- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Sátora na úteku kryla polícia, nakoniec ho zavraždili vlastní ľudia.
V počte vrážd sa mohli pretekať len s najbrutálnejšími organizovanými zločineckými skupinami na Slovensku, svojho účtovníka pomleli v mlynčeku na mäso a kolegu zabitého pri prestrelke hodili do jamy k zavraždenému utajenému svedkovi Bélovi Écsimu.
Informácie o svedkovi z polície mafiánom vynášal vysokopostavený policajný funkcionár, ktorý si od obete, dokonca, tesne pred smrťou, požičal peniaze. Vedel totiž, že zomrie, a tak mu nemusel nič vracať.
Mafiáni z Dunajskej Stredy sa neštítili ničoho a na konci ich éry dokonca odstránili aj svojho šéfa. Taký bol gang Sátorovcov. Pre ďalšie články o slovenskej mafii z 90. rokov a začiatku milénia si nastav sledovanie tohto vlákna.
- Ako zabili desiatich členov konkurenčnej skupiny a Sátor sa dostal k moci
- Ako sa mafián Kádar správal pod vplyvom drog, keď mačetou mužovi odsekol ucho
- Prečo Sátorovci svojho spolupracovníka pomleli v mlynčeku na mäso
- Ako zavraždili, s pomocou policajta, utajeného svedka
- Prečo Sátor vyjednával s políciou a kto ho zavraždil
- Kto bol zločinec prezývaný Hrobár, ktorý svoju manželku predhodil levici
Zsolt Nagy alias Čonty, ktorý patril medzi hlavných členov skupiny Sátorovcov (fotografia z Okresného súdu v Trenčíne – 11. apríl 2019)
113 guliek, 10 zavraždených a nástup bossa Lajosa Sátora
Masaker gangu Pápayovcov býva spoločne s vyvraždením vietnamských podnikateľov z Bratislavy označovaný za jednu z najhrozivejších masových vrážd v histórii Slovenska. Vtedajší členovia organizovanej skupiny Tibora „Papa Joe“ Pápaya sa 25. marca 1999 stretli v bare Fontána, aby si, ako obvykle, zahrali karty.
Maskovaní vrahovia vtrhli do priestorov baru v prestrojení za policajtov. Zamaskovaný Arpád Szamaránsky vraj ľudí v bare vyzval, aby si ľahli na zem a ďalší dvaja muži všetkých Pápayovcov postrieľali. Popravu sa podarilo prežiť iba zabijakovi Pápayovcov Béla Écsimu, krátko pred streľbou totiž odišiel z baru.
Z hromadnej vraždy obvinili Arpáda Szamaránskeho a bratov Csabu a Szilárda Raiszovci, účtovníka mafie Andora Reisza alias Andorku a údajného objednávateľa Ľudovíta "Lajosa" Sátora. Práve on nastúpil na miesto bossa Dunajskej Stredy namiesto brutálneho Pápaya. Sátor bol jeho niekdajší kamarát a neskorší konkurent. Medzi jeho spolupracovníkov patril najmä Kristián Kádar či Zsolt Nagy alias Čonty.
Po Lajosovi Sátorovi polícia pátrala od januára roku 2000
Obesenému najprv mačetou odsekli ucho a vložili mu ho do vrecka
Sátorovci robili podvody s DPH, vo veľkom tiež pracovali s bielymi koňmi (osoba vykonávajúca trestnú činnosť v zastúpení za hlavného páchateľa, a to napríklad tak, že sa stane konateľom firmy), ktorých pravidelne vraždili a zakopávali a mali taktiež ilegálnu továreň na výrobu cigariet. Ich zločinecká činnosť sa však vyznačovala najmä počtom a brutalitou vrážd.
„Čo sa týka Kádara, bol pod neustálym vplyvom drog, to ale nebolo v podsvetí žiadnou výnimkou. Spomínam si na prípad z oblasti Gemera, keď mal Kádar s mačetou tancovať okolo istého mafiánskeho pomocníka. Nebol spokojný s jeho prácou, a tak mu v jednom momente odsekol ucho,“ hovorí pre Refresher bezpečnostný analytik Milan Žitný. Odseknuté ucho pre zábavu strčili do mužovho vrecka a následne ho Kádar s Čontym obesili.
Ich vraždy neboli len neľútostné, ale tiež veľmi časté. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v októbri tohto roku, pri procese s tými Sátorovcami, ktorí prežili, prehlásil nasledujúce: „V počte vrážd nemajú konkurenciu nielen na území Slovenska. Neviem o gangu v strednej Európe, ktorý by zabil vyše 40 ľudí“. Viac vrážd sa neoficiálne pripisuje asi len gangu Mikuláša Černáka.
