Recenzia: Dracula

Rád by som totiž videl jeho svet, mytológiu, rozsah jeho moci a dlhoveký život z viacerých uhlov. Dracula ale z hľadiska týchto tém len kĺže po povrchu a viac sa zameriava na jeho charakter a osobnosť ako takú. Nepotešíme ani fanúšikov hororov a klasických jump scares. Dracula takmer vôbec nepracuje s týmito elementami. Na druhej strane sa ale ani nesnaží nasilu šokovať. Využíva spoľahlivé postupy, pričom väčšinu prvého dielu sledujeme z retrospektívneho hľadiska. 

Odhaľujeme Draculove spôsoby prežívania, a taktiež spoznávame najsilnejšieho protivníka, s akým sa kedy stretol. Je ním odhodlaná mníška Agatha, ktorá Draculu dlhodobo študuje a verí mnohým legendám, z ktorých niektoré jej zachránia život v impozantnej prvej epizóde. 

Tá má neuveriteľne bavila. Užíval som si retrospektívne scény, príbehové odhalenia a aj všetky scény s Draculom. O úžasnú atmosféru sa postarali hlavne herci. Od Johna Heffernana (Jonathan Harker) sme postupne prešli k Dolly Wells (sestra Agatha) a nakoniec k majstrovi samotnému, Claesovi Bangovi. Osobne som nemal možnosť stretnúť sa s jeho doterajšou prácou, no pevne verím, že po tomto po ňom siahne viacero tvorcov. 

Draculu poňal osviežujúcim štýlom, vďaka čomu som si postavu okamžite zamiloval. Jeho gestikulácia, mimika, práca s telom a hlasom dokonale imitujú nadradenú a sebavedomú bytosť. Zároveň dokáže bez problémov predať akékoľvek jeho slabiny a emócie. Bez jeho hereckého výkonu by som Draculu zďaleka tak nedokázal doceniť. 

Po úžasnej prvej epizóde, ktorú som hltal počas celej stopáže, však prišiel mierny útlm. Druhá časť sa odohráva v úplne inom, avšak originálnom prostredí. Dracula cestuje na mori, počas čoho sa musí krotiť, aby nevypil celé osadenie lode. Postupne však miznú telá a okruh možných vinníkov sa zužuje. Dracula však má ďalšieho súpera a nikdy to nemá jednoduché.

Práve dynamika medzi postavami na oboch stranách spôsobuje napätie a atraktivitu deja. Bez zaujímavých postáv by seriál nedokázal tak dobre narábať s príbehom, na aký vsadil. 

Na konci druhej epizódy diváka zarazí úžasný cliffhanger, na ktorý ale tretia epizóda nedokáže správne zareagovať. Oboznámi nás s novými postavami, z ktorých je väčšina pre dej nepodstatná (a navyše divácky nezaujímavá) a rozohráva sčasti novú hru. Tá síce vo finále funguje a dodáva príbehu potrebné logické zakončenie a opodstatnenie charakterovej štúdie Draculu, no divácky nie je zďaleka tak atraktívna a pútavá.

Spôsob, akým uchopili nečakané odhalenie a vývin deja v tretej epizóde mi osobne vôbec nesadol, a viem si predstaviť, že sa dal využiť celkom inak. Miniséria Dracula je teda v mojich očiach originálnou, väčšinu stopáže zábavnou a sviežou verziou legendárneho príbehu. Začína nesmierne silne, no s pribúdajúcimi epizódami a vývinom príbehu klesala na sile.

Aj kvôli tomu jej udeľujem sedem a pol bodu z desiatich s tým, že úplne chápem divákov, ktorí pôjdu s hodnotením oveľa nižšie. Dracula sa môže pýšiť vynikajúcimi hereckými výkonmi, úžasnými zvratmi a podareným koncom. Má zaujímavú formu a prináša do príbehu niečo nové. Avšak, vzhľadom na to, že za ním stoja tvorcovia Sherlocka, môžeme hovoriť o sklamaní.