História Hollywoodu je bohatá na najrôznejších talentovaných hercov z ríše zvierat.
Úvod
Zvieratá sa vo filmoch účinkovali už od úplných začiatkov tohto média. Nájdeme ich v prvých krátkych dielach Eadwearda Muybridgea či bratov Lumièrovcov. Pomerne neslávne známym je aj titul Electrocution of an Elephant od Thomasa A. Edisona z roku 1903, ktorý zachytáva usmrtenie slonice. V časoch začiatku filmu, ale aj mnoho rokov neskôr skutočne nebolo výnimkou, že zvieratá na pľacoch naozaj zomierali.
Vlastne to bolo skôr pravidlo. Platí to jednak pre dokumenty, ako napríklad Nanook of the North z roku 1922 od Roberta Flahertyho, ale aj hrané filmy. Mnoho diel, ktoré dnes považujeme za nesmrteľné klasiky (Apokalypsa, Andrej Rubľov, Pat Garrett And Billy The Kid a iné), bohužiaľ zaobchádzalo so zvieratami dosť nešetrne. Výsledkom potom bolo ich časté uhynutie. Dnes je už situácia odlišná a filmári si musia dávať omnoho väčší pozor.
Na konci takmer každého filmu sa teda dočítate, že počas nakrúcania nebolo ublížené žiadnemu zvieraťu, ale často to nie je úplne pravda. Vlnu kritiky si pred pár rokmi zlízol napríklad aj Peter Jackson. Počas nakrúcania jeho trilógie Hobit totiž na pľaci malo zahynúť viac ako 27 zvierat, vrátane niekoľkých koní, kôz, sliepok a oviec.
Samotné využívanie zvierat vo filmoch by vydalo na samostatný článok. Tentokrát sa však zameriame na pozitívnejšiu stránku tejto praxe, a to obľúbených zvieracích hercov. Tých totiž rozhodne nebolo málo.
Prvé zvieracie hviezdy
Ak by sme to vzali pekne od podlahy, tak jedným z prvých obľúbených zvieracích hercov bola fenka kólie menom Jean (známa aj ako Vitagraph Dog). Patrila režisérovi Laurencovi Trimbleovi a medzi rokmi 1909 až 1916 hrala v množstve nemých filmov.
Narodila sa v roku 1902 a patrila vôbec k prvým psom, ktoré filmári poctivo vytrénovali pre filmárske úkony. Producent Albert E. Smith totiž pre svoju snímku vyžadoval perfektne vycvičeného psa, ktorý by bez problémov reagoval na povely. Do hry sa vtedy vložil spomínaný Laurence Trimble a Smithovi sľúbil, že vycvičí akéhokoľvek psa.
Jean sa dovtedy len túlala po uliciach a Trimble musel byť pri ich prvom stretnutí veľmi trpezlivý. Trvalo niekoľko hodín, kým sa mu podarilo u Jean získať dôveru. Následne si kóliu vzal domov ako svojho miláčika. Hneď na druhý deň ju priviedol na pľac a prvá zvieracia hviezda mohla nastúpiť na svoju dráhu.
Podľa filmových historikov bola Jean populárna rovnako ako ľudskí herci tej doby. Dostávala hlavné úlohy vo vlastných filmoch, ako Jean and the Calico Doll (1910), Jean and the Waif (1910), Jean Goes Foraging (1910) či A Tin-Type Romance (1910).
Keď sa Jean narodili šteniatka, filmári túto príležitosť využili a natočili krátky dokument Jean and Her Family (1913). Medzi ďalšie Jeanine filmy patria aj nemé celovečeráky Lost and Won (1915) a Far from the Madding Crowd (1915).
Jean zomrela v roku 1916 vo veku 14 rokov. Jej posledným filmom bola práca na adaptácii románu Far from the Madding Crowd od Thomasa Hardyho z roku 1915. Tento film sa však, rovnako ako väčšina Jeaniných snímok, nedochoval. Ostali nám len tri filmy s touto zvieracou hviezdou: Jean the Match-Maker (1910), Jean Rescues (1911) a Playmates (1912).
Ďalšou zo známych zvieracích hviezd bol nemecký ovčiak Etzel von Oeringen, známejší pod menom Strongheart. Narodil sa v roku 1917, pôvodne bol vytrénovaný v Berlíne ako policajný pes a počas prvej svetovej vojny pomáhal nemeckému Červenému krížu. Po skončení vojny sa jeho pôvodný majiteľ nebol schopný o psíka ďalej starať, a tak ho poslal priateľovi do Spojených štátov.
