Daniel je prepitý a predrogovaný zabijak, ktorý sa v poľskej dedinke vydáva za farára. Dokáže zmeniť nenávisť v ľuďoch?

Kvôli tragédii, ktorá obyvateľov obce postihla, sú plní nenávisti. Snímka pracuje s bolesťou, zatrpknutosťou a s neschopnosťou odpustiť blížnemu svojmu. Daniel si zodpovednosť za nápravu viery v týchto ľuďoch zoberie na vlastné ramená, aj keď hrozí, že ho preto nakoniec odhalia a za zneužitie farnosti môže tvrdo pykať. 

Ani Daniel pritom nie je bez viny. Svoju hriešnu minulosť chce ale nechať za sebou a túži sa stať iným človekom. Minulosť ho ale zakaždým doženie a pritlačí k múru, odkiaľ mu nepomôže viera ani Boh, a preto sa musí spoľahnúť len na svoje zručnosti v prežívaní vo svete, kde má viera a náboženstvo prísne pravidlá.

Človek, ktorý v minulosti spáchal veľký hriech, no napravil sa a chce slúžiť Bohu, ľuďom a chce svoj život zasvätiť pomoci iným, má od Boha aj tak ďalej, ako navonok bezhriešny, no falošní veriaci. Corpus Christi poukazuje na mnohé nezrovnalosti v kresťanstvom živote a v cirkvi, pričom sa snaží do popredia dostať uchovanie skutočných hodnôt ľudí, ktorí oslavujú Boha. 

Najviac si snímku zrejme užijú ateisti, ako to bolo aj v našom prípade. Uchvátil nás dej, nečakané zvraty aj vynikajúca réžia. Tá ti nedovolí vydýchnuť a neustále ťa zaujme novým dialógom či skvelými hereckými výkonmi. Obzvlášť Bartosz Bielenia v hlavnej role "fejkového" farára podáva uveriteľný, zraniteľný a emotívny výkon. 

Corpus Christi nemá ani dve hodiny, no je to jeden z filmov, pri ktorom by si vedel presedieť aj pol hodinu navyše a nechávať sa ohurovať dianím na plátne. Tvorcovia filmu sa nepokúsili ani o lacné, no trblietajúce efektné scény s veľkými preslovmi v kostoloch. Niektoré hollywoodske drámy by určite napísali pre hlavnú postavu výživný dialóg, v ktorom by v divákovi a veriacich vo filme chceli vyvolať emócie. 

Corpus Christi sa však k takýmto prvoplánovaným scénam neznižuje. S divákom pracuje ako s inteligentným človekom, ktorý dáva pri sledovaní filmu pozor a rád po jeho skončení rozmýšľa nad jeho témami. A že je skutočne o čom rozmýšľať, nezávisle na tom, či si veriaci alebo ateista. 

Koniec snímky nás uchvátil rovnako ako celý jej priebeh. Má výraznú a významnú pointu, ktorá sa, bohužiaľ, opiera o skúsenosti z reality životov veriacich. Snímka sa ale nesnaží vykresľovať ľudí jednofarebne ako zlých ľudí. Jednoducho poukazuje na to, že isté udalosti dokážu vierou človeka extrémne zatriasť.

A aj keď v závere ponúka malé svetielko nádeje, v skutočnosti nezabúda na tvrdú realitu a fakt, že ani dobré srdce a pevná viera ťa nezachráni od tvojej minulosti. Corpus Christi si od nás odnáša deväť bodov z desiatich.