Príbeh o frízskom panovníkovi, ktorý sa stal legendou.
Historický epos z holandskej produkcie je úctyhodným počinom priblížiť časť nie veľmi známej severskej histórie aj zvyšku sveta.
Na režisérsku stoličku zasadol Roel Reiné v Hollywoode (ne)známy vďaka béčkovej filmovej produkcii, ktorá vo väčšine prípadov končí na DVD nosičoch. Tentokrát však dostal pod svoju taktovku snímku o frízskom kráľovi s odhadovaným rozpočtom 7 miliónov eur.
Redbad hovorí príbeh o rovnomennom panovníkovi z obdobia 7. až 8. storočia nášho letopočtu. Pochádzal z oblasti Frízska. To z primárnej časti v súčasnosti predstavuje sever Holandska. Frízsky kraj a ľud sa považoval za slobodný národ s vierou v prírodných bohov a v samých seba.
Čelili však postupujúcej kristianizácii od južných Frankov. Tí využívali svoju vieru ako nástroj na dobývanie nového územia v prospech svojej rozrastajúcej sa ríše.
Redbada stretávame na začiatku filmu ako mladého bojovníka a syna kráľa. Nevie sa však zmieriť s tradíciami svojho vlastného ľudu a s vierou vyžadujúcou barbarské obete. Po nešťastnej smrti kráľa je mladý princ odsúdený do vyhnanstva.
Útočisko nachádza v novom kmeni, kde naňho čaká aj osudová láska a odcudzené šťastie. Po znepokojivých správach z domova sa však vracia späť, aby zaujal právoplatné miesto vodcu a oslobodil svoj ľud od tyranie v podobe okupujúcej ríše Frankov a ich viery.
Po vrelom privítaní zo strany svojho kmeňa v sebe objaví vieru v silu vlastného ľudu a rozhodne sa im navrátiť ich stratenú slobodu.
Historická snímka od svojho začiatku zaujme diváka primárne svojou vizuálnou stránkou. Farebná škála využíva zemité a naturálne farby podčiarkujúce prepojenie človeka s prírodou. V priebehu sledovania však začína snímka pôsobiť ako pocta nie veľmi podarenému instagramovému filtru a miestami až otravuje.
Pôsobivé sú aj zábery prírody a kraja, v ktorom sa pohybujú naše postavy. Tvorcovia často využívajú zábery z vtáčej perspektívy poukazujúce na majestátnosť miest a priliehajúcich oblastí. Pozorný divák si však môže všimnúť slabšie vizuálne efekty dokresľujúce dobu minulú.
Herecké výkony a obsadenie sú veľmi vydarenou súčasťou celej snímky. Neokukané tváre hlavných hrdinov pôsobili veľmi sviežo a ani jeden z účinkujúcich nezaostával za zvyškom ansámblu.
Jediným pre mňa známym talentom bol herec Jonathan Banks. Poznať ho môžeme hlavne zo seriálov Breaking Bad či Better Call Saul ako Mikea Ehrmantrauta. Jeho prirodzený výzor slúži ideálne na stvárnenie hlavného záporáka – franského panovníka.
Avšak, nepriateľom celého filmu je jeho stopáž. Príbeh je rozťahaný na poctivých 160 minút a divák to rozhodne pocíti. Ak by tvorcovia odstránili hodinu z celkovej dĺžky, celá snímka by pôsobila dynamickejšie a udržala by pozornosť publika.
Namiesto toho sa vo svojej podstate prostá premisa príliš dlho a opakovane venuje scénam upozorňujúcim na rozdiel medzi jednotlivými kultúrami. Tvorcovia filmu by mali staviť na inteligenciu diváka a svoju víziu odprezentovať v kompaktnejšom prevedení.
Na prehnanú dĺžku doplácajú aj relatívne vydarené akčné scény. Síce dokážu jemne rozprúdiť obeh krvi v žilách diváka, no časový odstup medzi nimi ho doženie späť do stavu letargie.
Nepomáha im ani prehnané použitie slow-motion, kedy človek čaká na jedno švihnutie mečom niekoľko sekúnd a tým pádom pôsobia dojmom, že slabá bojová choreografia je schovaná za práve týmto ohraným efektom.
Snímka by bola celkom vydareným počinom a zaslúžila by si vyššie ohodnotenie ako 6/10, ale len v prípade, ak by netrpela prepísknutou minutážou, ktorá jej viac ublížila, ako pomohla.
Ak si užívate historické eposy a nevadí vám, že si v kine posedíte zbytočne dlho, dajte filmu šancu. Pravdepodobne budete spokojní.
