Recenzia: Dracula

Rád by som totiž videl jeho svet, mytológiu, rozsah jeho moci a dlhoveký život z viacerých uhlov. Dracula ale z hľadiska týchto tém len kĺže po povrchu a viac sa zameriava na jeho charakter a osobnosť ako takú. Nepotešíme ani fanúšikov hororov a klasických jump scares. Dracula takmer vôbec nepracuje s týmito elementami. Na druhej strane sa ale ani nesnaží nasilu šokovať. Využíva spoľahlivé postupy, pričom väčšinu prvého dielu sledujeme z retrospektívneho hľadiska. 

Odhaľujeme Draculove spôsoby prežívania, a taktiež spoznávame najsilnejšieho protivníka, s akým sa kedy stretol. Je ním odhodlaná mníška Agatha, ktorá Draculu dlhodobo študuje a verí mnohým legendám, z ktorých niektoré jej zachránia život v impozantnej prvej epizóde. 

Tá má neuveriteľne bavila. Užíval som si retrospektívne scény, príbehové odhalenia a aj všetky scény s Draculom. O úžasnú atmosféru sa postarali hlavne herci. Od Johna Heffernana (Jonathan Harker) sme postupne prešli k Dolly Wells (sestra Agatha) a nakoniec k majstrovi samotnému, Claesovi Bangovi. Osobne som nemal možnosť stretnúť sa s jeho doterajšou prácou, no pevne verím, že po tomto po ňom siahne viacero tvorcov. 

Po úžasnej prvej epizóde, ktorú som hltal počas celej stopáže, však prišiel mierny útlm. Druhá časť sa odohráva v úplne inom, avšak originálnom prostredí. Dracula cestuje na mori, počas čoho sa musí krotiť, aby nevypil celé osadenie lode. Postupne však miznú telá a okruh možných vinníkov sa zužuje. Dracula však má ďalšieho súpera a nikdy to nemá jednoduché.

Práve dynamika medzi postavami na oboch stranách spôsobuje napätie a atraktivitu deja. Bez zaujímavých postáv by seriál nedokázal tak dobre narábať s príbehom, na aký vsadil. 

Na konci druhej epizódy diváka zarazí úžasný cliffhanger, na ktorý ale tretia epizóda nedokáže správne zareagovať. Oboznámi nás s novými postavami, z ktorých je väčšina pre dej nepodstatná (a navyše divácky nezaujímavá) a rozohráva sčasti novú hru. Tá síce vo finále funguje a dodáva príbehu potrebné logické zakončenie a opodstatnenie charakterovej štúdie Draculu, no divácky nie je zďaleka tak atraktívna a pútavá.

Spôsob, akým uchopili nečakané odhalenie a vývin deja v tretej epizóde mi osobne vôbec nesadol, a viem si predstaviť, že sa dal využiť celkom inak. Miniséria Dracula je teda v mojich očiach originálnou, väčšinu stopáže zábavnou a sviežou verziou legendárneho príbehu. Začína nesmierne silne, no s pribúdajúcimi epizódami a vývinom príbehu klesala na sile.

Aj kvôli tomu jej udeľujem sedem a pol bodu z desiatich s tým, že úplne chápem divákov, ktorí pôjdu s hodnotením oveľa nižšie. Dracula sa môže pýšiť vynikajúcimi hereckými výkonmi, úžasnými zvratmi a podareným koncom. Má zaujímavú formu a prináša do príbehu niečo nové. Avšak, vzhľadom na to, že za ním stoja tvorcovia Sherlocka, môžeme hovoriť o sklamaní.