, že ľudia sa pomýlia, beriem to s nadhľadom, lebo mýliť sa je ľudské. Stačí sa ospravedlniť, opraviť sa a ísť ďalej. Nemusíme z toho robiť drámu a zdĺhavo sa ospravedlňovať, lebo to mi je potom nepríjemné.
S niektorými učiteľmi v škole naďalej používam svoj starý rod, lebo viem, že by to nepochopili.
Stretávaš sa aj s ľuďmi, ktorí napriek tvojej žiadosti odmietnu používať stredný rod?
Niektorí ľudia to ani nevyskúšajú a používajú naďalej rod, ktorý som používalo predtým. Ale pohybujem sa v queer kruhoch, kde to nie je problém. Poznám aj niekoľko ďalších nebinárnych osôb.
Ako si dospelo k vedomiu, že si nebinárne?
Asi v 12 či 13 som sa dostalo na konzervatívny Youtube. Boli tam veci ako feministický cringe a podobne, ten obsah bol úzko prepojený s queerfóbiou (nenávisťou voči queer, teda LGBT+ ľuďom – pozn. red.). V tom čase som sa vnímalo tak, že sa síce prezentujem inak, ale som svoj starý rod.
Potom som si všimlo, že tam zaznievajú aj veci, ktoré nedávajú zmysel, napríklad že feministi nútia mužov obliekať si sukne, a tak už nie sú muži. Tak som začalo vyhľadávať informácie inde. Potom som narazilo na video, kde vysvetľovali, čo to znamená byť trans, a vtedy mi to doplo. Predtým som malo problém pochopiť terminológiu a význam, keďže v spoločnosti máme tak úzko prepojený rod a pohlavie, že si to nevieme predstaviť samostatne. Všetko do seba postupne zapadlo. Asi pol roka som ešte používalo v slovenčine svoj starý rod, hoci v angličtine som prešlo na they/them.
Priznalo som si, že som trans, ale vedelo som, že nie som transmuž. A tak som sa ešte vzdelávalo, snažilo som sa pochopiť svoj rod a „zaradiť sa“.
V konzervatívnych kruhoch sa v súvislosti s queer ľuďmi často veľmi skepticky pozerá na ich vzťahy, ešte viac na ich možnosť mať deti. Ako ty premýšľaš o rodine?
Mám pocit, že všetci chcú ísť do zahraničia a ja jediné tu chcem zostať. (smiech) Chcem žiť na Slovensku a určite chcem mať rodinu. Chcelo by som si adoptovať dieťa, to sa mi zdá ako najlepšie riešenie. Deti mám rado, vždy som bolo s deckami v družine, pracovalo som s nimi a chcem byť v budúcnosti rodič.
Neviem ešte, ako budem tú situáciu riešiť. Mám na úrade vysvetľovať, že používam stredný rod, alebo si tým len znížim šance? Mám radšej prísť a správať sa podľa svojho starého rodu? Tiež viem, že bude zložité hovoriť o tom aj s dieťaťom, ale napriek tomu viem, že ho chcem mať. Mám na to ešte čas.
Existujú aj tzv. intersex ľudia, ktorých chromozómy, hormóny a ďalšie rozlišovacie znaky (napríklad vonkajšie pohlavné znaky) sú nejednoznačné alebo zmiešané, takže majú aj ženskú, aj mužskú anatómiu.
Rod/rodová identita: Patrí sem vnímanie vlastného tela a rodové prejavy, ako sú obliekanie, rečový prejav alebo vystupovanie jednotlivca. Môže a nemusí korešpondovať s prirodzeným pohlavím. Podľa toho rozlišujeme rôzne identity:
– cisrodová: ľudia, ktorých biologické pohlavie sa zhoduje s ich rodom;
– transrodová: ľudia, ktorých biologické pohlavie a rodová identita sa nezhodujú;
– genderqueer: ľudia, ktorí sa pohybujú na spektre rodových identít a ich osobné vyjadrenie rodu sa môže meniť a prispôsobovať konkrétnym situáciám;
– arodová: ľudia, ktorí nepociťujú príslušnosť k žiadnemu rodu;
– nebinárna, o ktorej je tento rozhovor: sú to ľudia, ktorí nepociťujú príslušnosť k mužskej alebo ženskej rodovej identite, prípadne pociťujú príslušnosť k obom.
