Rozstrieľané telá, zárezy mačetou či explózie áut. Na východe sa bojovalo všetkými dostupnými prostriedkami.
Východoslovenská mafia v 90. rokoch bola známa brutalitou rovnako ako podobné gangy po celom Slovensku. Násilie, prostitúcia, drogy či výpalné. To boli len niektoré zo spôsobov obživy vtedajších mafiánov. Na ich čele stál Róbert Holub. Ale len do času, kým sa do akcie na jeho odstránenie nezapojili muži vtedajšieho nekorunovaného kráľa slovenských mafiánov Mikuláša Černáka.
Po vražde Holuba a jeho pravej ruky Štefana Fabiána sa bossom východu, s požehnaním Mikuláša Černáka, stal Karol Kolárik. Černák bol kmotrom jeho detí. S nástupom Kolárika ale odmietal súhlasiť Dušan Borženský prezývaný „Borža“, a tak sa začala vojna, na ktorej konci boli baseballkami dobité a guľkami rozstrieľané telá.
Borža ako jeden z mála túto vojnu prežil. A v súčasnosti si odpykáva 23-ročný trest väzenia za spoluúčasť na dvoch vraždách a za objednávku vraždy Albánca Fadila Pasjaču, o ktorú sa postarali Piťovci. Viac sa o takzvanej „zlatej ére“ slovenskej mafie a jednotlivých zločineckých skupinách dočítaš v tomto vlákne.
Nemyslím, si že by mal záujem vracať sa k tomuto spôsobu života. Ale to ťažko povedať. Je však isté, že keď niekto po takejto dlhej dobe vylezie z väzenia, svet je natoľko zmenený, že už nemá šancu sa do neho aktívne zapájať. – investigatívny novinár Arpád Soltész o možných následkoch Boržovho prepustenia
- O nájomnej vražde v Hoteli Danube, za ktorou stál Černák
- O východoslovenskej vojne mafiánov, v ktorej sa vraždilo aj mačetou
- Ako si polícia vyberala na koho stranu sa „pridá“
- O násilníckej povahe Kolárika a vraj umiernenom Boržovi
- O atentáte na Boržu, ktorý prežil iba zázrakom
- O tom, či Boržovi hrozí na slobode nebezpečie a či nie je sám rizikom pre spoločnosť
- O jeho knihách pre deti a o tom, v čom sa zásadne odlišujú od knižnej tvorby Černáka
Pojednávanie o žiadosti Dušana Borženského o prepustenie z väzenia (1. február 2019)
Prepojenie na skorumpovanú políciu a rodinu Rezešovcov
Mafiánska skupina Holubovcov, pomenovaná podľa svojho šéfa Róberta Holuba, na východe Slovenska vládla pevnou rukou. Prevádzkovali bezpečnostnú službu CBS Secura a mali prepojenie aj na bezpečnostné zložky. Dôkazom prepojenia na políciu je napríklad skutočnosť, že medzi spolumajiteľov firmy patrila aj manželka kriminalistu či matka náčelníka košickej polície.
„Fabián bol v Holubovej hierarchii asi najvyššie. Patril medzi tých málo mafiánov, ktorí mali aj nejaký mozog. Možno to nebol Albert Einstein, ale rozhodne bol nad priemerom. Kolárik a Borženský boli viac-menej bežní násilníci,“ povedal pre Refresher investigatívny novinár Arpád Soltész, ktorý v deväťdesiatych rokoch pôsobil na východnom Slovensku.
V rámci skupiny okrem Holuba a jeho pravej ruky Fabiána operoval taktiež Dušan Boržensky alias Borža, ktorého do sveta zločinu zaviedol práve Fabián. Ďalej medzi významných členov gangu patrili Karol „Karči“ Kolárik, Ladislav Badó či Holubov švagor Alexander „Šani“ Horváth. Holubovci boli vraj okrem iného známi aj svojimi kontaktmi na rodinu Rezešovcov, ktorí sa počas mečiarovskej privatizácie dostali ku košickým železiarňam.
Mafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavu
28. júla 2019, 14:48
Košický boss našiel smrť v Bratislave
V priebehu jesene 1997 na Róberta Holuba zaútočili muži na motorke. Strieľal Jozef Roháč, ale Holub bol presvedčený, že útok vykonal nájomný vrah Alojz Kromka prezývaný Lojzo Čistič. Preto sa rozhodol, že sa pomstí cez jeho brata Jána.