Tu si ho všimol už spomenutý režisér Laurence Trimble, ktorý v ňom videl veľký potenciál a rozhodol sa, že z neho spraví akéhosi nástupcu Jean. Pes dostal údernejšie meno Strongheart a Trimble s ním natočil niekoľko dobrodružných snímok, ako The Silent Call (1921), The Love Master (1924), The White Fang (1925) a Brawn of the North (1922).
Objavil sa aj v snímkach North Star (1925) od Paula Powella a The Return of Boston Blackie (1927) od Harryho O. Hoyta. Pre divákov je škoda, že takmer všetky Strongheartove filmy sa stratili a k dispozícii máme len kópiu The Love Master a The Return of Boston Blackie.
Stronghearta v roku 1929 popálil štúdiový reflektor, čo malo za následok niekoľko nádorov, ktoré sa napokon tejto psej hviezde stali osudnými. Zomrel ešte toho istého roku. Mal 11 rokov.
Na úspech a obľúbenosť Stronghearta sa podarilo nadviazať aj ďalšiemu nemeckému ovčiakovi. Jeho meno bolo Rin Tin Tin a narodil sa vo Francúzsku v roku 1918, kde ho vo vybombardovanej dedine našli americkí vojaci.
Opatrovníkom roztomilého šteniatka sa stal Lee Duncan, ktorý ho začal cvičiť s jasným cieľom, a to stať sa Strongheartovým nástupcom. To sa napokon aj podarilo a v roku 1922 si Rin Tin Tin zahral vo svojom prvom filme s názvom The Man from Hell's River. Štúdio Warner Bros. bolo vtedy na pokraji bankrotu, ale tvrdí sa, že práve šikovný nemecký ovčiak ich zachránil od najhoršieho.
Medzi divákmi sa Rin Tin Tin stal nesmierne populárnym a fanúšikovia mu každý týždeň posielali tisícky dopisov. Následne sa objavil v snímkach Where the North Begins (1923), Shadows of the North (1923) či Hello, 'Frisco (1924). Jeho filmografia celkovo číta 29 titulov, posledným bol The Lightning Warrior z roku 1931.
Rin Tin Tin bol skutočnou hviezdou: zarábal 16 dolárov týždenne a mal osobného kuchára. V roku 1929 bol dokonca horúcim kandidátom na vôbec prvého Oscara za najlepšieho herca! Akadémia však napokon rozhodla, že zvieratá sa oceňovania nemôžu zúčastniť. Rin Tin Tin zomrel v roku 1932 a v roku 1960 získal svoju hviezdu na známom Hollywoodskom chodníku slávy.
Stal sa tiež inšpiráciou pre filmárov. Podľa jeho života boli natočené filmy Won Ton Ton, the Dog Who Saved Hollywood (1976) a Rin Tin Tin (2007).
Pri menovaní rôznych zvieracích hrdinov nesmieme obísť ani koňa menom Trigger (pôvodne sa volal Golden Cloud). Tento krásny žrebec sa narodil v roku 1934 a jeho kariéra začala o tri roky neskôr, kedy si zahral v snímke The Adventures of Robin Hood (1938). Samotný Trigger patril k veľmi učenlivým a inteligentným koňom.
Filmári ho dokázali naučiť až 150 rôznych trikov. Keď počul potlesk publika, úctivo sa uklonil, dokázal sedieť na stoličke, ba dokonca vedel ceruzkou napísať svoj podpis (X). Keď si dával šlofíka, tak sa zase zvykol prikrývať dekou.
Medzi jeho najpočetnejšie filmy logicky patria najmä westerny zo 40. a začiatku 50. rokov. Objavil sa v snímkach Man from Cheyenne (1942), San Fernando Valley (1944) či Son of Paleface (1952). Trigger bol známym a vyhľadávaným zvieracím hercom a jeho kariéra trvala do roku 1952. Žrebec zomrel v roku 1965 vo veku 30 rokov.
Zmieniť tiež musíme Pala (nazývaného aj Lassie), ktorý patrí medzi kólie. Pal sa narodil v roku 1940 a nezabudnuteľne stvárnil nesmrteľného psíka menom Lassie v snímke Lassie Come Home (1943). Išlo o adaptáciu románu Erica Knighta, ktorý sa následne dočkal ešte viacerých iných stvárnení.
Po obrovskom úspechu Lassie Come Home natočilo štúdio MGM rovno šesť ďalších filmov, v ktorých si Pal zahral. Viaceré z nich boli priamymi či nepriamymi pokračovaniami pôvodnej snímky: Son of Lassie (1945), Courage of Lassie (1946), Hills of Home (1948), The Sun Comes Up (1949), Challenge to Lassie (1950) a The Painted Hills (1951).
