Prečo sme si na článok vybrali práve Rusko, keď na svete sú aj skorumpovanejšie krajiny? Rusko má ako významná svetová ekonomika obrovskú moc. Navyše, prezident Vladimír Putin je považovaný za druhého najmocnejšieho človeka na svete. A i keď je napríklad Somálsko skorumpovanejšie, vo svete nemá žiadne slovo. Samozrejme, ani USA nie je bez korupcie, avšak v minuloročnom prieskume sa umiestnilo na 22. mieste.

Miera korupcie spôsobuje závažný problém, ktorý ovplyvňuje všetky aspekty života v krajine. Vymáhanie spravodlivosti, zdravotnej starostlivosti či vzdelania, všetko podlieha štátnym inštitúciám, ktorých prehnitosť má veľmi zlý dopad aj na tamojšiu životnú úroveň.

Tento fenomén je však zakorenený vo verejnej správe už po stáročia. Čo sa týka každoročných prieskumov Transparency International, Rusko sa medzi rokmi 1996 až 2018 umiestnilo najlepšie práve v roku 1996 a to na 47. mieste. Po dlhodobom vládnutí Vladimíra Putina sa však krajina z roka na rok posúva nižšie a nižšie, čo vyvrcholilo v roku 2010, keď sa federácia umiestnila na 154. mieste.  

Za posledný rok sa s ňou stretol každý tretí

Podľa výskumu Transparency International z roku 2017, ktorého sa zúčastnilo 150 000 dobrovoľníkov zo 119 krajín, vyšlo najavo, že až 1 z 3 Rusov za posledný rok zaplatil úplatok v štátnej sfére. Presne 34 % Rusov uviedlo, že za posledných 12 mesiacov niekoho podplatili výmenou za konkrétnu službu. Najčastejšie sa úplatky týkali rezortov školstva, zdravotníctva ale aj vnútra.

ČÍTAJ TIEŽ Mafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavuMafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavu

Čítaj tiež

Mafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavuMafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavu

Odhaduje sa, že medzi rokmi 2014 až 2017 stála korupcia v Rusku za škodami vo výške až 2,5 miliardy dolárov. Výskum sociológov z Moscow Higher School of Economics (HSE) dokonca zistil, že negatívny postoj k rôznym formám korupcie sa v krajine znížil až o jednu tretinu.

„Neznášanlivosť voči prijímaniu úplatkov, neplateniu daní, ignorovaniu platenia verejnej dopravy či nárokovaniu si štátnych výhod bez toho, aby na ne mali nárok, sa výrazne znížila,“ hovoria autori štúdie pre portál themoscowtimes.com.

Štúdia uvádza, že averzia k prijímaniu úplatkov poklesla z 85 % na 58 %, vyhýbanie sa daniam z 53 % na 36 %, vyhýbanie sa plateniu cestovného z 52 % na 24 % a nárokovanie si štátnych výhod bez nároku z 65 % na 35 %. „Tento trend vo všeobecnosti naznačuje, že v Rusku sa vytvárajú nové normy, podľa ktorých ľudia považujú spoločensky škodlivé správanie za prípustné,“ uvádza v štúdii spoluautorka výskumu Anna Almakajeva.

K zhoršeniu prišlo aj pokiaľ ide o povahu úplatkov. Dáta uvádzajú, že zatiaľ čo v minulosti brali úradníci úplatky za privretie očí pred porušením pravidiel či predpisov, v súčasnosti berú úplatky jednoducho za vykonávanie svojej práce a povinností.

Nástup Putina a prepad o 36 miest

Ruský národ je presvedčený, že akékoľvek formy korupcie z ich krajiny jednoducho nie je možné nikdy úplne zničiť. Najväčší prepad v rámci indexu korupcie zaznamenalo Rusko v roku 2004, kedy sa na čelo krajiny po druhýkrát postavil Vladimir Putin. Z vtedajšieho 90. miesta sa krajina razom ocitla behom jediného roka až na 126. mieste.  

K obrovskému zhoršeniu došlo aj čo sa týka samotných výšiek úplatkov. Medzi rokmi 2008 až 2011 sa priemerný úplatok vyšplhal z 9 000 rubľov (128 €) až na 236 000 rubľov (3356 €) čo je nárast o neuveriteľných 2 600 %.