Lojzov brat Ján bol však civil a do špinavých mafiánskych aktivít svojho súrodenca sa nemiešal, preto ani netušil, kde ho hľadať. Holubovci ho mučili, no žiadnu informáciu z neho nedostali a nakoniec ho zavraždili. Za spoluúčasť na Jánovej vražde bol neskôr odsúdený aj Dušan Borženský.
Pátrať po Čističovi sa ponúkol aj obávaný boss Mikuláš Černák. Do hotela Danube v Bratislave pozval Holuba a jeho ľudí, aby im ozrejmil, kde sa Lojzo nachádza. V skutočnosti bol však jeho cieľ iný. Chvíľu po tom, ako sa Černák s Holubom a Fabiánom usadili, do baru vošiel nájomný vrah maskovaný v parochni. Ním bol vraj opäť Jozef Roháč, ktorého v Maďarsku zavreli za niekoľko vrážd na doživotie.
Holub aj tento útok prežil, v kritickom stave ležal v nemocnici na Kramároch, kde ho vrah dorazil niekoľkými strelami cez okno nemocničnej izby z priľahlej strechy. Dušan Borženský sa počas tohto incidentu spoločne s Ladislavom Badóom nachádzal v hoteli.
(Jozef Roháč je príbuzný Mariána Šturdíka alias rapera L.U.G.E.R.A, odsúdeného za dvojnásobnú vraždu. Náš rozhovor s Mariánom Šturdíkom nájdeš v nižšie priloženom boxe.)
Černák vybral nástupcu, no východoslovenská vojna bola na spadnutie
Teritórium Róberta Holuba s požehnaním Mikuláša Černáka prevzal Karol Kolárik, ktorý sa pred odchodom do Bratislavy vyhovoril, že musí vybaviť inú záležitosť. Borženský sa však so zavraždením svojho šéfa nikdy nezmieril.
Borženský eskortovaný na pojednávanie (13. január 2003)
Navyše k tomu treba prirátať skutočnosť, že bol so zavraždením Fabiánom jedna ruka (obaja mali na pravom predlaktí vytetovaného škorpióna). Nevraživosť medzi Boržom a Kolárikom bola vzájomná, a preto si nemohol byť ani jeden z mužov istý, či sa dožije ďalšieho rána.
„Kolárik sa vlastne spojil s Černákom v momente, keď sa rozhodli odstrániť Holuba. Preto ani nešiel na to rokovanie do Bratislavy. Fabián na ňom ale bol, a tak ho zabili. Borženský to ale Kolárikovi nikdy neodpustil, pretože Fabián bol jeho veľmi blízky priateľ. Začala medzi nimi vojna, ktorá nebola len o pomste za Fabiána, ale aj o nástupníctve v rámci skupiny,“ vraví Soltész.
Boržovho muža rozsekali mačetou priamo pred reštauráciou
„V tom čase ešte stále mohlo relatívne niečo znamenať, že máte za chrbtom Černáka. Za krátku dobu však Černák skončil v base a predpokladám, že práve táto udalosť zachránila Borženskému život, inak by ho asi boli dostali oveľa skôr a účinnejšie,“ myslí si investigatívny novinár.
Boržu sa pokúsili zavraždiť dvakrát bombou v aute. Pri jednom z pokusov ho zachránil náhodný telefonát, vďaka ktorému bol od výbuchu dosť ďaleko na to, aby ho prežil.
„Ten výbuch na železničnej stanici v Košiciach prežil Borženský iba zázrakom. A rovnaký zázrak bol ten, že výbuch ani veľmi nezranil náhodných ľudí na stanici, pretože na mieste bola vtedy veľká sklenená fasáda, ktorej výbuch poničil všetky sklá,“ opísal vražedný útok novinár Soltész Refresheru.
Obe skupiny si však navzájom vyvražďovali nižšie postavených členov. Pred vlastným domom zastrelili napríklad Františka Peka alias Dolyho. Neslávne známou vraždou sa však stalo hlavne zastrelenie Miroslava Stojku, ktorého ešte pred reštauráciou Pláž rozsekali mačetou.
Za jeho vraždu odsúdili na 10 rokov iba Roberta Ficu. Práve on mal do Stojku sekať mačetou. Ostatných mužov v tejto veci súd oslobodil. „Mačeta nebola v tomto období v našich končinách obvyklá, ale napríklad baseballová palica bola úplne bežnou súčasťou výbavy slovenských gangstrov z 90. rokov,“ hovorí Arpád Soltész.
