Mahershala Ali predviedol najlepší herecký výkon svojej kariéry.
Recenzia obsahuje spoilery z poslednej časti.
HBO po nie úplne vydarenej 2. sérii (nám sa stále páčila) nevešalo hlavu a nedalo scenáristovi a tvorcovi seriálu Nicovi Pizzolattovi stopku. Po kratšej pauze sa znova vrhol do písania a vznikla z toho 3. séria s 3 rozličnými časovými rovinami. Ak si niekto myslel, že môžu diváka zmiasť alebo rušiť, nemohol sa mýliť viac. 3. séria True Detective je výstavným seriálom z hľadiska rozprávania príbehu a zakomponovania jeho investigatívy naprieč štyrmi dekádami.
Každé jedno prelínanie časových línií je excelentné ako po obsahovej, tak po technickej stránke. Všetky sú navyše dostatočne zaujímavé a dýchajú vlastným životom a postavami, takže sa nebudeš vedieť dočkať, kedy sa zase vrátiš do 80. či 90. rokov, prípadne do súčasnosti. Aj po viac ako 35 rokoch totiž bývalých detektívov Wayna Haysa (Mahershala Ali) a Rolanda Westa (Stephen Dorff) naháňa nevyriešený prípad zmiznutia malého dievčatka a smrti jej brata.
Tí sa vybrali hrať so svojimi kamarátmi, no viac sa už domov k otcovi nevrátili. Samozrejme, ich zmiznutie zničilo oboch rodičov, pričom v tomto prípade exceluje hlavne vynikajúci Scoot McNairy. Po minisérii Godless v 3. sérii herecky vystúpil o pár tried vyššie a okamžite sa zaradil medzi špičku vo svojom obore. Lenže toto sa dá aplikovať na všetkých hercov. Kastingové oddelenie 3. série si zaslúži všetky možné bonusy a príplatky, pretože našlo dokonalé herecké obsadenie.
Hviezdila aj Carmen Ejogo v role Waynovej veľkej lásky a až teraz zisťujem, že ich syna si zahral Ray Fisher, Cyborg z DCEU. A môžeš asi tak trikrát hádať, v ktorom počine podal skvelý herecký výkon. Spomenúť musíme aj Dorffa a jeho Rolanda. Zo začiatku síce dostal menej priestoru, ale v ďalších epizódach si to vynahradil a jeho výkon stál za našu trpezlivosť. Ku koncu nám ukázal, že ak má s čím pracovať, dokáže sa do role vžiť veľmi presvedčivo.
No a potom je tu Mahershala Ali, ktorý si prevzal Oscara za rolu v Green Book v čase, kedy sa vysielalo finále série. A hoci bol v Green Book skvelý (aj keď Viggo bol ešte lepší a je škoda, že ani tentoraz toho Oscara nezískal), to, čo predviedol v 3. sérii True Detective, sa zrejme zapíše ako jeho herecký vrchol.
Nedokážeme si predstaviť, ako by ešte musel zahrať, aby toto prekonal. Je to seriál, takže si za Wayna Haysa Oscara domov o rok neodnesie, no bude nesmierna škoda, a svet neocení jeho umenie.
Najviac pritom asi exceluje ako dôchodca s poruchou pamäte. Dokonale imituje pohyb staršieho človeka, mimiku a aj prácu s hlasom. Pozerať sa na neho v scéne, kedy má hrať postavu, ktorá zabudla, čo vlastne chcela povedať a kde to vlastne v pekle je, je na nezaplatenie. Ali je špičkový herec a jednoznačne najsilnejšia zbraň celej 3. série.
A nie, nie je to prípad ako taký. Ten by som ale kvalitatívne pokojne prirovnal k prvej sérii, aj keď je menej mysterióznejší a možno o čosi jednoduchší. Nič to však nemení na tom, že je inteligentne podaný a stále sa drží pri zemi. Nic Pizzolatto dokázal vyrozprávať prípad obyčajného únosu a zabitia s napätím mysteriózneho sci-fi. Pátranie po deťoch sa šikovne stupňuje, odhaľuje nové spojitosti a odkrýva aj politické zásahy priamo z radov polície.