ČÍTAJ TIEŽ Celý 1 mesiac som sa stravoval výlučne v zľavách. Koľko eur sa mi podarilo ušetriť?Celý 1 mesiac som sa stravoval výlučne v zľavách. Koľko eur sa mi podarilo ušetriť?

Čítaj tiež

Celý 1 mesiac som sa stravoval výlučne v zľavách. Koľko eur sa mi podarilo ušetriť?Celý 1 mesiac som sa stravoval výlučne v zľavách. Koľko eur sa mi podarilo ušetriť?

Podľa ruských úradov patria medzi najskorumpovanejšie oblasti štátnej správy jednoznačne zdravotníctvo a školstvo. Nezávislí experti však tvrdia, že s najväčšími problémami v krajine zápasí súdnictvo a orgány činné v trestnom konaní. Domáhanie sa po spravodlivosti je tak tým pádom skutočne náročné. Nasleduje už spomínané zdravotníctvo, školstvo a sociálne služby.

Ohľadom tzv. tieňovej ekonomiky sa čísla taktiež veľmi odlišujú v závislosti na tom, kto danú problematiku skúma. Podľa štátnej štatistickej agentúry Rosstat zaberá tieňová ekonomika zhruba 15 % HDP, pričom korupcia z tohto čísla zhltla 3,5 % až 7 %. Nezávisle úrady ale tvrdia, že korupcia v Rusku činí až 25 % HDP a podľa Svetovej banky sa toto číslo môže šplhať k až 50 %.

Podľa niektorých odborníkov je priamou prekážkou pred znižovaním korupcie prítomný autoritársky režim a hierarchicky usporiadaná spoločnosť, kde je korupcia jedným z nevyhnutných pilierov na udržanie tohto systému.  

Keď protikorupčné zákony nestačia

Boj proti korupcii pritom nie je v Rusku neznámym pojmom. Prvá takto mierená kampaň začala v novodobej histórii ešte v roku 1992 pod vládou Borisa Jelcina. Boj proti korupcii vo verejnej správe, ako sa dokument volal, okrem iného vyžadoval od štátnych zamestnancov uvádzanie svojich príjmov, informácie o osobnom majetku, bankových vkladoch či cenných papieroch. Taktiež zakazoval vykonávať podnikateľskú činnosť.

Prvý balík protikorupčných zákonov bol paradoxne prijatý v roku, kedy sa miera korupcie začala zvyšovať extrémnym tempom. Dekrét protikorupčných opatrení podpísal v roku 2008 vtedajší prezident Medvedev, ktorý si sám uvedomoval, že korupcia je v Rusku jeden z najväčších problémov, pričom sa stala bežnou súčasťou ruskej spoločnosti.

V roku 2012 a 2013 Rusko prijalo zákony a postupy, ktoré sú dokonca uznávané na medzinárodnej úrovni a sú využívané krajinami ako je Veľká Británia či Spojené štáty americké. Ani toto však tamojšej spoločnosti neprinieslo signifikantnú nápravu.

Počas posledných rokov je na dennom poriadku, že sú ruskí štátni predstavitelia pristihnutí, ako míňajú na luxusné domy, autá či jachty, pričom je ich hodnota výrazne vyššia ako ich ročné zárobky.

Výskum z roku 2018 skúmal samotnú históriu korupcie v Rusku. Z toho dôvodu sa výskumníci bližšie zamerali na 18. storočie a vtedajšie socio-ekonomické pomery. Z dostupných záznamov zistili, že takmer každý styk so štátnym úradníkom si nepriamo vyžadoval istú malú odmenu, pričom aj vtedy boli v očiach zákona nezákonné a teda zakázané, avšak boli všeobecne akceptované a úplne bežné.

Takéto poplatky boli skrátka bežnou súčasťou tzv. darčekovej ekonomiky. Slúžili aj na preukázanie rešpektu a udržiavanie dobrých vzťahov, avšak na rozdiel od súčasnosti sa čiastky resp. dary pohybovali na skutočne nízkych hodnotách.