Počas vojny mafiánov Kolárika vzali do väzby za to, že postrelil jedného z Boržových ľudí. Nakoniec sa opäť dostal na slobodu. A to ho stálo život. Vrahovia si odsledovali Kolárikov denný režim a po odchode z posilňovne ho zastrelili.
Zavraždený mafián sa údajne svojho času neustále pohyboval s 10-člennou ochrankou. Tentokrát bol však výnimočné sám a to napriek tomu, že sa malo po Košiciach dlhý čas povrávať, že „Karči pôjde dole“. Písal sa 17. december 1999.
Kolárik sa vyznačoval extrémnou agresivitou, Borža bol miernejší
„V podstate bol Borženský vždy menej násilnícký ako Kolárik. Podľa toho, čo viem, bol vždy prístupnejší rozumným argumentom. A v tom čase mala polícia takú taktiku, že sa v rámci mafiánskych vojen na Slovensku ako keby snažili ustupovať tým gangstrom, ktorí boli menej nebezpeční pre širokú verejnosť. Takým, ktorí nechceli bezhlavo strieľať na ulici plnej ľudí, podpaľovať autá a podobne.
Takým, ktorí chápali, že keď tá vojna prebieha medzi mafiánmi, tak to v úvodzkovách povedané nikoho neštve. A viem, že v prípade Košíc bol práve Borženský tým menej agresívným a násilníckým typom. Avšak zase samozrejme nebol ani svätý. Keď sa napil, vedel byť fyzicky agresívny voči ľudom, ktorí sa mu v bare znepáčili. Ale keď už prišlo na strategické rozhodovanie, tak bol v danej dobe určite menším zlom,“ povedal o povahách konkurenčných gangstrov Soltész.
Dušan Borženský ku koncu svojej zločineckej kariéry udržoval vzťah s Jurajom Ondrejčákom známym ako Piťo. Práve Piťov muž Ľuboš Zelman, ktorého volali Zrzek, stál za vraždou Boržovho oponenta Albánca Fadila Pasjaču operujúceho v Košiciach.
Borža dostal 23 rokov a východ ovládol Kolárikov bratranec Okoličány
„Kolárik bol posvätený Černákom, takže spočiatku Borženský ťahal za kratší koniec povrazu, ale nakoniec padol práve Kolárik a Borža kvázi prevzal vedenie. Ale nie na dlho, pretože išlo o koniec zlatej éry mafiánskych časov. Už to začali čistiť aj štátne orgány a Borženského chytili v Česku Potom v Košiciach začal operovať Robert Okoličány, ktorý kedysi začínal u Kolárika,“ opísal situáciu Soltész.
V roku 2000 Boržu zatkli v Ústí nad Labem. Za objednávku vraždy Pasjaču (2000) a taktiež za podiel na vražde Kolárika (1999) a Jána Kromku (1997), brata Alojza Kromku, dostal 23-ročný trest.
Po zatknutí Boržu ovládol východné Slovensko Kolárikov bratranec, spomínaný Robert Okoličány. Ten by si mal odpykávať doživotie, ale po vynesení rozsudku polícii ušiel a dodnes po ňom pátrajú. Okoličaný prezývaný aj Oki by sa mohol údajne nachádzať v Maďarsku, v Thajsku či na Balkáne. Ide však iba o dohady.
Borženského podporuje partnerka aj dcéra
Vo väzení Borža strávil skoro 20 rokov, počas ktorých niekoľkokrát požiadal o podmienečné prepustenie (dvakrát ho ale stiahol). Okresný súd jeho poslednej žiadosti vyhovel, no prokurátorka proti nemu podala sťažnosť. O osude Borženského mal teda nakoniec rozhodovať košický krajský súd. Na prvostupňovom súde Borža vyhlásil, že sa zmenil, na slobode by sa venoval svojej rodine, našiel by si prácu, no a jednoducho by žil ako riadny občan.
Za odsúdeného Dušana Borženského sa postavila jeho priateľka Mária, s ktorou začal tvoriť pár v priebehu výkonu trestu (poznali sa však už predtým), Boržova dcéra Simona a taktiež jeho priateľ Milan podnikajúci v Británii. Ten sa zaručil, že pokiaľ by mal mať Borženský kvôli svojej minulosti problém zohnať prácu na Slovensku, rád mu pomôže so zamestnaním sa v zahraničí.
