Verejný priestor v debate o rasizme vypĺňajú tri slogany, ktoré sa na prvý pohľad vzájomne nevylučujú. Ich význam je ale s ohľadom na kontext ich vzniku vo vzájomnej opozícii.
„Black Lives Matter!“
„White Lives Matter!“
„All Lives Matter!“
Na čiernych životoch záleží. Na bielych životoch záleží. Na všetkých životoch záleží. Tri slogany, ktoré bez kontextu pôsobia ako pomerne zbytočné konštatovanie jasných faktov. Ideové základy Západnej civilizácie položené francúzskou Deklaráciou práv človeka a občana určili, že človek už svojím narodením získava základné ľudské práva. Inak povedané, na jeho živote začína záležať už od prvej sekundy na tomto svete.
Napriek tomu, keď v auguste roku 2015 demokratický kandidát na prezidenta USA Martin O'Malley povedal: „Na čiernych životoch záleží. Na bielych životoch záleží. Na všetkých životoch záleží“ strhla sa voči nemu kritika, po ktorej uznal svoju chybu a ospravedlnil sa. Prečo by sa ale mal ospravedlňovať za konštatovanie nespochybniteľnej hodnoty všetkých ľudských životov? Narozdiel od prezidenta Trumpa, ktorý ho kvôli jeho ospravedlneniu označil za „slabocha“, totiž svojim kritikom načúval a pochopil, akého prešľapu sa dopustil.
Ubehlo päť rokov. Uprostred prebiehajúcej pandémie koronavírusu začalo internetom kolovať video, na ktorom americký policajt kľačí takmer 9 minút na krku Afroameričana, ktorý prosí o život, volá na pomoc svoju zosnulú matku a pred zrakmi prizerajúcich pomaly umiera. Jeho smrť zapaľuje protesty proti rasizmu po USA a neskôr aj po celom svete. Slogany „Black Lives Matter!“ „White Lives Matter!“ a „All Lives Matter!“ sa znovu dostávajú do spoločenskej debaty.
A prenikajú i za hranice.
Ultras slovenského futbalového klubu Slovan Bratislava si na začiatku júla na zápas prináša veľký transparent s nápisom „White Lives Matter!“. Na konci júna jeden z najčítanejších českých týždenníkov vychádza s obálkou, na ktorej je černošský Hitler a ktorý hlása heslo „Black Lives Matter!“. Prezident Zeman o niekoľko dní neskôr vyhlasuje, že heslo „Black Lives Matter!“ je rasistické. Všetky tri uvedené situácie majú jedno spoločné. Hlboké nepochopenie kontextu. Či už zámerné, či nezámerné.
Pre pochopenie toho, čo je na heslách „White Lives Matter!“ a „All Lives Matter!“ zlé a prečo sa Martin O'Malley pred piatimi rokmi ospravedlňoval, sa vráťme do roku 2013. Vtedy začal na sociálnych sieťach trendovať hashtag #BlackLivesMatter. Išlo o spontánnu iniciatívu Američanov reagujúcu na postup súdov v prípade smrti neozbrojeného sedemnásťročného Afroameričana Trayvona Martina.
Ten bol vo februári roku 2012 zastrelený Hispáncom Georgeom Zimmermanom, členom floridskej susedskej hliadky spolupracujúcej s policou. Trayvon Martin, mladík s čistým trestným registrom, si na konci februára počas večera skočil do obchodu pre balíček Skittles a Arizonu s melónovou príchuťou. Po ceste domov si ho všimol George Zimmerman a začal ho sledovať. Vraj mu pripadal podozrivý a navyše v týždňoch predtým došlo v danej oblasti k vylúpenie domu. Zavolal teda políciu, aby na miesto dorazila a napriek výzve, aby v prenasledovaní nepokračoval, so sledovaním mladíka neprestal.
Okolo siedmej večer sa susedstvom Twin Lakes rozľahol výstrel. Medzi Zimmermanom a Martinom došlo k potýčke, ktorá skončila guľkou v mladíkovom tele. A zatiaľ čo Zimmerman tvrdil, že ho Trayvon Martin napadol a streľba bola sebaobranou, výpoveď kamarátky, s ktorou Martin v inkriminovaný moment telefonoval, naznačuje, že bitku rozpútal Zimmerman. Člen susedskej hliadky bol nakoniec zbavený obžaloby a zabitie Trayvona Martina bolo uznané za sebaobranu.
Afroamerická menšina zúrila. Zimmerman totiž v mesiacoch pred zabitím Martina opakovane volal políciu k „podozrivým jedincom“, pričom neskôr vyšlo najavo, že všetci do jedného boli černosi. Smrť Trayvona Martina zostala nepotrestaná, za to však vzniklo hnutie Black Lives Matter!, ktoré o päť rokov neskôr definuje debatu o rasizme v USA.
