Boj o Náhorný Karabach sa znovu rozpútal a to intenzívnejšie, ako tomu bolo v posledných rokoch. Arménsko sa vzdať nechystá a Azerbajdžan chce územie naspäť.
V priebehu niekoľkých dní stovka mŕtvych a zranených, zhorené tanky a najnovšie vraj zostrelené stíhačky. Na hraniciach medzi Azerbajdžanom a Arménskom posledných tridsať rokov potichu prežíva konflikt o Náhorný Karabach.
Faktickú nezávislosť získal Náhorný Karabach po vojne v roku 1994, keď Arménsko po úspešnom ťažení obsadilo samotný Karabach aj zopár priľahlých provincií. Republika však dodnes nebola uznaná žiadnym štátom sveta, a to dokonca ani Arménskom. Z regiónu boli po vojne vyhnaní státisíce obyvateľov azerbajdžanského pôvodu a usídlili sa tam Arménci.
Arménsko po celé roky požadovalo, aby sa Azerbajdžan vzdal nároku na územie a Náhorný Karabach uznal za nezávislý štát, zatiaľ čo Azerbajdžan chce, aby Arménci územie opustili a vrátili ho naspäť.
- Ako zrejme Azerbajdžan konflikt pripravoval dlhé mesiace.
- Na ktorej strane stojí Rusko a kde zase Turecko.
- Ako Rusko bublajúci konflikt roky podporovalo predajom zbraní obom stranám.
- O civilistoch v Karabachu, ktorí dodnes ukrývajú zbrane.
- Aký strategický cieľ si v konflikte mohol stanoviť Azerbajdžan.
- Ktorým radikálnym krokom chce odpovedať Arménsko.
Pripravovaná azerbajdžanská pasca
V úvodnej fáze bojov len málokto očakával, že eskalácia bude pokračovať aj po troch dňoch. Na hraniciach sporného územia bývali provokácie časté, ale teraz situácia sa zvrtla natoľko, že experti nevylučujú ani možnosť otvorenej vojny, píše BBC.
„Pochybujem, že by Azerbajdžan chcel obsadiť celý Náhorný Karabach. Išlo by o vojnu, ktorá by trvala mesiace či roky a armády oboch krajín by silno krvácali. V Azerbajdžane režim Ilhana Alijeva trpí kvôli nízkym cenám ropy, ale aj pandémii, a tak by sa v prípade vojenského neúspechu na Karabachu mohol rozpadnúť,“ hovorí expert Tomáš Baranec, ktorý pracoval ako analytik v Inštitúte bezpečnostných a obranných štúdií a študoval aj na univerzite v Gruzínsku.
„Tento režim sa skôr sústredí na dosiahnutie menšieho, ale výrazného víťazstva, vďaka ktorému by zjednotil národ,“ dodáva Baranec.
Azerbajdžan zdanlivo operáciu pripravoval dlhší čas a zrejme v spolupráci s Tureckom, aj z dôvodu, že si zatiaľ na hraniciach vystačí so svojou súčasnou vojenskou prítomnosťou, zatiaľ čo v Arménsku vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu aj stanné právo.
„Podpora zo strany Turecka je výrazne verbálna, pravdepodobne zo strany logistiky a prieskumu a možno aj priamo vojenská. Je dôležitá najmä preto, ako si môže Azerbajdžan stanoviť strategické ciele,“ objasňuje situáciu Baranec.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Na ktorej strane stojí Rusko a kde zase Turecko.
- Ako Rusko bublajúci konflikt roky podporovalo predajom zbraní obom stranám.
- O civilistoch v Karabachu, ktorí dodnes ukrývajú zbrane.
- Aký strategický cieľ si v konflikte mohol stanoviť Azerbajdžan.
- Ktorým radikálnym krokom chce odpovedať Arménsko.
- Ako chce Azerbajdžan oddialiť prípadný rozpad svojho režimu.
