Francúzsky anjel smrti unikal zákonu pomedzi prsty.
Na prelome 18. a 19 storočia sa celý Paríž otriasa v základoch. Francúzsku metropolu totiž šokuje zvyšujúci sa počet úmrtí novorodencov a malých detí.
Lekári, ktorí obhliadajú bezduché telíčka, ignorujú červené podliatiny na krku a ako dôvod smrti určujú zákerný záškrt (diftéria) – bakteriálne ochorenie dýchacích ciest, kedy sa na mandliach, v hltane alebo nosovej dutine vytvoria tzv. pablany.
Tie zužujú dýchacie cesty a prívod vzduchu, pričom chorého doslova zadusia. Charakteristickým znakom choroby je napuchnutý krk
O čiastočné odstránenie nebezpečného záškrtu sa časom postará nemecký biológ a známy lekár Emil Adolf Von Behring. Vznik novej vakcíny sa tak spolu s podrobnými popismi príznakov ochorenia dostáva do povedomia odbornej i laickej verejnosti.
I napriek tomu však nikto ani len netuší, že za smrťou nebohých detí stojí zvrátenosť beštiálnej vrahyne Jeanne Weberovej. Tá sa 7. októbra 1874 rodí do francúzskej rybárskej rodiny, pričom už od mladého veku pomáha na otcovej lodi Astra.
Tvrdý a hektický život na mori čoskoro vymení za ten rodinný. Iba 14-ročná Jeanne savydáva za miestneho násilníka, ktorý ju psychicky aj fyzicky týra.
Muž celú výplatu zväčša prepije a svoje komplexy si vybíja na deťoch a manželke. V Jeanne tak pomaly a potichu vyrastá mrazivý a nenávistný odpor k manželovi, ale i k deťom, ktoré s ním splodí.
Za nejaký čas jej pred polorozpadnutý dom prinesú mŕtveho manžela. Pri bitke v krčme U Petite Chameau dochádza k šarvátke na dlhé rybárske mačety. V tú chvíľu sa v Jeanne čosi zlomí. Prestane sa rozprávať s ľuďmi, uzatvorí sa do seba a jej najlepším priateľom sa stane fľaška pálenky.
Presťahuje sa do štvrti Bois de Vincennes, kde sa udomácni v opustenej krytej lodi. Čerstvá vdova však nežije svätým životom – v mimomanželskom zväzku porodí dvoch chlapcov a jednu dcéru.
Občas ju navštevuje brat, ktorý sa snaží nezamestnanej a zlomenej sestre pomôcť a ponúkne jej prácu opatrovateľky.
2. marca 1905, po niekoľkých dňoch služby, jej 18-mesačná neter Georgetta náhle ochorie a krátko nato zomrie.
Lekár, ktorý obhliada nebohé telíčko síce nachádza na krku modriny, ale celkom ich ignoruje. 11. marca 1905 tak Jeanne Weberová znovu stojí pred domom svojho brata s jediným cieľom – prišla postrážiť dvojročnú Suzanne.
Bohužiaľ, ani ona návštevu svojej tety neprežije. Ani teraz si doktor nevie rady a z nečakaného úmrtia dievčatka viní záchvat vyvolaný neznámou príčinou.
Sestričky v nemocnici si medzi sebou šepkajú o zákernej baktérií záškrtu. Vtedy ešte išlo o neznámu chorobu prejavujúcu sa napuchnutím krku a problémami s dýchaním. Mladý pár tak behom deviatich dní prichádza o obe deti.
Zdá sa, že na rodinu dopadlo krvavé prekliatie. 25. marca 1905 tajomný záchvat udrie i v rodine Jeanninho druhého brata.
Obeťou je tentokrát 7-ročná Germaine, ktorá akoby zázrakom prežije. Jej tenký belasý krk je posiaty červenými škvrnami. Privolaný lekár znovu konštatuje, že pôvodcom záchvatu je pravdepodobne záškrt.
Jej rodičia sú natoľko šťastní, že dcérka prežila, a tak si ani nevšimnú strachu v jej očiach, keď hladí na tetu Jeanne. Vystrašené dievča však netuší, že nabudúce také šťastie mať nebude.
Jej mama sa na druhý deň v nemocnici zúrivo domáha pomoci. Ordinujúci lekár Paul Georget preberá bezvládne telíčko a zisťuje, že Germaine je už po smrti.
Keď dorazí vystrašený otec, jeho sestra Jeanne ho informuje, že dievčatko zomrelo na záškrt. O štyri dni neskôr, 30. marca 1905, si tajomná choroba vyberá účty aj u samotných Weberovcov.
Smrť si k sebe berie Jeanninho syna Marcela. Škvrny na jeho krku u nikoho nevzbudzujú pozornosť.