Kristián Kádar, ktorý bol označovaný za
najšialenejšieho člena organizovanej skupiny Sátorovcov
Policajt informoval Sátora o tom, že ho majú zatknúť
Napriek rozbehnutému ilegálnemu biznisu na Slovensku po Sátorovi pátrala polícia. Práve on mal byť totiž objednávateľom masakru Pápayovcov. I keď bol ale na úteku, väčšinu času sa mal zdržiavať v blízkosti hraníc so Slovenskom a pravidelne navštevovať svoju rodinu.
Žitný spomína na prípad, keď v roku 2001 polícia získala informáciu o jeho polohe a pokúsila sa Sátora dolapiť. Zásahová jednotka však neobkľúčila dom, a tak sa Sátorovi podarilo na aute z druhej strany utiecť. Sátorova „imunita“ voči zatknutiu bývala odôvodňovaná informátormi zo strany polície, čo sa v neskoršom období potvrdilo.
„Niekto dal pokyn, aby nekonali, a to muselo ísť z najvyššieho miesta velenia akcie. Nikdy sa tento prípad poriadne nevyšetroval, mávlo sa nad tým rukou, ale od samotných funkcionárov polície z tohto obdobia bolo podozrenie, že situácia mala byť pre Sátora priaznivá,“ prehlásil Žitný.
„Pripravili sme veľa akcií na zadržanie Sátora, všetky riadil Drevenák a všetky boli neúspešné,“ vyjadroval sa, podľa Plus 7 dní, na súde k osobe skorumpovaného policajta Drevenáka bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. Mafiánskym kumpánom mal Sátor tvrdiť, že o záťahu vopred vedel. „Už deň vopred som dostal varovanie, že o deviatej ráno môžem očakávať policajnú návštevu. Vstal som zhruba o ôsmej, dal som si sprchu, výdatne som sa naraňajkoval. O pol deviatej som vošiel do garáže, ľahol som si na zadné sedadlo auta a šofér ma odviezol preč,“ hovorieval Sátor podľa výpovede jeho niekdajších spolupracovníkov.
Falošný doklad príslušníka SIS?
Svojho času Sátor údajne vlastnil preukaz príslušníka Slovenskej informačnej služby, ten bol ale podľa Žitného falošný.
„Jeden muž z podsvetia mi hovoril o tom, že išiel v aute so Sátorom po južnom Slovensku a zastavila ich policajná hliadka. Sátor im ukázal doklady a mohli ísť pokojne ďalej. Tento muž nevidel, aké doklady im Sátor predložil, no podľa mňa nešlo o preukaz SIS-kára, ale skôr legalizačné dokumenty vystavené na cudzie meno. V tých časoch boli totiž možnosti ako si za peniaze kúpiť veľmi kvalitné falošné doklady,“ objasnil.
„To, že mal niekto preukaz SIS, ešte samozrejme neznamenalo, že bol príslušníkom SIS. Zrejme mal teda v držbe iba falošný preukaz. Ten je samozrejme veľmi rizikové použiť. Poznám príklad pána, ktorý podnikal v oblasti bezpečnostnej techniky. Vracal sa z Trenčína a skontrolovala ho polícia, ktorej ukázal SIS-kársky preukaz. Vtedy ho zadržali, pretože zistili, že je falošný. Skutočný príslušník SIS by takto bežne svoj preukaz nevyťahoval. Ten, kto pre SIS pracoval, tak žiaden preukaz ani nepotreboval, ako napríklad mafián Edo Dinič a podobne. Stačilo im to, že mali ochranu z najvyšších miest,“ dodal Žitný.
Člena vlastnej skupiny zastrelili pri močení a pomleli ho v mlynčeku na mäso
Roky plynuli a medzi členmi sátorovského gangu začali vznikať spory. V roku 2006 nakoniec zabili svojho účtovníka Andora Reisza. Zastrelili ho počas malej potreby. Reisza v niekdajšej slepačej farme v Dunajskej Strede brutálnym spôsobom rozrezali, pomleli v mlynčeku na mäso a kúsky jeho tela následne hodili do Malého Dunaja. Dôvodom jeho odstránenia malo byť údajne to, že Sátorov gang okrádal o peniaze. Brutálny skutok mafie opísal v neskoršom období pred súdom Zsolt Nagy alias Čonty.
