Ak ste v tejto krajine prichytení s drogami, nehrozí vám väzenie, ale len pokuta či liečebný program.
Nie je žiadnym tajomstvom, že na Slovensku sme s kadečím takpovediac pozadu oproti iným, najmä západným krajinám sveta. Inak tomu nie je ani v oblasti drogovej politiky. V časoch, keď začína veľké množstvo krajín nahliadať na marihuanu inak ako len na nebezpečnú drogu a vidia jej využitie napríklad aj v zdravotníctve, sa slovenskí politici stále len dohadujú nad jej škodlivosťou a nebezpečnosťou a polícia vás za pol gramu vo vrecku neváha zatknúť a nahliadať na vás ako na kriminálnika. V niektorých štátoch sa stáva legálna úplne (Uruguaj, viaceré štáty USA), v iných skúšajú jej využitie zatiaľ len na zdravotné účely (Taliansko, Malta, Nemecko, Grécko, Fínsko atď.).
Nebudeme sa však zameriavať iba na marihuanu. Pozrieme sa na drogovú politiku ako takú a najmä na lídra v tejto oblasti – Portugalsko. Práve v Portugalsku totiž prišli odborníci k záveru, že zákazy a stále sa zvyšujúce tresty za mrežami nikam nevedú a ľudí od drog absolútne neodhovárajú. Písali sa 90. roky, keď štatistiky ukazovali hrozivé čísla. Až 100 000 obyvateľov malo byť v tej dobe závislých na ilegálnych drogách, čo činilo 1 % portugalskej populácie. Vláda sa teda rozhodla konať a zvolila vskutku razantné a nečakané riešenie – dekriminalizovala všetky drogy.
V portugalskom zákone sa pritom nerozlišujú ani tzv. mäkké a tvrdé drogy ako je tomu u nás ani to, či sú užívané na verejnosti alebo v pohodlí domova. Držanie malého množstva akéhokoľvek narkotika, kdekoľvek a za akýmkoľvek účelom je dnes v Portugalsku dekriminalizované, čo však nie je synonymum pre legalizáciu. Užívanie drog je stále zakázané, ale riešenie celej problematiky je úplne odlišné.
Heroín, kokaín, pervitín, čo si len spomeniete. V praxi to znamenalo, že na človeka, ktorý bol prichytený napríklad s gramom heroínu, sa už viac nepozeralo ako na kriminálnika a zločinca, ktorého by sme mali dať do väzenia, ale ako na chorého, ktorý by sa mal podrobiť liečbe. Teda Portugalsko začalo drogovú situáciu vnímať ako problém zdravotný, nie kriminálny. Akonáhle vás po novom prichytili, neputovali ste do väzenia, ale na liečebný program.
Zmena zákonov priniesla o chvíľu viditeľné zmeny v celej spoločnosti. Medzi ľuďmi nad 18 rokov boli v Portugalsku hlásení len 3 mŕtvi na 1 milión obyvateľov, zatiaľ čo v iných krajinách je toto číslo podstatne vyššie (10 mŕtvych v Holandsku, 44 v Spojenom kráľovstve, 126 v Estónsku – všetky na 1 milión obyvateľov). Odklon od chápania drog ako kriminálnej záležitosti k záležitosti verejného zdravia má za cieľ predísť začleneniu užívateľov do podsvetia.
Medzi rokmi 2000 a 2008 došlo síce k miernemu nárastu užívania drog u dospelých, ale na druhej strane k zníženiu ich užívania u adolescentov, závislých a väzňov. Taktiež poklesli súdne procesy pojednávajúce o drogách, a to až o 66 %. Markantný bol aj pokles HIV infikovaných v súvislosti s drogami. Výskyt nových prípadov HIV klesol až o 75 %. Čoho výskyt sa na druhej strane zväčšil, bol počet ľudí liečiacich sa zo závislosti – o 20%.
Jeden z hlavných architektov celého projektu bol portugalský premiér José Sócrates, ktorý priznal, že bol inšpirovaný vlastnou skúsenosťou, keď dostával zo závislosti svojho brata. Už vtedy hovoril o veľkých predsudkoch a nelogických postupoch, ktoré v drogovej politike po celom svete panujú. Čo sa týka finančných nákladov, tie by nemali byť o nič väčšie ako v minulosti, keďže peniaze z justície sa akurát presunuli do verejného zdravotníctva.
V Portugalsku v súčasnosti fungujú terénni pracovníci, ktorí závislým rozdávajú sterilné ihly, dezinfekciu, kondómy či rovno čisté náradie na aplikovanie drogy ihlou. Avšak akonáhle je niekto s drogou prichytený, je automaticky poslaný k „Odhováracej komisii“ na poradenstvo. Tieto komisie sú zložené zo psychológov, sociálnych pracovníkov či právnikov, ktorí skúmajú, aký závažný je drogový problém každého chyteného užívateľa. Ak komisia nezistí žiadne dôkazy o závislosti na drogách, môže byť zadržanému udelená pokuta vo výške 25 € až minimálna mzda.
Udeľovanie pokút je však až poslednou možnosťou a zväčša odchádzajú po prvom zadržaní len s varovaním. Komisie majú ale napríklad aj právomoc zakázať vykonávanie licencovaného zamestnania (taxikár, právnik, lekár atď). Portugalský drogový model, aj keď sa zdal na začiatku extrémne riskantný a viacerí odborníci politikov pred zavedením zákonov varovali, sa ukázal ako veľmi efektívny a reálne znižujúci podiel problémových občanov v uliciach.
Viete si podobnú drogovú politiku predstaviť aj na Slovensku? Boli by ste za alebo proti? Svoje názory môžete vyjadriť v ankete.
