Miluješ cestovanie, ale nevieš ako začať? Vyspovedali sme mladého cestovateľa, ktorý nám porozprával o jeho ceste okolo sveta.
Je na ceste okolo sveta a svoje zážitky zdieľa na svojom Youtube kanáli a Instagrame. Kryštof lieta po najkrajších miestach našej planéty a jeho najvernejšími kamošmi sú kamera a dron.
Videami a profilom s názvom @cestology chce mladých ľudí motivovať k cestovaniu a o jednotlivých destináciách im povedať to, čo by o nich mali vedieť.
Za začiatok beriem svoje leto 2015. S kamošmi sme vyrazili do USA, kde sme pracovali ako plážoví plavčíci a na konci leta sme prešli "divoký západ" v požičanom aute. Vtedy som prvýkrát cítil tú slobodu a zažíval veci, ktoré som videl do tej doby len vo filme, alebo na obrázku. Las Vegas, Grand Canyon, Los Angeles či Golden Bridge.
Idem totálne bez plánu. Zlomový pre mňa bol okamih, kedy som sa rozhodol obletieť svet. Na začiatku som mal asi 2 000 EUR. Jednoducho som veril, že to nejako dobre dopadne. Chcel som urobiť niečo za hranice svojej komfortnej zóny a ukázať ľuďom v Česku a na Slovensku, že nemusia byť milionári, aby vyrazili do sveta a užili si to.
V dnešnej dobe človek veľa peňazí na cestovanie naozaj nepotrebuje. Samozrejme, je fajn si dopriať luxus a aj ja som si ho občas rád doprial. Ale potom som skúsil to pravé cestovanie. Batoh na chrbát, prespávanie v hosteli, jedlo z ulice. A zamiloval som sa do toho.
V prvom rade sa treba zbaviť dojmu, že máte nedostatok peňazí. Ak chce naozaj niekto cestovať, môže si kúpiť lístok na autobus alebo letenku v akcii, nájsť ubytovanie cez couchsurfing, nakúpiť si v supermarkete jedlo a je to. Bohužiaľ, veľa ľudí si stále myslí, že je potrebný pekný hotel, drahé reštaurácie a veľa suvenírov.
Prvé peniaze na cesty som mal našetrené a ďalšie si prevažne zarábam online. Občas urobím nejaký web alebo pomáham so sociálnymi sieťami. Dnes už môžem povedať, že mi finančne pomohol aj samotný Cestology, čo je vlastne taký môj sen.
Kde sa nachádzam momentálne? Na Bali a som vo fáze, keď som precestoval toho naozaj veľa a musím vymyslieť, čo ďalej. Na Bali už možno lieta "skoro každý" no má to niečo do seba. Hlavne pre mladých ľudí je to super. Dá sa tu surfovať, dobre a zdravo jesť, jazdiť na výlety a občas ísť na párty, ktoré sú až do rána.
Veľa ľudí sa chváli tým, koľko krajín precestovali, ale väčšinou v nich strávi tak jeden deň. Ja to preto ani nepočítam.
Zatiaľ som nič katastrofálneho nezažil. Teda, raz nás okradli v karavane, ale boli milí a vzali len hotovosť (smiech). Občas je človek unavený a nemá na nič náladu, ale to väčšinou veľmi skoro prejde. A keď sa stane nejaký problém, tak je dôležité zachovať pokojnú hlavu. Kým nejde o život, ide o hovno a nakoniec to aj tak vždy nejak dopadne.
Pozeral som videá od veľkých amerických vlogerov, ako lietajú po svete a majú to ako svoj job. Chcel som to zažiť tiež. Pamätám si, ako sme s kamošom sedeli na pláži v USA a snívali o tom, že by sme cestovali a točili o tom niečo na Youtube. A možno by nás to aj nejako uživilo. O dva roky neskôr vlastne začínam ten sen žiť.
Určite sa plánujem usadiť doma, kúsok za Prahou. Cítil som to tak už pred tým, než som vyrazil. Chcel som sa vyhnúť pocitu "čo by bolo keby", tak som si uvedomil, že tá správna chvíľa niekam vyraziť, neriešiť čo bude a tak nejako sa popasovať s tým čo príde, je teraz alebo nikdy.
Naozajstné cestovanie človeka rozhodne veľmi ovplyvní. Osobne som si začal vážiť ďaleko viac vecí, a myslím, že som nad sebou získal trochu väčšiu kontrolu. Na Srí Lanke som začal s jogou, prestal jesť mäso a sladkosti.
Ani neviem, či by som si vedel vybrať krajinu, ktorá sa mi páčila najviac. Mne sa vlastne páči všade (smiech). Napríklad aj v Číne, kde mi to vlastne vôbec nevyšlo, dochádzali mi peniaze a musel som odísť. Ľudia sú tam úplne iní a rád by som sa tam vrátil aj kvôli krásnej prírode.
Čo najnebezpečnejšie sa mi prihodilo? Zatiaľ asi to, že som stretol kobru. Najprv som sa bál, človek si na základe všetkých filmov a správ na internete myslí, že tam to zviera čaká len na neho a chce ho zabiť (smiech). Väčšinou je to úplne naopak.
Ale mám väčšinou iba dobré príhody. V hlave mi utkvela situácia zo Srí Lanky. Bol som nejaký rozhodený, natáčal som vlog, do toho som kupoval data cez internet a zrazu mi skoro ušiel autobus, tak som do neho v poslednej chvíli skočil. No a o 10 minút neskôr som si uvedomil, že som v trafike nechal kameru. Okamžite som nabehol za vodičom, nech zastaví autobus a stopoval som všetko, čo by ma vzalo naspäť. Zastavil mi pán, ktorý ma zadarmo odviezol naspäť a pred trafikou ešte na mňa s úsmevom čakala pani aj s mojou kamerou. Vtedy som mal asi viac šťastia ako rozumu.
Momentálne musím dokončiť svoju misiu "Teraz alebo nikdy!". Obletieť svet dookola a dodať odvahu ľuďom, ktorí niečo také chcú urobiť tiež.
Odporučil by som výlety po Európe a spanie v hosteli. Človek zistí, aké jednoduché to je a hlavne stretne veľa inšpiratívnych ľudí z celého sveta.
Keď som lietal s dronom na pláži v Kambodži, prišiel za mnou chlapík a vraví mi, že býva v Číne a tiež má drona. Po hodinovej konverzácii v angličtine sa ma pýta, od kiaľ som a tak vravím, že: „Czech Republic". A on na to že: „Já taky vole". Tak sme spolu strávili asi tri dni a vlastne kvôli nemu som sa potom vydal do Číny.
Cestovanie nás môže len obohatiť. Nikdy neviete, na koho narazíte a kam vás to posunie. Ale smerom naspäť to nebude.
