Terapeutka mi pustila rádio a odišla niečo vybaviť. To mala byť terapia, tvrdí Hana s hraničnou poruchou osobnosti

Sedíme na káve, hádžeme na seba neisté pohľady a je nám zima. Obe sme trochu nervózne, asi nevieme, čo od tohto rozhovoru očakávať. Ja sa bojím, aby som nepoložila necitlivú otázku. Hana sa bojí, aby neodpovedala hlúpo.

Poznáme sa, no nie tak dobre, aby mi s úplnou ľahkosťou hovorila o svojej diagnóze. „Radšej chcem, aby to bolo anonymné,“ povie neisto. Ubezpečím ju, že to nie je problém. Na účely tohto článku preto meníme jej meno. 

Rozprávame sa o BPD (Borderline Personality Disorder), po slovensky emočne nestabilnej poruche osobnosti. Málokto vie, čo táto porucha zahŕňa. Ľudia si ju ľahko zamenia za maniodepresívnu poruchu.

Psychológovia ju označujú aj ako hraničnú poruchu osobnosti. Jedným z hlavných príznakov BPD totiž je, že človek svoje pocity prežíva extrémne intenzívne. Pohybuje sa na hrane emócií – smútku, šťastia či apatie – a nevie dosiahnuť ich stred. 

„Na Slovensku nikto nevie, čo to je,“ hovorí Hana. „V anglicky hovoriacich krajinách sa o dievčatách s BPD hovorí, že sú tie najväčšie manipulátorky. Nechajú ti 40 zmeškaných hovorov a 360 esemesiek,“ povie a odpije si z čaju. „Nie je dobré, že nás hádžu do jedného vreca. Môže to tak však byť, pokiaľ s tým nepracuješ.“

Kedy si začala cítiť, že je v tebe niečo inak? Všimla si si prvé príznaky BPD? 

Netušila som, čo BPD je. Od pätnástich som však začala mať veľmi zlé nočné mory. Budila som sa každú noc spotená, roztrasená a nebola som schopná zaspať. To sa opakovalo veľmi dlho, až som napokon išla k neurologičke. 

Odporúčané

V snoch riešime dôležité témy potlačené do nevedomia, vysvetľuje psychoterapeutka Andrea Heretiková Marsalová (Rozhovor) 6. apríla 2021 o 14:30

Aké to bolo?

Absolútne som sa u nej zrútila. Pozerala sa na mňa, nechápala, prečo jej tam reve 15-ročné decko. Poslala ma k psychiatričke, dala mi nejaké lieky na upokojenie. Tie som si dávala pred spaním. 

A tá ti pomohla? Bola to detská psychiatrička, a keď som k nej išla, mala som už osemnásť. Rozprávala sa so mnou ako s päťročným deckom a dala mi antidepresíva. Konkrétne išlo o Citalec. Bolo mi z neho zle, vracala som každý deň a musela som ho po dvoch týždňoch vysadiť. 

Ako si to riešila ďalej?

Začala som chodiť k psychologičke v meste na východnom Slovensku, odkiaľ pochádzam. Z toho som mala naozaj extrémnu traumu. Išlo o staršiu paniu, ktorá sa skôr špecifikuje na osvedčenia spôsobilosti nosenia zbrane než na terapiu. 

Prečo si z nej mala traumu?

Keď som prišla na terapiu, nerozprávala sa so mnou. Namiesto toho mi pustila relaxačnú hudbu z rádia. Potom odišla preč, lebo si išla niečo vybaviť. Na tej „terapii“ som sa zrútila a napísala som si tam vtedy, že sa tam už nikdy v živote nevrátim. A naozaj to tak bolo. 

Odporúčané

Toto je 8 rád, ako sa vyrovnať s dobou plnou kríz. Psychologička vysvetľuje, čo máme robiť a čomu sa vyhnúť 11. decembra 2024 o 16:34

Pre to sedenie som musela odísť zo školy a vysvetľovať to triednemu učiteľovi. Nechcela som, aby si o mne spolužiaci mysleli, že som psychopatka. Vyšla som z komfortnej zóny a išla som na terapiu, hoci to je veľká stigma. A potom sa stalo toto. 

Pri BPD nevieš sám seba vidieť inak ako monštrum, ktoré každému ubližuje.

Cítila si sa teda nevypočutá?Áno, keď odišla a pustila tú hudbu, mala som pocit, že ma nevypočula. A presne to som potrebovala – cítiť sa vypočutá a pochopená. To som u nikoho nenachádzala. Namiesto toho, aby som dostala podporu, ktorú som potrebovala, som sa cítila ako záťaž pre systém. 

Diagnostikovala ti hraničnú poruchu osobnosti? Práveže mi diagnostikovala úzkostno-depresívnu poruchu a nie BPD. Je ťažké povedať, do akej miery to bola pravda, pretože som naozaj bola depresívna a úzkostlivá. No také emócie môžu mať súvis práve s BPD.