Odhaľte mrazivé detaily a zaujímavosti o Prekliatom dedičstve, jednom z najlepších hororov posledných rokov

Hororový debut Prekliate dedičstvo od Ariho Astera sprevádzali veľké očakávania. Snímka bodovala na festivaloch a hovorilo sa o nej ako o najlepšom horore (nielen) roku 2018.

V redakcii týmto názorom dávame za pravdu, hoci je pravdou, že Asterov film docenia skôr diváci obľubujúci pomaly rozprávané a psychologicky prepracované príbehy. Odkázať vás môžeme na našu recenziu, ale aj doplnkový článok, kde sme vám ponúkli niekoľko možných interpretácií príbehu.

Aster skutočne nekráča v stopách mainstreamových hororov, ale (podobne ako Robert Eggers pri Čarodejnici) prináša odvážnu, poriadne temnú a depresívnu víziu. Čo však režiséra vlastne motivovalo k natočeniu tohto filmu a aké zákutia Prekliate dedičstvo ukrýva? Na to sa pozrieme v tomto článku. Očakávajte veľké spoilery.

Inšpirácia

Spomenuli sme, že Aster je celovečerný debutant, ale na svojom konte má niekoľko pozoruhodných krátkych filmov. Z nich stojí za zmienku najmä neuveriteľne znepokojivá a desivá dráma The Strange Things About the Johnsons (vidieť môžete tu) či nemenej mrazivý Munchausen (vidieť môžete tu).

Prekliate dedičstvo teda mnohí diváci a kritici vnímajú ako vyvrcholenie tendencií, ktoré Aster skúmal už vo svojich krátkych dielach. Medzi ne patria napríklad patologické vzťahy medzi členmi rodiny či jej postupný rozklad.

Samotný režisér tvrdí, že Prekliate dedičstvo považuje v prvom rade za „rodinnú drámu, ktorá sa stočí do nočnej mory“. Práve žáner hororu mu poskytol možnosť pozrieť sa na tieto témy bez príkras a poriadne temne.

„Chcel som vyrozprávať príbeh rituálu z pohľadu nič netušiacich jahniatok určených na obetu,“ podotkol. „Máme mnoho drám o tom, ako rodinu zasiahne nejaká silná tragédia a jej členovia si prechádzajú peklom.

Väčšinou však tieto rany osudu prekonajú a záver je zvyčajne pozitívny. Na tom samozrejme nie je nič zlé, ale nestáva sa to vždy. Skrátka sú ľudia, ktorí sa s týmito ranami nikdy nevyrovnajú. Proste ich to zničí. O nich som chcel rozprávať.“

Snímka sa podľa neho snaží byť hlavne psychologickou drámou o zármutku, utrpení a strate, prípadne o tom, ako sa s týmito emóciami vyrovnať.

Aster prezradil, že veľký vplyv naňho mali klasické horory, ako Rosemary's Baby (1968) či Don't Look Now (1973). Medzi svoj silný inšpiratívny zdroj radí aj snímku The Cook, the Thief, His Wife & Her Lover (1989) od Petera Greenawaya.

Medzi ďalšie vzory patrili diela Ingmara Bergmana, napríklad Scény z manželského života (1973) a najmä Šepoty a výkriky (1972). Práve tento film na začiatku nakrúcania premietol aj všetkým hercom.

Režisér sa vyjadril, že chcel Prekliate dedičstvo natočiť práve v štýle týchto snímok, teda diel, na ktorých vyrastal. Sám Prekliate dedičstvo označuje skôr ako "existenciálny horor".

„Vnímam ten film ako grécku tragédiu,“ povedal Aster. Iste nie je náhoda, že práve na rôzne antické tragédie sa v Prekliatom dedičstve priamo odkazuje, konkrétne vo výklade učiteľa v Peterovej (Alex Wolff) triede.

V ňom sa scenár akoby mimochodom dotýka tém, ako je slobodná vôľa či (ne)možnosť zmeniť svoj osud. Podľa Astera ide o jednoznačný náznak, že osud rodiny Grahamovcov je už v tejto chvíli spečatený a neodvratný. Presne v intenciách klasických antických tragédií.

Kasting

Toni Collette a Gabriel Byrne patria už dlhé roky medzi obľúbených hercov Ariho Astera, hoci priznal, že scenár nepísal pre žiadneho konkrétneho herca. Toni Collette však bola vôbec jednou z prvých herečiek, ktoré Aster oslovil a scenár ju nadchol.

