Je možné pred ním ujsť?
Hneď na úvod si musíme položiť jednu otázku: Ako je možné, že sa takáto mrazivo atmosférická, filmársky vybrúsená európska dráma, disponujúca vizuálnou eleganciou Fincherových filmov a explicitným tarantinovským násilím, nedostala do našej distribúcie? Brimstone je totiž v kontexte súčasnej filmovej tvorby, ktorú nekompromisne začína prebíjať tá seriálová, maximálne pozoruhodný a nekonvenčný. Preto si zaslúžil väčšiu propagáciu a ohlas divákov.
Brimstone nie je možné žánrovo zaškatuľkovať – osciluje medzi psychologickou drámou, kriminálnym thrillerom, westernom či podobenstvom. A navyše je zabalený do artového hávu, ktorý mu dodáva tematický i vizuálny pôvab toho najlepšieho z európskeho filmového priemyslu. I keď sa film odohráva v 19. storočí na Divokom západe, nálepka western môže pôsobiť trochu mätúco. Brimstone totiž nie je žiadnou akčnou kovbojkou, ale pomaly plynúcou, ba až minimalistickou drámou, v ktorej holandský režisér Martin Koolhoven sústredene buduje dusnú atmosféru a graduje napätie.
V mnohých divákoch iste vzbudili rozporuplné pocity a odpor explicitné násilné scény vytvárajúce dojem, že si Koolhoven prostredníctvom nich ventiluje akési zvrátené chúťky. Je pravda, že vyžívanie sa v neskonalom utrpení hlavnej postavy Liz, stvárnenej famóznou Dakotou Fanning, je v snímke citeľné, no nevyžíva sa rovnako v brutálnych scénach aj Tarantino? Rozdiel spočíva jedine v tom, že Tarantino ich nadľahčuje štýlovým sarkastickým humorom, zatiaľ čo Koolhoven sa snaží o zachovanie výsostne temnej atmosféry, ktorú nenarušia žiadne nežiadúce elementy. Natíska sa otázka, či je vôbec niekto schopný spôsobovať druhému človeku také bezmedzné utrpenie, ako je to v prípade perverzného, démonického reverenda, výborne stvárneného Guyom Pearcom.
Reverend prenasleduje mladú ženu Liz žijúcu na odľahlom mieste s manželom, dcérou a nevlastným synom. Keď sa reverend po niekoľkých rokoch pokojného života objaví v jej blízkosti, Liz vie, že jej rodina sa ocitá vo veľkom nebezpečí. Divákovi je na prvý pohľad jasné, že cesty Liz a reverenda sa už v minulosti skrížili. Tajomno, ktorým je obkolesený ich vzájomný vzťah, neustále stúpa. Prenasledovanie mladej ženy reverend objasňuje náboženskými dôvodmi – z pozície božieho služobníka si privileguje právo potrestať ju za jej hriechy. V celom kontexte príbehu však vychádza najavo jeho číra sexuálna zvrátenosť a posadnutosť hlavnou hrdinkou. Chvíľami sa zdá, že jeho zloba nadobúda až zveličený, karikatúrny rozmer. Násilie vo filme, akokoľvek nepríjemné a skľučujúce, je však odrazom nášho sveta. V diabolskej postave reverenda autor metaforicky reflektuje odvekú ľudskú túžbu súdiť a ubližovať iným, ktorá je nám viac než blízka a definuje nás po celé stáročia. V Tarantinovom poňatí je násilie zábavné, Koolhoven nás, naopak, trýzni pesimizmom a mučí beznádejou.
Oproti sadistickému reverendovi stojí osudom skúšaná Liz, nútená celý život znášať utrpenie. Liz však nie je žiadna chudera so sklonmi k sebaľútosti. Koolhoven ju vykresľuje ako mimoriadne silnú ženu, schopnú vzdorovať nástrahám života. Režisér na hlavnej hrdinke i jej matke zdôrazňuje neľahké životné podmienky, ktoré ženy v minulých storočiach (v mene hlúpych náboženských argumentov) dehonestovali. Reverend a Liz sú scenáristicky kontrastné postavy a predstavujú najhlavnejšiu zložku príbehu, dynamizujú dej a udržujú diváka v napätí. Ústredné duo, ktoré ich stvárnilo, nemohlo byť zvolené lepšie. Charizmatický Guy Pearce (Iron Man 3, Zem bez zákona) si rolu reverenda bezpochyby užíval a Dakota Fanning (Vojna svetov, Twilight sága) predviedla suverénny herecký výkon. Vzhľadom na to, že jej postava je takmer celý čas nemá, veľký dôraz bol kladený na reč jej tela a celkový výraz tváre.
Rovnako pútavá je aj skladba rozprávania. Dej sa odvíja v štyroch časovo neusporiadaných kapitolách, čo diváka núti k neustálej pozornosti. V jednotlivých kapitolách sa nám predostierajú životné osudy hlavnej hrdinky, dejové motívy do seba postupne zapadajú a vytvárajú komplexný filmový príbeh, skúmajúci postavenie žien v minulosti, náboženský fanatizmus, incest, násilie či sexuálnu deviáciu. A to všetko v perfekcionistickom filmárskom prevedení – nádherná kamera, schopná obsiahnuť každý dôležitý detail, ponúka jednak fascinujúce obrazy Divokého západu, jednak umocňuje intimitu i surovosť konkrétnych scén. Významnou zložkou je aj hudba, ktorá svojimi emocionálnymi nuansami ešte väčšmi znásobuje celkovú depresívnu atmosféru.
Brimstone nie je film pre každého. Keď si odmyslíme brutalitu a násilné scény, mnohých divákov bude pravdepodobne iritovať retrospektívny štýl rozprávania, zámerne pomalé tempo či prehnaná stopáž. Koolhoven sa úmyselne snažil nakrútiť film, ktorý nezapadne do bežnej šablóny. Po tomto projekte je jasné, že v budúcnosti sa od tohto progresívneho tvorcu rozhodne máme na čo tešiť. 9/10