V dobe, kedy Boržu zavreli, mala jeho dcéra Simona iba 3 roky. Do dnešného dňa s ním však udržuje kontakt a otca pravidelne navštevuje. Krajský súd napriek podpore blízkych, pozitívnemu psychologickému posudku a odporúčaniu väzenského ústavu žiadosť o podmienečné prepustenie zamietol.
Hrozba po prepustení z väzenia?
Podľa posledných informácií plánuje jeho obhajca využiť inštitút dovolania a taktiež uvažuje o ústavnej sťažnosti. Borža svoju zločineckú minulosť v minulosti verejne odsúdil a neplánuje sa k nej údajne nikdy viac vrátiť. Nehrozilo by však Borženskému po jeho činoch na slobode nebezpečie? A nebude skutočne ani on ohrozením pre spoločnosť?
„Nemyslím si, že by mal niekto po toľkých rokoch ešte záujem Borženského fyzicky zlikvidovať. A ani si nemyslím, že by mal taktiež on záujem vracať sa k tomuto spôsobu života. Ale to ťažko povedať. Je však isté, že keď niekto po takejto dlhej dobe vylezie z väzenia, svet je natoľko zmenený, že už nemá šancu sa do neho aktívne zapájať. A väčšina jeho nepriateľov je už v súčasnej dobe mŕtva alebo za mrežami, no a keď niektorí pôjdu von, budú rovnako ako on radi, že sú radi. Pochybujem, že by tam niečo vážneho hrozilo,“ vyjadril sa investigatívny novinár.
Ukradli 173 miliónov slovenských korún. Po ich krku išla aj mafia
13. februára 2019, 17:27
Černák napísal knihu o podsvetí, Borženský o odvážnom mravčekovi
Zaujímavosťou z Boržovho väzenského života je taktiež skutočnosť, že za mrežami stihol vydať svoj literárny debut. Na rozdiel od Mikuláša Černáka sa v ňom však nevenoval podsvetiu 90. rokov, ale príbehu určenému pre deti, kde hlavný hrdina túži po slobode. Jeho názov znie Rozprávka o odvážnom mravčekovi.
Jeden z bossov košickej mafie, ktorý sedí za vraždy, vraj chce týmto spôsobom apelovať na mladšiu generáciu, aby pochopila, že cesta k veľkým peniazom za cenu ľudských životov nie je správna. Hlavnou pointou knihy má byť vybratie si vhodných kamarátov a dištancovanie sa od tých, ktorí by nás mohli zaviesť na zlé chodníčky. Hovorí sa však, že Borža do budúcnosti plánuje napísať taktiež autobiografiu.
„Prekvapilo ma, že vo väzení začal písať knihu, pretože v podsvetí sa o ňom vedelo, že bol taký nevzdelaný, neotesaný,“ pousmial sa nad publikáciou jeho kníh novinár Soltész.
Ak súdy nezmenia názor a neprepustia ho podmienečne skôr, Borženský by sa mal spoza mreží dostať po tom, čo si odpyká celý trest do 30. novembra 2023.
„Uvidíme, aké to bude, keď ho pustia. 23 rokov dostal úplne po zásluhe, pretože to určite nebol žiaden zblúdilý dobrý chalan. Vedel, čo robí – a neboli to pekné veci. Ale viem si predstaviť, že tie roky vo väzení ho zmenili natoľko, že sa minimálne bude snažiť vyhýbať takým aktivitám, aby sa nemusel už nikdy vrátiť späť,“ tvrdí novinár.
„V konečnom dôsledku je už jeho dieťa dospelé, s otcom sa videla len cez mreže, to tiež spraví svoje. Prišiel o najlepšiu časť života a viem si predstaviť, že ho to zmenilo. Ale môže to byť samozrejme aj akási hra. V každom prípade sú mi jeho knihy to sympatickejšie, než keď mafián v base píše svoju autobiografiu s veľmi selektovanými informáciami, ktoré majú znieť v štýle, že keď mi nepomôžete, začnem rozprávať (poznámka redaktora – reč je o knihe Mikuláša Černáka). Sú to veľmi odlišné prístupy k písaniu kníh a ten Borženského je mi určite sympatickejší,“ dodal na záver.