Keď sa následne s režisérom stretla, prekvapilo ju, ako milo, pokorne a introvertne Aster v skutočnosti pôsobí. „Rozhodne by ste neočakávali, že niečo TAKÉTO vymyslí tento chlapík,“ žartovala neskôr Collette. Aster mal podľa nej absolútne každý aspekt filmu dôkladne naplánovaný.

„Poznal každý záber, každý náznak,“ povedala herečka. Samotná Collete podľa svojich slov vôbec nemá rada horory, pretože sa veľmi ľahko vydesí. Zaujímavé je, že svoju zatiaľ jedinú oscarovú nomináciu si odniesla práve za horor Šiesty zmysel.

Mnoho kritikov, ale aj divákov začalo volať po tom, aby Collette bola nominovaná na Oscara aj za Prekliate dedičstvo a štúdio A24 už aj spustilo kampaň. Collette a Byrne si snímku natoľko zamilovali, že sa podieľali na jej tvorbe aj ako spoluproducenti.

Alex Wolff, ktorý stvárnil Petera, je na rozdiel od Collette veľkým hororovým fanúšikom a do svojej úlohy v Prekliatom dedičstve sa vložil na sto percent. Podľa Astera Wolff predviedol ukážkový "method acting" a zo svojej role nevystupoval ani keď boli kamery vypnuté.

V scéne, kedy si jeho postava rozbije nos, sa dokonca snažil režiséra presvedčiť, aby mu dovolil rozbiť si nos naozaj, čo Aster samozrejme odmietol. Napriek tomu si však herec pri tejto scéne poranil čeľusť, keďže stôl predsa len nebol dostatočne mäkký. 

Pre Milly Shapiro alias Charlie išlo o vôbec prvú hereckú úlohu. Predtým už síce hrala na divadelných doskách v adaptácii knihy Matilda od Roalda Dahla (a odniesla si aj ocenenie Tony), ale na striebornom plátne zatiaľ nemala možnosť zažiariť.

Pri prvom stretnutí s režisérom bola nervózna, ale scenár sa jej tak páčil, že ho prečítala rovno dvakrát a bola odhodlaná si v snímke zahrať. Samotný režisér a ostatní herci boli veľmi ohromení Milliným profesionalizmom a vyspelosťou.

Alex Wolff v interview poznamenal, že je neuveriteľné, že Milly zvládla takúto ťažkú úlohu v takom mladom veku, a ešte k tomu ako debutantka. Ona sama povedala, že rozhodne nezostávala vo svojej role neustále. „Pozerala som anime vo svojom prívese, a keď ma zavolali, stala sa zo mňa Charlie,“ povedala.

Za najťažšiu scénu považovala moment, kedy musela holubovi odstrihnúť hlavu, keďže sa sama považuje za veľkú milovníčku zvierat. Holub bol síce vypchatý, ale pre Milly išlo aj tak o nepríjemný zážitok.

Nakrúcanie

Filmári postavili celý interiér domu Grahamovcov vo zvukovom štúdiu. Čo sa týka domu na strome, tie boli postavené rovno dva. V prvom sa odohrávali scény počas celého filmu, v druhom zase záverečná korunovácia Paimona. Druhá verzia teda musela byť väčšia, aby sa do domu zmestilo viac ľudí.

Znepokojivý "klikací" zvuk, ktorý vydávala Charlie, vznikol vlastne úplnou náhodou. Proste bolo potrebné, aby Charlie mala akúsi zvukovú charakteristiku. Aster tiež potreboval nejaký výrazný, ale pritom jednoduchý zvuk, aby ním naznačoval prítomnosť démona.

Podľa svojich slov si však rozhodne nemyslel, že tento nápad bude mať taký ohlas. Svoje iste zohralo, že sa s týmto zvukom vyhrala aj spoločnosť A24 pri reklamnej kampani.

Autorom strašidelných miniatúr je umelec Steve Newburn a jeho tím. Ten pracoval na filmoch, ako Múmia, Temný rytier povstal či Počiatok. „V dnešnej dobe digitálnych efektov sa už miniatúry príliš nevyužívajú, takže o to väčšia to bola zábava,“ povedal Newburn.

Miniatúry boli hlavne z lipového dreva a mnoho z nich bolo vytvorených ručne. Iné, napríklad miniatúry počítačov či telefónov, boli vytlačené prostredníctvom 3D tlačiarní.

Newburn uviedol, že práve 3D tlačiarne im umožnili pracovať rýchlejšie, keďže ručné vytváranie miniatúr je časovo veľmi náročné. Obyčajná malá stolička sa podľa neho vyrába niekoľko hodín. Prostredníctvom tlačiarne však mohli vytvoriť aj 30 objektov za hodinu.