História je k hodnote černošského života nemilosrdná
Na čiernych životoch v USA historicky záležalo menej ako na životoch bielych. Trayvon Martin nebol prvým ani posledným neozbrojeným zabitým černochom, ktorého smrť nebola nikdy potrestaná.
V roku 2014 policajti v New York City zadržali Erica Garnera pre podozrenie z pouličného predaja cigariet bez kolku. Afroameričan Garner sa bránil zadržaniu, a tak ho belošský policajt Daniel Pantaleo za bieleho dňa pred očami svedkov chvatom poslal k zemi a škrtil. Eric Garner jedenásťkrát povedal, že nemôže dýchať, napriek tomu ho policajt nepustil. Zákrok skončil Garnerovou smrťou. A hoci pitevná správa potvrdila, že príčinou jeho smrti bol škrtiaci zákrok, Daniel Pantaleo bol oslobodený spod obžaloby a dokonca naďalej vykonával prácu policajta, a to počas ďalších piatich rokov.
Práve absencia spravodlivosti bola závdavkom pre vznik hnutia Black Lives Matter. Perzekúcia Afroameričanov navyše neprichádza len z radov bežných obyvateľov, ale, bohužiaľ, často aj od tých, ktorí ich majú chrániť. Podľa dostupných dát je pre černocha 3x pravdepodobnejšie ako pre príslušníka iného etnika, že zomrie rukou polície. Zároveň je 1,3x viac pravdepodobné, že počas toho nebude ozbrojený.
Čo je ale najpodstatnejšie - policajt sa nemusí báť, že bude braný na zodpovednosť. Medzi rokmi 2013-2019 bolo poslaných pred súd len 1 % mužov zákona, ktorí zastrelili človeka.
Je to systém v USA, ktorý Afroameričanom neustále pripomína, že ich životy sú menej hodnotné, alebo na nich dokonca nezáleží. Ich smrť rukou ochrancu zákona nebýva vyšetrená, ani potrestaná. Podľa štúdie Michiganskej univerzity si odpykávajú v priemere o takmer 10 percent dlhšie tresty vo väzení než belosi, pričom jediným rozdielom je farba kože.
Spojené štáty boli vybudované na rasizme a otroctve. A hoci diskriminačné zákony boli v polovici 20. storočia postupne zrušené, dedičstvo rasizmu sa naďalej premieta v socio-ekonomickej nerovnosti.
Nerovnosť a absencia spravodlivosti priviedla do ulíc nespokojných ľudí, ktorí heslom Black Lives Matter! chceli do sveta vykričať, že aj na ich životoch záleží. Že nie je možné podrobovať ich systematickému utláčaniu a že chcú rovnaký prístup ku všetkým. Že na čiernych životoch musí záležať rovnako ako na životoch bielych a iných etnických skupín.
Lenže nie každý tento zámer pochopil.
Množstvo ľudí (vrátane českého prezidenta s päťročným oneskorením) si mylne vyvodilo, že heslo „Na čiernych životoch záleží!“ implikuje, že na ostatných nie. A niektoré skupiny obyvateľov táto domnienka natoľko ťažila, že sa rozhodli prísť s reakčným sloganom. Počas roka 2015 sa tak objavilo a hojne rozšírilo heslo „White Lives Matter!“, s ktorým vyrukovali belošské rasistické organizácie, a to hlavne texaská Aryan Renaissance Society.
Tento slogan sa ako reakčný protest voči Black Lives Matter! veľmi rýchlo rozšíril medzi nenávistnými skupinami po celých Spojených štátoch. V roku 2016 ho prebral aj Ku Klux Klan a v auguste toho istého roku bolo občianskoprávnou organizáciou Southern Poverty Law Center hnutie White Lives Matter! oficiálne označené za nenávistné.
Takže zatiaľ čo korene hnutia Black Lives Matter! nájdeme vo frustrácii z inštitucionálneho rasizmu v USA voči občanom tmavej farby pleti a v snahe ukončiť praktiky činiace z etnických skupín „občanov druhej kategórie“, hnutie White Lives Matter! vzniklo čisto len ako protireakcia neonacistov a rasistov, ktorí na svojej oficiálnej doméne whitelivesmatter.com hlásali, že im ide o „zachovanie bielej rasy“.
Z dvoch skonštatovaných faktov, a teda, že na bielych a čiernych životoch záleží, sa stali politické slogany s úplne odlišným podhubím a zámerom. Najlepšie to ilustrujú zábery z októbra roku 2017, kedy sa krajná pravica zišla v meste Charlottesville vo Virginii. Unite the Right rally zjednotilo hnutia alt-right, neonacistov, bielych nacionalistov, členov Ku Klux Klanu a krajne pravicové milície pod zámienkou protestu proti prejednávanému strhnutiu sochy konfederačného generála Roberta E. Leeho (ktorý bol otrokárom).