Trénerom Pala bol Rudd Weatherwax a po roku 1951, kedy mal premiéru film The Painted Hills, s ním zamieril do televízie. V roku 1954 si tak Pal znovu zahral Lassie v dvoch pilotných epizódach televízneho seriálu.
Výber hlavnej ľudskej úlohy dokonca tvorcovia ponechali výhradne na Palovi. Mali totiž možnosť obsadiť troch hercov, ale nechali práve Pala, nech sa rozhodne, ktorý z nich je mu najbližší. Pes si vybral vtedy 11-ročného Tommyho Rettinga, a ten rolu napokon aj dostal.
Po nakrútení dvoch pilotných epizód však Pal odišiel do hereckého dôchodku a hereckú štafetu v spomínanom seriáli po ňom prebral jeho syn menom Lassie Junior. V roku 1957 sa na Palovi začala podpisovať staroba: oslepol, stratil sluch a o rok neskôr zomrel. Mal 18 rokov.
Neskorší obľúbenci
Aj samec kosatky dravej menom Keiko sa dostal na plátna kín. Jeho debutom bol titul Quinceañera z roku 1987, skutočnú známosť medzi divákmi si však vydobil v roku 1993 v hite Free Willy! Následne sa objavil v 2 pokračovaniach.
Keiko sa narodil v roku 1977 a v roku 1979 bol odchytený v islandských vodách a predaný do islandského akvária. Následne vystriedal niekoľko zábavných parkov, jeho životné podmienky tu však ani zďaleka neboli ideálne.
To sa začalo meniť až po premiére Free Willy! Štúdio Warner Bros. vybralo od fanúšikov približne 7 miliónov dolárov a plánovalo ich využiť na Keikovu cestu späť do oceánu. Tento krok sa však stretol s nemalou kritikou. Jeho odporcovia poukazovali na to, že Keiko strávil v zajatí dlhú dobu a vo voľnej prírode sa o seba nebude vedieť postarať.
Napriek tomu sa Keiko po premiére Free Willy 3! (1997) naozaj začal poctivo pripravovať na život v divokom oceáne. Cvičenie však bolo problematické a Keiko napokon ostal závislý od svojich ľudských trénerov. Zomrel v roku 2003 vo veku 26 rokov na zápal pľúc.
Bart the Bear patril jednoznačne k najznámejším zvieracím hercom minulých rokov. Medveď kodiak sa narodil v roku 1977 v zoologickej záhrade v Baltimore. V jeho piatich rokoch si ho adoptovali Doug a Lynne Seusovci, ktorí pracovali ako profesionálni tréneri zvierat pre filmové účely. Jeho prvou rolou bol televízny seriál The Life and Times of Grizzly Adams z roku 1977.
V ňom si zahral, keď bol ešte stále mláďa. Po dovŕšení dospelosti si odbil premiéru na veľkom plátne vo westerne Windwalker z roku 1981. Bart bol perfektne vytrénovaný a s hercami vychádzal mimoriadne dobre.
Spoluprácu s ním si pochvaľovali napríklad Robert Redford, Morgan Freeman, Ethan Hawke či Brad Pitt. Anthony Hopkins sa s Bartom stretol na plátne rovno dvakrát: v projektoch Legends of the Fall (1994) a The Edge (1997). Medzi Bartove najpamätnejšie úlohy patrí mimoriadne cenená dráma The Bear od Jeana-Jacquesa Annauda z roku 1988.
V roku 1998 sa Bart dokonca objavil na odovzdávaní Oscarov a obálku s ocenením pre najlepší strih zvuku doniesol vyhlasovateľovi Mikeovi Myersovi priamo na pódium.
V októbri toho istého roku bola medveďovi diagnostikovaná rakovina a musel sa podrobiť dvom operáciám. Napokon sa však zákerná choroba vrátila, Bart veľmi schudol a stratil silu. Jeho ľudskí priatelia teda skončili jeho trápenie a navždy ho uspali. Mal 23 rokov. Jeho posledným filmom je komédia Meet the Deedles z roku 1998.
Ak zamierime trochu viac do súčasnosti, tak už veľa zvieracích hviezd nenájdeme. Aj v snímkach, kde zvieratá hrajú hlavnú rolu, ako napr. filmy typu Marley and Me či Hachi: A Dog's Tale hrajú jedného psa viacerí jeho zvierací kolegovia. Aj tu sa však niekoľko zaujímavých zvieracích hercov dá objaviť.