„Ari chcel, aby tieto miniatúry pôsobili ako vizuálne triky, kedy miestami neviete, či sa nachádzate v reálnom dome, alebo len v jeho zmenšenine,“ dodal Newburn.

Miniatúry samotné mali slúžiť aj ako metafora. Grahamovci boli totiž v skutočnosti tiež len prostými figúrkami na šachovnici démonického kultu. Zároveň to bol jediný priestor, nad ktorým mohla mať Annie kontrolu (na rozdiel od svojho osudu či osudu svojich blízkych).

Aster tiež prezradil, že pôvodná verzia filmu mala asi 3 hodiny. Z finálneho strihu podľa neho chýba asi 30 scén. Tie sa síce natočili, ale kvôli tempu boli vystrihnuté. Sám Aster však uviedol, že ich možno niekedy v budúcnosti uvidíme.

Väčšina z nich obsahuje dialógy medzi členmi rodiny a režisér sa v nich viac rýpal v ich traumách a psychológii. „Napriek tomu však považujem tú verziu, ktorá išla do kín, za definitívny strih,“ zdôraznil.

Mytológia

Ak ste Prekliate dedičstvo videli, tak viete, že rodinu má vo svojich pazúroch sekta uctievajúca Paimona, jedného z ôsmich kráľov Pekla. Zosnulá babička Grahamová stála na čele tohto spolku, kde jej meno bolo "Kráľovná Leigh".

Ako sme spomenuli vyššie, a ako podotkol aj Aster, osud rodiny je spečatený už od začiatku filmu a potvrdzujú to aj drobné náznaky, objavujúce sa po celú dobu stopáže.

Napríklad záhadný muž (v skutočnosti člen sekty), ktorý sa na Charlie usmeje počas pohrebného obradu sa opäť zjaví aj v samotnom závere, kedy sa členovia kultu zídu, aby vzdali hold Paimonovi. Prečo sa však usmieva práve na Charlie? No skrátka preto, pretože práve v nej prebýva vyššie spomenutý démon.

To vysvetľuje aj jej zvláštne správanie a stavanie podivných malých totemov. Iste si spomínate na scénu, kedy do okna narazí holub a Charlie ho nožnicami pripraví o hlavu. Holuby boli odjakživa vnímaní ako poslovia správ, nositelia dôležitých posolstiev. Zbavenie hlavy odkazuje aj na neskoršiu smrť samotnej Charlie (a Annie).

Mimochodom, stĺp, ktorý pri nehode pripraví Charlie o hlavu je označený záhadným symbolom, čím sa nám dáva najavo, že nehoda je už dopredu naplánovaná. Na párty, kde sa Peter so spolužiakmi zhúli zase môžeme vidieť, ako si študenti na notebooku púšťajú video zobrazujúce popravu gilotínou (opäť náznak toho, čo bude nasledovať).

Retiazku so zmieneným symbolom na krku nosila nielen babička Ellen, ale má ho aj Annie (Toni Collette) a ide o poznávacie znamenie kultu, ako aj o skutočný znak Paimona. Keď už sme pri Paimonovi, čo o ňom vlastne vieme?

Prvýkrát sa Kráľ Paimon objavil v anonymnej knihe z polovice 17. storočia s názvom Lesser Key of Solomon. V raných spisoch je zmieňovaný skôr ako "duch", status démona mu rôzni teológovia pripli až neskôr.

Zmienky o ňom môžeme nájsť v dielach prominentných démonológov, ako Johann Weyer (Pseudomonarchia Daemonum) či Collin de Plancy (Dictionnaire Infernal).

Podľa dobových dokumentov je Paimon jedným z najvernejších služobníkov Lucifera a najčastejšie sa zobrazuje ako mladý muž s korunou (spomínate na korunováciu v závere filmu?) jazdiaci na ťave. Jeho príchod je sprevádzaný zvukom činelov a trúbiek, ktoré môžeme začuť aj v skladbe Reborn zo záveru Prekliateho dedičstva.

Podľa démonologických kníh Paimon vládne 200 légiám duchov a padlých anjelov, a pokiaľ ho vyvoláte, musíte mu priniesť nejakú obetu. Medzi Paimonove schopnosti patrí napríklad moc vidieť minulosť aj budúcnosť, vytváranie preludov či lietanie. Svojim služobníkom poskytuje znalosti o tajných náukách a umeniach. 

Jeho sídlo sa nachádza "na severozápade", takže aj v návodoch, ako ho vyvolať sa dočítate, že musíte "hľadieť smerom k severozápadu". V závere filmu táto replika priamo zaznie. Nie je pri tom bez zaujímavosti, že dom Grahamovcov sa nachádza v regióne označovanom ako Pacific Northwest (northwest – severozápad).