„Tam ho začal Lehel (poznámka redakcie – Lehel Horváth prezývaný Hrobár, prezývka vznikla podľa toho, že obete zakopával na svojom pozemku v obci Čótfa) mlieť, ale keďže tam boli kosti, mlynček sa zasekol, skúsil to znovu, ale nešlo. Mňa aj Kádara poslal preč, aby sme sa vrátili na druhý deň. On telo vykostil a mäso pomlel, debničky sme dali na prívesný vozík. Kádar s Lehelom odišli vyliať pomleté mäso do Dunaja a ja som kopal jamu. Keď sa vrátili, Lehel tam dal kosti a ja som ich zahrabal a išli sme domov,“ cituje jeho slová portál TV Krimi.
Žitného sme sa pýtali, či malo ísť o symbolický spôsob vraždy, aby sa potenciálni zradcovia skupiny vyhýbali okrádaniu vlastnej skupiny. „Áno, je to jedna možnosť. Osobne sa ale prikláňam k tomu, že išlo o akt veľkého hnevu. Reisz totiž pripravil svojho šéfa o veľké peniaze, ulieval si ich pre seba a neposúval ich ďalej. Pochopiteľne mohlo ísť taktiež o výstrahu, aby si každý rozmyslel, či sa chce so Sátorovcami dostať do sporov. Koniec koncov, keď už vás zabijú, tak vám je jedno, či vás pomelú. Horšie je, keď už vás idú mlieť zaživa. Reisza najprv zabili a časť jeho tela pomleli v menšom mlyne na mäso. Na celé telo by totiž museli mať veľký priemyselný mlyn,“ objasnil.
Museli ale naozaj členovia gangu svojho bývalého kumpána z tohto sveta odpratať takýmto extrémnym spôsobom? Bývalý kriminalista Matej Snopko tvrdí, že sa pri podobným zločineckých skupinách disciplína udržuje najmä brutálnymi praktikami.
„Mafiánsky šéf velí najrôznejším indivíduám s pochybnou morálkou a hrubými spôsobmi. Zločinecký gang iba málokedy tvoria profesori, vynálezcovia, lekári a podobne. Takáto skupina je schopná vyviesť sama od seba naozaj rôzne nekalé činy, len neviete kedy a čo. Boss takejto organizovanej zločineckej skupiny musí teda svojich členov udržiavať v disciplíne, inak by sa to rozpadlo. A najuniverzálnejší jazyk, akému podobní zločinci rozumejú, je brutalita a násilie,“ odôvodnil spôsob odstránenia Reisza pre našu redakciu. Ako vraví Snopko, keby Sátor nechcel, aby išlo o výstrahu, mohli svojho účtovníka odstrániť v tichosti a bez prítomnosti iných členov gangu.
„Gustav Murín vo svojej knihe v kapitole Ľahká citová spúšť skvelo vystihol, že mafiánsky boss dokáže vybuchnúť pri najmenšom probléme. A to nie preto, že by sa nevedel ovládať, ale preto, že má toho akurát tak dosť. Musí riešiť organizovanie skupiny, políciu či konkurenciu. Keď si niekto potom začne ulievať v skupine peniaze pre seba, ide o poslednú kvapku,“ dodal.
Koryto Malého Dunaja a kostra mafiánskej obete
Útajeného svedka zaškrtili a zakopali, informácie im dodal vysoko postavený policajt
Sátorovci okrem iného stáli aj za vraždou utajeného svedka vypovedajúceho o masovej vražde v bare Fontána, bývalého zabijaka gangu Pápayovcov Bélu Écsiho a jeho ochrankára Branislava Kotlana. Podľa informácií svedkov mal pri jeho vražde z roku 2003 stáť samotný Sátor, ktorý Écsimu okolo krku obviazal lano so železnou tyčou. Tou ho spoločne s vtedy ešte verným členom gangu účtovníkom Andorom Reiszom uškrtili, píše PLUS 7 DNÍ. Telo Écsiho zakopali do jamy, do ktorej hodili aj Fredyho Nagya, člena gangu zastreleného pri prestrelke s Écsim a jeho ochrankárom.
Informácie o jeho polohe mal mafii poskytnúť bývalý policajt Boris Drevenák, Sátorovcami prezývaný Nosatý. Súd ho uznal vinným a odsúdil na 17 rokov väzenia, Drevenák sa aktuálne nachádza na úteku. Najsmutnejším faktom je, že Drevenák bol elitným policajtom z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, a teda funkcionárom oddelenia bojujúceho proti mafiánom. Jeho zrada sa z toho dôvodu prieči všetkým morálnym zásadám. Od mafie mal za svoje služby podľa výpovedí Sátorovcov dostávať každý mesiac výplatu.
„Écsi bol zabijak Pápayovcov. Nepohodnúť sa s ním nebolo pre nikoho bezpečné. Aj my sme z neho mali strach. Robili sme všetko pre to, aby sme zistili jeho pohyb,“ cituje slová člena Sátorovcov Pavla Vlčka PLUS 7 DNÍ.