Hneď na začiatok nesmieme opomenúť roztomilého teriéra Jacka Russella menom Uggie. Ten sa narodil v roku 2002 a celkovo si zahral v 8 filmoch či seriáloch. Jeho debutom bola romantická komédia What's Up Scarlett z roku 2005. No objavil sa aj v dráme Water for Elephants (2011) a oscarovke The Artist z roku 2017.
Za svoju rolu si odniesol niekoľko ocenení, vrátane Palm Dog Award z festivalu v Cannes. V tom istom roku tiež získal vlastnú hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Jeho poslednou snímkou bola televízna vianočná komédia Holiday Road Trip z roku 2013. V tom istom roku bol Uggiemu nájdený nádor a v auguste musel byť navždy uspatý.
Naposledy ste v kinách mohli vidieť aj nezabudnuteľnú sučku Westhighlandského bieleho teriéra menom Olivia. Tá sa objavila v nedávnom thrilleri Widows (naša recenzia tu), ale aj v minuloročnej komédii Game Night (naša recenzia tu). Seriáloví priaznivci ju zase mohli vidieť v projekte Insatiable z dielne Netflixu. Olivia má tri roky, takže dúfame, že ju ešte čaká bohatá filmová kariéra.
Capovi menom Charlie stačil jeden film na to, aby sa zapísal do filmových sŕdc hororových fanúšikov. Zahral si totiž nezabudnuteľného Black Phillipa v brilantnom horore The VVitch od Roberta Eggersa z roku 2015. Nakrúcanie s ním však bolo náročné, keďže Charlie nebol dostatočne dobre vycvičený a herec Ralph Ineson si s ním užil niekoľko bolestivých stretov.
Charlie privádzal do zúrivosti aj režiséra Roberta Eggersa, keďže odmietal plniť pokyny. Keď mal byť útočný, tak sa len váľal po dvore a spal, inokedy, keď mal proste len stáť, zase pobiehal ako splašený. Vo viacerých scénach musel byť priviazaný na vodítku, keďže sa pohyboval aj v okolí detí a mohol byť nebezpečný.
Diváci si ho však poriadne obľúbili, vytvorili mu vlastné twitterové konto a jeho postava sa stala jednou z moderných kultových hororových ikon. Charlie však o ďalšie herecké roly záujem nemá, keďže po skončení natáčania sa usadil na farme neďaleko miesta, kde sa Eggersova snímka nakrúcala.
Výraznej pozornosti sa dostalo aj fenke buldoga menom Nellie. Tá sa objavila len v jedinom filme, a síce v skvelej dramédii Paterson od Jima Jarmuscha. Získala si srdcia nielen divákov, ale aj kritikov, keďže jej bola udelená aj cena Palm Dog Award na filmovom festivale v Cannes a Paterson je venovaný jej pamiatke.
Premiéry sa totiž Nellie už nedožila. Mala však za sebou pomerne bohatú kariéru. Tréner William Berloni ju objavil v roku 2008, keď mala len 10 mesiacov. Začal ju trénovať a Nellie sa stala neoddeliteľnou súčasťou muzikálu Legally Blonde: The Musical.
V tomto predstavení sa objavila viac než 700 krát, čím zatienila aj svojich ľudských hereckých kolegov, keďže nikto z nich sa toľkokrát v muzikáli neobjavil. Počas nakrúcania Patersona bola Nellie zistená rakovina a po skončení natáčania zomrela vo veku 8 rokov.
Medzi najproduktívnejších súčasných zvieracích hercov jednoznačne patrí aj opica menom Crystal. Tá si svoj debut odbila už ako mláďa v snímke George of the Jungle z roku 1997. Crystal je podľa režisérov mimoriadne talentovaná a podľa mnohých sa pre herectvo narodila.
Herec Ken Jeong dokonca vyhlásil, že ide o najlepšieho herca, s akým kedy spolupracoval (objavili sa spolu v komédii The Hangover 2). Mohli sme ju však vidieť aj v úspešných komédiách Dr. Dolittle (1998), American Pie (1999) či Night at the Museum (2006). Objavila sa aj vo westernovej dráme 3:10 to Yuma (2007).
Medzi jej posledné filmové zárezy patrí rodinná komédia Gibby (kde si Crystal strihla hlavnú rolu) z roku 2016 a komédia The Boys at the Bar (2016). Crystal má momentálne 24 rokov a žije so svojím trénerom Tomom Gundersonom v Los Angeles.
Poznámka: Tento článok si nekladie za cieľ byť úplným sprievodcom po svete zvieracích hercov. Chceli sme ti skrátka len predstaviť tých vôbec najobľúbenejších a najúspešnejších predstaviteľov.