Na mieste viali vlajky s hákovými krížmi, neonacistickými symbolmi, konfederačné vlajky a ďalšie rasistické, antisemitské a protimoslimské symboly. Rovnakou nenávisťou boli naplnené aj ich pokriky. Keď sa potom ocitli tvárou v tvár ľuďom, ktorí sa im v Charlottesville prišli postaviť, zaplnili priestor dva pokriky. Krajní pravičiari a neonacisti kričali „White Lives Matter!“ a účastníci reakčného protestu "Black Lives Matter!".
Nikto nemal pochyby o tom, čo tým jednotlivé strany myslia.
Vlajúce hákové kríže nad skupinou volajúcou „White Lives Matter!“ nemohli lepšie odkryť, čo sa pod týmto sloganom ukrýva - volanie bielej nadradenosti a nenávisť voči iným etnikám. Obzvlášť voči tým, ktorí by snáď chceli mať v spoločnosti rovnaké výsady ako belosi.
Protesty v Charlottesville skončili smrťou. Neonacista James Alex Fields Jr. v plnej rýchlosti narazil svojím autom do davu ľudí protestujúcich proti prítomnosti krajnej pravice. O život pripravil 32-ročnú Heather Danielle Heyer, ktorá sa pôvodne bála k protestom pridať, nakoniec sa ale rozhodla pripojiť svoj hlas k tým, ktorí požadujú rovnosť a spravodlivosť.
Na všetkých životoch záleží
Obdobne problémové je aj heslo „All Lives Matter!“. Hoci ide opäť o nepopierateľný fakt, aj tu treba chápať kontext jeho vzniku. Objavilo sa v roku 2015 ako reakcia na „Black Lives Matter!“ a vzišlo z nepochopenia toho, čo Afroameričania chcú. To, že na všetkých životoch záleží, je zahrnuté už v pôvodnom sloganu, ktorý sám o sebe volá po spravodlivosti pre všetkých.
Je detinské a nevhodné vyhlasovať, že záleží na všetkých životoch, v reakcii na hnutie, ktorého cieľom je práve tento ideálny stav. „Myslím, že dôvod, prečo organizátori použili frázu Black Lives Matter nebol predpoklad, že na životoch nikoho iného nezáleží... Skôr narážali na existenciu špecifického problému, ktorý sa týka Afroameričanov a žiadnej inej komunity,“ uviedol v roku 2015 prezident Obama. V jednom súvetí tak vysvetlil, prečo sú požiadavky #BLM legitímne a ostatné heslá sú len bezobsažnou reakciou, prejavom rasizmu alebo prejavom hlbokého nepochopenia.
Hlásať v reakcii na Black Lives Matter!, že záleží na všetkých životoch, je ako prísť na cudzí pohreb a pokrikovať, že zomreli aj iní ľudia.
Kauza ohľadom ultras slovenského futbalového klubu Slovan Bratislava tak v kontexte dostáva iný rozmer. Ich dôvody na vyvesenie transparentu s nápisom White Lives Matter! sú ľahko čitateľné. Ide o zjavnú reakciu na hnutie Black Lives Matter!, ktorá je sama o sebe len a len reakciou. Fanúšikovia futbalu si nechcú vybojovať rovnaké práva, pretože ich už dávno majú. Chcú len znižovať význam hnutia Black Lives Matter! a robia tak v jednej línii s neonacistami, ktorí s #WLM! prišli.
Prezident Zeman označuje Black Lives Matter! za rasistické hnutie, pretože mu priraďuje významy, ktoré sa zakladajú na falošnej implikácii. Otázkou je, či heslo naozaj nechápe, alebo sa pripája k tým, ktorí zámerne znižujú hodnotu #BLM, aby nazbieral politické body medzi občanmi s pokrúteným pohľadom na svet.
Demokratický kandidát na prezidenta USA Martin O'Malley pred piatimi rokmi svojim kritikom načúval a pochopil, čoho sa svojím výrokom dopustil. Uvedomil si, že Black Lives Matter! je heslo, ktoré už hodnotu bielych životov a všetkých životov ako celku zahŕňa, a tak sú ďalšie heslá iba reakciou, ktorá má marginalizovať ciele #BLM a do spoločenskej debaty neprináša nič iné ako nenávisť a konflikt. Navyše úplne zbytočne.
To, čo nám dnes najviac chýba, je umenie vzájomne si načúvať. Namiesto pochopenia cieľov jedného hnutia sa vytvárajú zbytočné reakčné hnutia založené na nepochopení či konflikte, a vytráca sa konštruktívne debata. Martin O'Malley urobil chybu, počúval, a napravil ju. Prezident Zeman a jemu podobní sa nikdy neospravedlnia. Načúvať totiž nechcú.
„Black Lives Matter!“