„Drevenák nám zistil, kde Écsi býva, v ktorej podzemnej garáži má zaparkované auto, kade sa pohybuje. Keď sa Drevenák dozvedel, že Écsi zomrie, ešte si od neho požičal dvestotisíc slovenských korún. Lebo vedel, že to nebude musieť vrátiť. Zmiasť policajné vyšetrovanie nám tiež pomáhal Drevenák,“ vyjadril sa ďalej na súde Čonty.
Na 17 rokov odsúdený, bývalý policajný funkcionár Boris Drevenák
Sátor sa rozhodol vydať polícii, chceli ho totiž zabiť vlastní ľudia
Týmto sa však výpočet obetí Sátorovcov rozhodne nekončí. Spomeňme aj Csabu a Szilárda Raiszovcov. Tí zmizli v roku 2008 a v marci 2011 sa našli ich telá zakopané na ranči v Čótfe. Sátorovcom sa zrejme nepozdávalo, že by predpokladaní strelci z reštaurácie Fontána mohli svedčiť.
Istý čas sa hovorilo, že by sa pri Čótfe mohlo nachádzať taktiež telo investigatívneho repotéra Pala Rýpala, ktorý rovnako ako Raizsovci zmizol v roku 2008. Podľa novinára Jána Petroviča však išlo o falošnú stopu. Na rozdiel od Raiszovcov ale jeho telo polícia nikdy nenašla, a tak je naďalej oficiálne označovaný za nezvestného.
Mafiánsky biznis plný vrážd sa pri neustálom úteku ale nedal robiť donekonečna, a tak sa nakoniec Sátor stretol so súčasným prezidentom Policajného zboru Slovenskej republiky (vtedajším riaditeľom odboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite) Milanom Lučanským, ktorému ponúkal informácie z podsvetia. Za ne samozrejme od Lučanského žiadal zmiernenie trestu.
„V lete 2010 sa Lučanskému ozval Kádar a povedal mu, že by sa s ním chcel vidieť Sátor. Lučanský však požadoval, aby sa stretli na území Slovenska, čo zase odmietli oni, pretože sa obávali o zadržanie Sátora. Nakoniec sa dohodli, že sa stretnú v Komárome. Lučanský nahlásil svojmu nadriadenému, že ide na stretnutie s Kádarom a Sátorom a nechal sa zaisťovať svojím parťákom Jozefom Mičietom.
Sátor hovoril, že by sa rád vrátil, ale má isté podmienky. Lučanský mu odvetil, že aj keď bude objasňovať trestnú činnosť z podsvetia, jeho návrhy musí schváliť prokurátor. Preto mu ponúkol aspoň to, že môže vykonať zadržanie na území Slovenska, ktoré bude bezpečné. V priebehu rozhovoru ale odišiel Kádar od stola, a tak sa ho Lučanský spýtal, že čo sa vlastne deje. Sátor kývol hlavou smerom ku Kádarovi a objasnil mu svoje podozrenie, že ho zabijú vlastní ľudia,“ opísal priebeh ich stretnutia bezpečnostný analytik Žitný.
V rozhovore pre Refresher sa Lučanský vyjadril taktiež k stretnutiu so Sátorom
„Prišla ale nová vláda, policajným prezidentom sa stal Jaroslav Spišiak. Lučanský sa u neho nahlásil, vyjasnil mu dôvod schôdzky a potvrdil, že chce Sátor vypovedať. Vzápätí na to bol Lučanský z polície prepustený. To bolo na prelome leta a jesene, no a v decembri sa už Sátor nikomu nehlásil. Na Vianoce sa neozval ani deťom, rodine, pričom všetci tušili, že sa niečo stalo. Vtedy bol už mŕtvy,“ dodal.
Spišiak patril medzi policajtov, ktorí Sátorovcom ležali veľmi v žalúdku. Na Špecializovanom trestnom súde v neskoršom období vypovedal, že Sátorovci na neho chceli na narafičiť fiktívne prebratie úplatku v hodnote 300 000 slovenských korún a taktiež plánovali jeho fyzickú likvidáciu.
Sátora mohli využiť ako cenného svedka, druhé stretnutie s Lučanským sa už ale nekonalo
„Ak to mám povedať natvrdo, niekomu veľmi záležalo na tom, aby nebol Sátor nájdený. A keď áno, tak už mŕtvy, aby nemohol hovoriť,“ domnieva sa Žitný. Ešte pred týmto stretnutím sa ale Sátor dostal k vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, ktorého prekvapil na rybačke. Aj toho sa pýtal, čo má spraviť preto, aby mohol vypovedať, a zo situácie odísť ideálne beztrestne. To však nebolo možné.