Zaujímavé je, že Paimon má mať síce mužské telo, ale tvár s výrazne ženskými črtami. Tento fakt do istej miery reflektuje aj samotné Prekliate dedičstvo, kedy je démon najprv v dievčenskom tele Charlie a neskôr vstúpi do tela mužského hostiteľa v podobe Petera. 

Podobizeň Paimona z knihy Dictionnaire Infernal od Collina de Plancyho.

Znaky mužského aj ženského pohlavia má Paimon zrejme preto, lebo je inšpirovaný istou mezopotámskou bohyňou a pôvodne sa o ňom teda hovorilo v ženskom rode. Prečo si však Aster vlastne vybral práve tohto démona?

Ako sám hovorí, nechcel použiť Satana, keďže ten sa v hororoch objavil už mnohokrát, a práve Paimon mu pri štúdiu starých démonologických spisov prišiel ako najzaujímavejšia a najlogickejšia voľba. 

V dome Grahamovcov si tiež môžeme na stenách povšimnúť záhadné nápisy, konkrétne "Satony", "Zazas" a "Liftoach Pandemonium". Slovo "Satony" je jasnou narážkou na Satana a používa sa pri rôznych nekromantských rituáloch. "Zazas" je tiež slovo hojne používané pri rôznych rituáloch.

Nájdeme ho napríklad v spisoch samozvaného mága a okultistu Aleistera Crowleyho (1875–1947) a používa sa pri vyvolávaní rôznych démonov. Sám Crowley pri ich vyvolávaní používal vetu „Zazas Zazas Nasatanada Zazas,“ čo má znamenať: „Otvorte, otvorte sa brány Pekla.“ 

Slovné spojenie "Liftoach Pandemonium" by sme mohli približne preložiť ako "Otvoriť Peklo". Liftoach je hebrejské slovo, ktoré znamená "odomknúť, otvoriť či privolať".

Pandemonium zase pochádza zo známej epickej básne Stratený raj od Johna Miltona (1608–1674). Milton uvádza, že Pandemonium je miesto vytvorené Luciferom pre najväčších hriešnikov. Slovo pochádza z gréčtiny a všeobecne sa ním označuje buď Peklo samotné, alebo – ako píše Milton – jeho hlavné mesto.

Na úplný záver sme si pre vás pripravili ešte niekoľko krátkych zaujímavostí:

• Gabriel Byrne a Alex Wolff si zahrali otca a syna aj v seriáli In Treatment z dielne HBO.

• Ari Aster má vo filme hlasové cameo zamestnanca galérie, ktorý Annie nechá odkaz na záznamníku.

• V scéne v škole si môžeme na tabuli všimnúť nápis "Escaping Fate". Ide o odkaz na kultový horor Halloween z roku 1978 od Johna Carpentera, kde sa v triede tiež rozoberá možnosť či nemožnosť zmeniť svoj osud. Prekliate dedičstvo navyše vstúpilo do kín práve vtedy, kedy vyšiel prvý trailer na nový diel Halloweenu.

• Predtým, než Charlie odstrihne holubovi hlavu, môžeme vidieť, že si odhryzne z čokolády s názvom Dove (v preklade Holub).

• Socha démona Paimona ukazuje dvoma prstami nadol. Je to výsmešné gesto Ježišovi, ktorý bol na stredovekých maľbách vyobrazený s rukou a dvoma prstami nahor.
• Alex Wolff sa podľa svojich slov tak ponoril do svojej role, že si privodil mierne symptómy post-traumatickej stresovej poruchy.
• Socha Paimona zo záveru snímky a jeho zvláštna svätožiara bola inšpirovaná záberom z poľského filmu Popol a diamant z roku 1958 od Andrzeja Wajdu.

• Podľa Ariho Astera je Paimon prítomný v tele Charlie už od samotného začiatku filmu a v podstate sa do nej dostal krátko po jej narodení.
• Annie (Toni Collette) na skupinovej terapii povie, že jej matka mala disociatívnu poruchu osobnosti. Samotná Collette si v minulosti zahrala matku presne s touto poruchou, a síce v seriáli United States of Tara.
• Keď sa Annie snaží vyvolať ducha Charlie, používa pri tom zmes hebrejčiny a tzv. jazyka Enoch. Ten patrí k známym okultným jazykom a podľa mystikov ide o reč anjelov a démonov.
• Ari Aster momentálne pracuje na ďalšom horore s názvom Midsommer. Opäť ho bude distribuovať spoločnosť A24. Režisér však vyhlásil, že potom si dá od hororov pauzu a vyskúša aj iné žánre.