Vo svojej diplomovej práci riešila aj problematiku nezamestnanosti Rómov.
24-ročná Ivetka je vcelku normálne mladé dievča. Pochádza z východného Slovenska, študuje na vysokej škole v Trnave a sama sa označuje za knihomoľku, pretože od detstva rada číta. Jej vášeň ju priviedla až k točeniu recenzií, ktoré uverejňuje na facebookovom profile Občianskeho združenia ĎAKUJEM -,,Paľikerav" a Knižného klubu Paľikerav. Ivetka je Rómka.
Od detstva sa stretávala s diskrimináciou i odmietaním, a aj napriek tomu, že bola vzornou žiačkou, nie vždy sa jej dostalo uznania. Mala problémy pri prijímacích pohovoroch i u rodičov svojich rovesníkov. Napriek všetkým nepríjemným skúsenostiam pôsobí veľmi optimisticky a veľkoryso.
Na rozhovor sme ju oslovili na základe Instagram stories, ktoré sme prednedávnom videli na profile prezidenta Andreja Kisku. Na celý jeden deň dal Ivetke do rúk svoj Instagram, na ktorý točila svoje zážitky zo stáže v prezidentskej kancelárii na odbore vnútornej politiky. V rozhovore nám porozprávala o všetkých svojich aktivitách, ktoré sa týkajú vzdelávania rómskych detí, ale aj to, ako sa dostala na stáž k prezidentovi.
V článku sa ešte dozvieš:
- Čomu sa venuje Občianske združenie ĎAKUJEM -,,Paľikerav"
- Zážitky zo škôl, kde chodí motivovať rómske deti
- Aké má osobné skúsenosti s diskrimináciou
- Prečo je hrdá na to, že je Rómka
- Ako by riešila problematiku nezamestnanosti Rómov
- Ako sa dostala na stáž k prezidentovi
Ahoj, Ivetka. Odkiaľ pochádzaš?
Pochádzam z dedinky Slovinky pri Krompakoch na východe Slovenska. Mám 24 rokov, dvoch mladších súrodencov, o rok mladšiu sestru a o dva roky mladšieho brata. Na strednú školu som chodila do Krompachov, no na vysokú školu do Trnavy.
Čo konkrétne študuješ?
Vyštudovala som manažment sociálnych služieb a teraz končím sociálne služby a poradenstvo. Z našej rodiny som prvá, čo išla na vysokú školu. No odo mňa sa to odmalička očakávalo, pretože som sa vždy rada učila a bola som taký knihomoľ.
Úzko spolupracujeme s jednou súkromnou školou v Košiciach, kam chodia iba rómske deti aj z Luníka IX.
Zaujímavé sú hlavne tvoje mimoškolské aktivity. Pôsobíš ako dobrovoľníčka pre Občianske združenie ĎAKUJEM -,,Paľikerav" a Knižný klub Paľikerav, organizuješ besedy a zbierky pre rómske deti a pomáhaš usporadúvať jedinú rómsku recitačnú súťaž na Slovenku - Rómovia recitujú. Ako si sa do združenia dostala?
Do OZ ĎAKUJEM - „Paľikerav“ (pozn. red.: Paľikerav po rómsky znamená ďakujem) som sa dostala počas toho, ako som písala bakalárku a oslovovala som rôzne združenia kvôli vypĺňaniu dotazníkov.
Napísala som im na web a oni mi odpísali s otázkou, či rada čítam a čo ma prekvapilo, či by som nechcela na knihy točiť recenzie. Už po prvom stretnutí som vedela, že tam chcem ostať a teraz je to druhý rok, čo v združení robím dobrovoľníčku.
Združenie je zamerané čisto na rómsku komunitu?
Áno, organizujeme besedy pre základné, stredné školy a pre komunitné centrá. Organizujeme aj stretnutia so spisovateľmi, autori nám zvyknú darovať knihy, na ktoré potom točíme recenzie. Teraz nás sponzorujú aj vydavateľstvá alebo úplne obyčajní ľudia, ktorí si nás všimnú. Okrem toho organizujeme recitačnú súťaž – Rómovia recitujú, je to jediná recitačná súťaž na Slovensku zameraná na rómske deti. Je nás cca 30 dobrovoľníkov, 13-ti točíme recenzie.
V rámci besied chodíme po školách a deťom zvykneme rozprávať aj naše príbehy, ktorými ich motivujeme k tomu, aby sa vzdelávali. Usporadúvame aj Koncert v parku za Paľikerav, Deň Paramis (rozprávok) alebo piknik v parku za Paľikerav. Úzko spolupracujeme s jednou súkromnou školou v Košiciach, kde chodia iba rómske deti aj z Luníka IX. a niektoré sú tak šikovné a inteligentné, že by to človek ani nepovedal. Organizujeme aj Živé knižnice, besiedky, na ktorých je každý človek akoby knihou a rozpráva svoj príbeh.
Bohužiaľ, na školách stále existuje diskriminácia, dokonca som počula o prípade, kedy na obede v jedálni rozdelia stoly pre rómske deti a nerómske.
Na besedách sa teda stretávate iba s čisto s rómskymi deťmi?
Áno, aj. Školy, do ktorých chodíme väčšinou doslova separujú rómske deti od nerómskych. Riaditeľka to odôvodnila tak, aby s tým nemali rodičia nerómskych detí nejaký problém. Minule som však bola na jednej našej besede, kde boli všetky deti spojené a bolo to úžasné a oveľa lepšie. Bohužiaľ na školách stále existuje citeľná diskriminácia, dokonca som počula o prípade, kedy na obede v jedálni rozdelia stoly pre Rómov a nerómov. To je hrozné.
Zažila si diskrimináciu na vlastnej koži?