V čase predpokladaného usmrtenia Sátora z roku 2010 Milan Lučanský pracoval ako bezpečnostný pracovník firmy DMS, a tak nemal kompetencie na to, aby Sátora dokázal využiť ako cenného svedka ešte predtým, než zmizol z povrchu zemského.
Neskôr sa na Lučanského valila kritika za to, že mafiána Sátora nezadržal. Prezident PZ SR ale tvrdí, že postupoval správne. „Boli isté obvinenia a útoky na mňa, že som ho mal vtedy zadržať. Stále som tvrdil, že som bol na území iného štátu, kde nemám žiadne právomoci, nebol som ozbrojený, neovládam maďarský jazyk. Nemal som inú možnosť, ako od tohto zákroku svojím spôsobom upustiť. Nebol som presvedčený, že ide o Ľudovíta Sátora. Vyzeral úplne inak ako na policajných fotkách z osobných dokladov,“ cituje jeho slová Teraz.sk.
Od konca roku 2010 Lajosa Sátora nikto nevidel, pričom sa počíta s verziou, že ho zabili 2. decembra 2010. Telo šéfa organizovanej zločineckej skupiny stojacej asi za najväčším počtom vrážd na Slovensku ale doposiaľ nenašli. Je totiž pravdepodobné, že ho gangstri z prvotného hrobu presunuli na ďalšie miesto.
„Organizátori takejto skupiny sú inteligentní, a to hlavne praktickým spôsobom. Musia mať vynikajúce manažérske schopnosti, musia vedieť ovládať gaunerov a naberať do skupiny aj inteligentnejšiu sortu ľudí na páchanie sofistikovanejších zločinov, a musia sa uhýbať nielen pred políciou, ale aj pred mafiánskou konkurenciou. Políciu sa však v danej dobe dalo podplatiť a iným spôsobom eliminovať. Ale väčšina mafiánov nepočítala s tým, že najväčší nepriateľ nie je ani tak konkurencia, ale vlastní ľudia. Mafiánov najčastejšie zradia ľudia z ich skupiny,“ povedal k téme Snopko.
Milan Lučanský bol na pojednávaní
Špecializovaného trestného súdu so Sátorovcami predvolaný ako svedok (10. január 2019)
Rozklad Sátorovcov a odsúdenie členov gangu
Ako informovala TV JOJ, polícia proti Sátorovcom zasiahla v roku 2016 akciami Mlynček (nazvaná podľa toho, že Sátorovci telo obete pomleli v mlynčeku) a Mlynček 2, kedy zaistili množstvo osôb. K vražde bossa Sátora sa nakoniec priznal Lehel Horváth alias Hrobár.
Na vražde Sátora sa mali podieľať aj Kristián Kádar a František Zakál. Lehel bol skutočne brutálnym zločincom. Podľa prokurátora dokonca zbil vlastnú manželku a podhodil ju levici, informuje Markíza. Pri čine mu vraj pomáhal aj syn. Ešte v roku 2016 sa ale Horváth na slobode stihol vyjadriť pre portál Paraméter okrem iného aj k tomu, ako údajne pracovali s telom Lajosa Sátora.
„Zakopali sme ho do vopred pripravenej jamy, ktorú som sám vykopal. Bager zabezpečil Kristián (Kádar), ja som nemal taký stroj. Všetko vlastne naplánoval on. Bolo to v jeho záujme urobiť to, lebo ak by ho Kristián nezabil, Sátor zabije jeho. Aspoň to tak vyzeralo. A táto skutočnosť viedla k tomu, že to spolu so Zakálom naplánovali,“ povedal.
Členovia Sátorovho gangu v októbri tohto roka stáli pred senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ten sa rozhodol ich tresty potvrdiť a v iných prípadoch dokonca sprísniť. Pavel Vlčko a Kristián Kádár boli odsúdení na trest odňatia slobody vo výške 25 rokov, pričom Rolanda Szamaránského spoločne s Andorom Márikom odsúdili na 18 rokov.
Každému jednému z nich navyše prepadne majetok. Zsolt Nagy alias Čonty bol Špecializovaným trestným súdom ešte v marci odsúdený na 22 rokov. Pre spoluprácu so Sátorovcami bola v minulosti trestne stíhaná napríklad aj bývala šéfka klubu Most-Híd v Gabčíkove a zároveň Čontyho partnerka Judita Csörgőová. Tá ale podľahla chorobe, a tak sa súdneho procesu nedočkala.