Zdroj: Prirodzeneweb.sk
Hovoríš, že si trans a že si nebinárne. Pre človeka, ktorý sa v terminológii nevyzná, to je mätúce.
Definícia transrodovosti je, že váš rod „nesúladí“ s vaším pohlavím. Preto aj nebinárnosť spadá do tejto kategórie, pretože môj rod, to, kým som, nesúladí s mojím pohlavím.
Aké boli reakcie tvojho najbližšieho okolia na to, že si nebinárne?
Veľmi pozitívne, moje kamarátky a moji kamaráti ma podporovali a malo som možnosť vyskúšať si ten stredný rod a uvažovať o sebe.
Vyhľadávam priestory a komunity, ktoré sú bezpečné pre LGBT komunitu. Tam môžem povedať, že som nebinárne, a ľudia to rešpektujú. S niektorými učiteľmi v škole však naďalej používam svoj starý rod, lebo viem, že by to nepochopili.
Na telesnej používam šatňu podľa svojho starého rodu, keďže sa tým vyhnem komplikáciám. Nehovorilo som o tom s mojimi telocvikármi. Ale WC používam, ako chcem.
Podľa tvojich slov ty v komunikácii s mamou o sebe hovoríš v strednom rode, ale ona ho nepoužíva. Prekáža ti to?
Ja si myslím, že moja mama ešte nerozumie konceptu nebinárnosti. Vníma to ako snahu o rovnosť medzi mužmi a ženami z binárneho hľadiska. Preto keď som povedalo, že si myslím, že by sme mali používať stredný rod a že by nám to mohlo prospieť, odmietla. Povedala, že je na to už stará a je zvyknutá na môj starý rod.
Na jednej strane tomu rozumiem, lebo ja viem, že to je ťažké zmeniť. Na druhej strane ja stredný rod používam už rok a pol a za ten čas som stretlo ľudí, ktorí naň dokázali plynule prejsť už pri prvom stretnutí.
Čo robíš v prípade, keď si nejaký formulár vyžaduje odpoveď na otázku o pohlaví?
Chytám nervy. (smiech) Ak sa dá, vyberiem si možnosť „nechcem uviesť“ alebo nejakú neutrálnejšiu verziu. Keď ide o oficiálne dokumenty, napríklad v škole, používam svoje oficiálne meno a musím, bohužiaľ, používať svoj starý rod. Teda to, čo mám aj na dokladoch.
Ako riešiš bežné situácie, napríklad návštevu verejnej toalety alebo šatní vo fitku?
Na telesnej používam šatňu podľa svojho starého rodu, keďže sa tým vyhnem komplikáciám. Nehovorilo som o tom s mojimi telocvikármi. Ale WC používam, ako chcem. Väčšinou podľa toho, kde nie je rad.
Je to pre teba bezpečné?
V škole vždy najprv nakuknem, či tam niekto je. Záleží aj na tom, ako sa prezentujem. Ak v ten deň nemám binder (transgenderoví ľudia ho používajú na zviazanie a stlačenie pŕs – pozn. red.) a nechcem sa stresovať tým, či mi niekto náhodou nevynadá, tak idem podľa starého rodu. Spolužiaci o mne väčšinou vedia, čiastočný coming out som urobilo počas hodiny angličtiny.
Zažilo si šikanovanie pre svoj rod?
Zatiaľ nie, ale musím povedať, že si dávam pozor. Na miestach, kde sa necítim bezpečne, to nevytiahnem.
Najlepšie by bolo vytvoriť niečo, čo by zahŕňalo všetkých ľudí. Napríklad v queer komunite sa začalo používať účastníctvo namiesto účastníci a účastníčky.
Ako si nebinárna osoba vyplní profil na Tinderi?
Nijak. (smiech) Tinder nepoužívam, lebo mám 17. Ani by som ho používať nemohlo, pretože síce tam je možnosť napísať, že som nebinárne, no ďalej si aj tak musím vybrať, do ktorej kategórie sa zaraďujem. Ale vzťah ani nevyhľadávam.
Všetko, čo sa o sexe a sexualite naučíme v škole, aj väčšina informácií na internete sú binárne: muži robia toto, ženy majú rady tamto. Musíš preto vo vzťahoch konštantne vzdelávať tú druhú osobu?