Wayne a Roland sú detektívi, ktorí sa odmietajú vzdať a túžia zistiť, ako to celé skončilo. Síce im to trvá celý život, ale nakoniec to celé rozlúsknu a v konečnom dôsledku sa vykúpia. Pizzolattovi ani tak nešlo o prípad či samotnú Julie a jej brata Willa. V prvom rade išlo o Wayna a Rolanda, ich vzťah k prípadu, k spravodlivosti a k samým sebe. Nikdy si nedokázali odpustiť, že nenašli Willovu sestru a ľudí, ktorí za tým všetkým stáli.
A rovnako ako v prvej sérii Marty a Rust, aj oni boli párkrát veľmi blízko už počas úvodného vyšetrovania a jeho opätovného otvorenia v 90. rokoch. Vyššie som tvrdil, že v prvom rade nešlo o prípad.
To však neznamená, že nie je detailne zmapovaný a neponúka niekoľko vynikajúcich detektívnych momentov či sekvencií. Nakoniec, aj 3. séria znova dokonale ukázala, ako málo stačí k odhaleniu. Ale aj k tomu, aby sa to celé ututlalo a aký malý detail zabráni vyriešeniu prípadu.
Množstvo ľudí je s finále nespokojných. Ja úprimne nechápem prečo. 3. séria sa primárne zamerala na postavy a ich osud. A tie na samotnom konci získali pokoj v duši, aj keď, ako si obaja priznali, nikdy sa s tým všetkým nemohli zmieriť úplne. O tom svedčí aj Waynova predstava jeho manželky, ktorá v jeho podvedomí vytvára ďalšiu možnú verziu príbehu.
Všetko pre to, aby sa prípad ešte nemohol uzavrieť a aby Wayne mohol pátrať ďalej. Rozmýšľal si nad tým, že to na konci vôbec nemusí byť Julie? A aj keby to Julie bola, Wayne príde s ďalšou teóriou, ktorá by prípad posunula iným smerom?
Osud detí Purcellových sa omotal okolo jeho života, manželstva, detí a všetkého, na čo kedy Wayne siahol. Nikdy ho skutočne nedokázal nechať za sebou a nikdy to zrejme ani nedokáže. V poslednej scéne nám ale tvorcovia ukazujú, ako sa rozpamätal na jeden z najdôležitejších momentov svojho života. Spomínal na to, čo bolo skutočne podstatné a kvôli čomu žil. A ak by to skutočne bola Julie?
Čomu by jej odhalenie prospelo? Žila pokojný život s milujúcou rodinou, ktorý by sa úplne rozvrátil príchodom médií, bývalej rodiny a možného psychického rozvratu šťastnej a dospelej ženy, ktorá bola polovicu svojho života zdrogovaná. Nie, taký záver tomu Pizzolatto dať nechcel a ja som rád, že tak učinil. Wayne a Roland dokázali prípad rozlúsknuť a patrí im zaslúžené vykúpenie a pokoj v duši, no a rovnako si ten pokoj zaslúžila aj Julie.
A preto, ešte raz... 3. séria True Detective sa viac zamerala na svoje postavy než na prípad samotný. Úzko spolu súvisia, sú prepojené v každom jednom bode, no tvorcom vždy viac záležalo na tom, aby predstavili životy svojich hrdinov a monštier.
Podarilo sa im to po všetkých stránkach a seriál je vynikajúci v každom jednom aspekte, či už je to kamera, masky a make-up, rozloženie scén a časových línií, scenár alebo už spomínaní vynikajúci herci. Možno by som však uvítal o čosi viac akcie (scéna s pripraveným veteránom z Vietnamu je dokonalá v každom bode). Aj preto s prižmúreným okom udeľujem deväť a pol boda z desiatich a neskutočne sa teším na 4. sériu.
Takto nejako si predstavujem vrchol televíznej tvorby. Iste, mohol viac strhnúť, zaskočiť alebo diváka nechať v nemom úžase. Tvorcovia sa ale vydali inou cestou, držali sa pri zemi a v rámci týchto možností predviedli brilantnú šou s (v mojich očiach) vynikajúcim záverom.
