Česi a Slováci mali možnosť hlasovať za 100 najlepších stavieb v našich krajinách.
Prešlo už sto rokov, odkedy vznikla Prvá česko-slovenská republika. Na počesť jej kultúry a histórie usporiadali architekti anketu, v ktorej mohli obyvatelia oboch štátov hlasovať za najkrajšie budovy, ktoré na našom území máme. Aké to sú?
Kúpalisko Zelená žaba Trenčianske Teplice
Zo slovenských stavieb sa na najvyššom treťom mieste umiestnilo Kúpalisko Zelená žaba. Areál ja zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR a v roku 1937 ho navrhol brniansky architekt Bohuslav Fuchs.
Kúpalisko je dômyselne umiestnené na kopci nad miestom tak, aby naň čo najdlhšie svietilo slnko.
Už-už to s ním vyzeralo tak, že ho mesto nechá celkom schátrať, no nakoniec stavbu zachránilo a pod dohľadom pamiatkárov funckcionalistické dielo zrekonštruovali. Stalo sa ešte unikátnejším tým, ako spája dva rozličné architektonictké štýly a obdobia.
Toto jedinečné kúpalisko sme dokonca navštívili toto leto aj my a presvedčili sme sa, že naozaj stojí za to!
Kolonádový most Piešťany
Na 6. mieste v celkovom zozname a druhou najkrajšou stavbou v rámci Slovenska je Kolonádový most v kúpeľnom mestečku Piešťany.
Piešťany sa pýšia mnohými architektonickými skvostmi a nezabudnuteľnou atmosférou, no najdlhší krytý most na Slovensku si získal najväčšiu priazeň.
Most pochádza z dielne Emila Belluša a vznikol podľa myšlienky vtedajšieho nájomcu kúpeľov Ľudovíta Wintera v rokoch 1930 až 1933. Spája mesto s kúpeľným ostrovom.
Železobetónový most nahradil pôvodný drevený a za umeleckou výzdobou jeho skiel stojí Martin Benka.
Zničený bol nemeckou armádou počas II. svetovej vojny a neskôr ho mesto obnovilo podľa pôvodných plánov. V súčastnosti slúži ako súčasť pešej zóny.
Slovenský rozhlas Bratislava
Budova Slovenského rozhlasu je dnes v hlavnom meste jednou z jeho dominánt. Postavená bola v slohu socialistického realizmu a na svoju dobu išlo o skutočne revolučnú stavbu.
Architekti museli stavať na pomerne malej ploche, do ktorej museli vtesnať nielen všetkých zamestnancov, ale aj techniku a štúdiá. Verziu 30 poschodovej budovy odmietali, a tak prišli s nápadom symetrického koša, ktorý dokáže držať sám seba.
Prvé skúšobné vysielanie sa v budove odohralo v roku 1984 a o rok neskôr sa už začalo s pravidelným vysielaním.
Mohyla Generála M. R. Štefánika na Bradle
Ďalším úspechom slovenskej architektúry, ktorý uzatvára prvú desiatku, je Mohyla M. R. Štefánika.
Slovenský vojak, vedec a diplomat tragicky zahynul 4. mája 1919 neďaleko Ivanky pri Dunaji. Prvý kameň jeho pamätníku bol položený 5 rokov po jeho smrti architektom Dušanom Jurkovičom. Nachádza sa na kopci nad obcou Brezová pod Bradlom.
K slávnostnému odhaleniu došlo 23. septembra 1928. Mohyla je v základe dlhá 96 m, široká 70 m.
Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená v roku 1968.
Jeho náročná rekonštrukcia, s ktorou sa začalo až po páde režimu trvala 7 rokov a ukončená bola v druhej polovici deväťdesiatych rokov.
Visutá lanovka Skalnaté pleso – Lomnický štít
Posledná zo slovenských stavieb, ktorá sa dostala do prvej dvadsiatky najkrajších v Česku a na Slovensku, je visutá lanovka. Kyvadlová lanovka dlhá viac ako 6 kilometrov bola svojho času celosvetovým unikátom.
Vrcholná stanica na Lomnickom štíte stojí vo výške 2 632 metrov nad morom a je najvyšším obývaným miestom na Slovensku. Stavbu podobne ako Štefánikovu mohylu navrhol tiež architekt Dušan Jurkovič. Dokončená bola v roku 1940, kedy sa tu začali aj pravidelné meteorologické pozorovania.
Ještěd – hotel a vysílač
Prvenstvo v rebríčku Českých a slovenských stavieb storočia získal hotel a vysielač na horskom masíve Ještěd. Perretovu ceny Mezinárodnej únie architektov dostal ešte v roku 1969, kedy nebola ani len dokončený.
Projekt navrhol architekt Karol Hubáček.
Celá stavba na sebe nesie stožiar, ktorý slúži ako vysielač. Otvorený bol v roku 1973, od roku 2006 je Národnou kultúrnou pamiatkou a ašpiruje na zápis do zoznamu UNESCO.
Celý zoznam nájdeš na oficiálnej stránke projektu.