Mám len 17 a zatiaľ som malo jeden vzťah, aj ten bol s nebinárnou osobou. Takže všetko bolo v pohode, rozumeli sme si, vydiskutovali sme si, čo sa nám páči a čo nie. Ale veľa premýšľam nad tým, aké by bolo chodiť s niekým, kto je cis.
Obávam sa, či ma nebudú vnímať len ako moje pohlavie. Či si nebudú myslieť, že som len „špeciálna odroda“ toho.
Napísalo si nebinárnu príručku, v ktorej vysvetľuješ, kto sú nebinárni ľudia a tiež viaceré jazykové možnosti v slovenčine. Ako na ňu reagovali ľudia?
Malo som asi šťastie, pretože som nedostalo žiaden hejt v komentároch. Len jeden na Facebooku, tam to je normálne. Ale zas ja som len jeden človek a zdieľalo som to v okruhu ľudí, ktorých poznám a v queer komunite. Mojím cieľom bolo, aby tie informácie boli dostupné.
Prečo si ten dokument vytvorilo?
Vždy keď som niekomu povedalo, že som nebinárne, ľudia mi kládli tie isté otázky – čo to znamená, ako ma majú oslovovať, ako to funguje. Bolo to vyčerpávajúce, preto som vytvorilo text s odpoveďami na tie najčastejšie otázky.
Jednu z možností, ktoré v príručke uvádzaš, používame aj pri tomto rozhovore. Hovoríme o tebe v strednom rode, cítiš sa takto pohodlne?
Áno.
Iný spôsob oslovovania je onikanie, ktoré mladí ľudia poznajú možno tak z rozprávok a zo starých príbehov či z obcí, kde sa ešte tento zvyk dodržiava. Na rozdiel od anglického they je však u nás oni spájané s mužským rodom, takže v príručke odporúčaš onikať v množnom čísle. Rozumiem tomu dobre?
Áno, s tým je spojené aj to generické maskulínum. V tom oni je proste stále schovaný aj mužský rod. Okrem toho, aj keď sa povie napríklad dámy a páni, ja tam zahrnuté nie som. Ak chceme zahrnúť všetkých, treba niečo iné.
Čo by teda bolo najlepšie riešenie, aby si sa aj ty cítilo zahrnuté v článkoch alebo rozhovoroch?
Najlepšie by bolo vytvoriť niečo, čo by zahŕňalo všetkých ľudí. Napríklad v queer komunite sa začalo používať účastníctvo namiesto účastníci a účastníčky. Ale na to je potrebná aj vôľa ľudí a ja mám pocit, že o tomto sa zatiaľ nehovorí.
V Refresheri o nebinárnych ľuďoch informujeme v strednom rode, ak si neželajú inak. Napriek nášmu rozhodnutiu rešpektovať to sa však natíska otázka, či nepriťahuješ na svoju osobu zbytočne viac hejtu, ak trváš na nebinárnom oslovovaní.
Vysvetlím to na príklade. Niekto sa volá Alžbeta a ľuďom povie, aby ju volali Ali. A ľudia to budú ignorovať a dookola ju budú volať Alžbeta... Nie. Ja sa takto cítim príjemne, toto používam a je to moje vyjadrovanie.
Ja mám z tej otázky pocit, akoby sa človek pýtal: A nevieš byť proste normálne? Nevieš to upokojiť? Ale oslovenie je súčasťou mňa, je to, kto som. Akoby mi ľudia hovorili, že mám byť iné, ale ja neviem byť iné.
Oslovenie Alžbeta bude tú Ali iritovať, ale stále ostane sama sebou. Ľudia, ktorí o svojej identite nikdy nepochybovali, nemusia rozumieť tomu, prečo tvoje vnútorné prežívanie musí meniť ich vonkajšie vyjadrovanie. Čo keby si naďalej nosilo oblečenie, aké chceš, vyjadrovalo sa o sebe, ako chceš, ale nenavrhovalo „rekodifikáciu“ slovenčiny?
Tým, že nebudú používať stredný rod, mi dávajú najavo, že ma nerešpektujú a nevnímajú tak, ako sa vnímam ja. Ak im veľmi vadí používať stredný rod, už z akéhokoľvek dôvodu, tak sa ma vždy na to môžu opýtať a môžeme sa o tom porozprávať.
Pre mňa je hlavné, aby som vedelo, že ma druhá osoba rešpektuje a vníma môj rod správne. Dôležité je si to odkomunikovať.
