Bloger Filip Jánošík Lehotský v Ázii zažil kadečo.
Filip dal výpoveď, kúpil si jednosmernú letenku a zmizol v Ázii. O svojich zážitkoch sa rozpísal vo fantastickej sérii Jánošík na úteku na Refresher Blogoch, ktoré môžeš začať zadarmo okamžite písať aj ty.
Na svojich cestách prekonal Himaláje, videl Nepál a stretol Dalajlámu, no tiež videl pálenie mŕtvol, zažil rasizmus na vlastnej koži a dokonca sa zoznámil s indickým hašišom. Filip svoje zážitky zhrnul v tomto rozhovore, no pokiaľ sa budeš chcieť dozvedieť všetko do úplných podrobností, stačí vždy kliknúť na nalinkovaný blog pri danej príhode. A ak by si túžil po ešte väčšom náklade autentických zážitkov, utekaj na Filipov Instagram.
Ako si sa k cestovaniu vôbec dostal?
Frajerka mi utiekla s klávesákom z Desmodu, tak som našetrené eurá na zásnubák strčil do cesty na Srí Lanku. Tam som zistil, že sa dá žiť aj inak. Domáci mi bežne hádali o 10 rokov viac a ja im o 10 menej. Po návrate som utiahol opasky, žil v Bratislave z 10 € na deň a šetril lóve na ďalší trip.
Tvojou inšpiráciou ti však bol aj jeden z kamarátov.
Áno. Kamoš priletel do Thajska, v prvý deň ho okradli a zostal napospas sám len s gitarou. Uživil sa celý rok hraním na ulici a precestoval desiatku krajín. Hovoril mi, ako ho ázijská milenka vozila SUV-čkom do práce, teda žobrať na ulicu s gitarou, alebo ako domácemu platil za nocľah spoločným kúpaním vo vani. Nehrá ani nespieva nijak slávne, ale prežije všetko, týpek. Vravel som si, že to musím zvládnuť aj ja.
Za pár mesiacov som bol pripravený ísť, ale na koncerte som si odpálil hlasivky a museli mi operovať uzlíky. Kým som sa dal dokopy, odkladal som ďalej peniaze a potom som mal dosť na to, aby som išiel aj bez gitary a nemusel sa držať veľkých miest. Milujem hory a Ázia je šialene lacná, tak som sa rozhodol pre Nepál a Indiu.
⇒ Jánošík na úteku #2: Séria zlých rozhodnutí
Tvojou prvou zastávkou bol Nepál. Je tam naozaj tak lacno?
Nepál je bohatý prírodou, lacný cenami. Dobrý mesačný plat je tam 200 € a robiť sú zaň ochotní 10 hodín denne, 6 dní v týždni. Snažil som sa ísť low-budget a tešil som sa, že mám vlastnú izbu s kúpeľňou, raňajkami a manželskou posteľou za 8 € na noc. Potom som však zistil, že sa to dá aj za 3 €.
V Nepále si so slovenským platom kráľ a s nemeckým si boh. Naješ sa plnohodnotne aj za 0,80 €. Všetko, čo chceš vidieť, je zadarmo, sprievodcov si platiť nutne nemusíš a zážitky sa tiež neskrývajú za pokladňami.
Ako vyzerá život v Nepále?
Všetci sú ohromne priateľskí a pomôcť cudzincovi je ich priorita. Keď ti utečie autobus pred nosom, zastaví ti motorkár a vezme ťa kam chceš, zadarmo. Puberťáci snívajú o blondínkach a živote v Amerike, všetci milujú futbal. Početné rodiny žijú pohromade v malých domoch a ešte menších bytoch, ale necítia sa vôbec chudobnýmí.
⇒ Jánošík na úteku #5: Sex, kerky a vlastne nič
Aké zážitky z Nepálu vlastne máš?
Spomenúť určite musím 15-dňový trek po Himalájach. Z niektorých vrcholov som pod sebou videl prelietavať lietadlá. Prešli sme vyše 200 km a vystúpali až na 5 400 m. n. m. Bol som dojatý, odporúčam. Trasy sú pomerne civilizované, spí sa v jednoduchých ubytovniach, kde ti zakúria, spravia pizzu, všade zoženieš aj blbostičky ako Snickers.
Po západe slnka je však pomerne zima. Bolo zábavné, keď si si v izbe oklepal topánky a ráno tam ten sneh stále bol. Ďalej treba myslieť na výškovú chorobu. Pľúca majú problém so vzduchom kvôli nízkemu tlaku, bolí ťa hlava, máš hnačku a grciaš. Ráno to niekedy na ubytovni znelo ako na Obchodnej v sobotu o tretej ráno.
Trek sa dá zvládnuť v pohode aj bez sprievodcu-nosiča, ale mne ten môj zachránil život. Celé hory sú pokryté zastavenými lavínami kameňov. Stačí malý otras a všetko sa spustí dole. Na mňa hore nejaká zver spustila gigantickú skalu. Keby ma na to sprievodca neupozornil, nestihol by som v poslednej chvíli odskočiť a odtrhlo by mi hlavu.
⇒ Jánošík na úteku #6 až #13: Je to ako Veľká Fatra na steroidoch
V Nepále však tvoj výlet nekončil.
Ďalšou zastávkou bola India. Za 100 eur som vybavil elektronické víza s pečiatkou, podľa ktorých mi na colnici mali dať patričné papiere na dva mesiace. Z hlavného mesta Nepálu som sa 12 hodín terigal na indické hranice, kde ma odpálili otázkou, že toto potvrdenie mi uznajú len na letisku a musím ísť celú tú cestu späť na ambasádu. Šofér mi vyhodil batožinu z autobusu a ja som sa ocitol o 6:00 ráno na hranici dvoch krajín, pričom som nemal platné víza ani v jednej. Pomohla mi indická rodina na výlete s džípom a napokon sa mi podarilo dostať do Indie lietadlom.
Pristal som v Novom Dillí, v hlavnom meste, nechal sa okradnúť taxikármi a skoro nestihol vlak. Na nástupišti mi pomohli vojaci, vraj nech na Indiu spomínam v dobrom. Prekvapilo ma, že na stanici majú ženy vlastnú čakáreň a v metre vlastné vagóny. Nie je to však znak patriarchátu, ale snahy o ich bezpečie. Nemusia sa preto tlačiť s ostatnými spotenými chlapmi. V niektorých sférach sú však pozadu, ak si gay, stále ideš sedieť.
Pre cudzinca musí byť India poriadne zvláštnym zážitkom.
To áno. V Džajpure som videl starú ženu holými rukami zbierať riedke kravské výkaly na kúrenie. Zrazu žiadna robota nie je taká zlá. Je tu aj taká zaujímavosť. Majú McDonalds's, no samozrejme v ňom nezoženieš cheeseburger, keďže sú pre nich kravy sväté. Nezodpovedným chovom sa u nich však premnožili, a tak ich majú v krajine viac ako Rusov v Rusku.
⇒ Jánošík na úteku #17: Zamilovaný do zadanej
⇒ Jánošík na úteku #18: Pustili ma do Indie
V Indii si však videl aj desivejšie veci než holú ľudskú ruku v lajne.
Musím spomenúť staré mesto Váránasí, ktorým preteká rieka Ganga. Hinduisti veria, že umývaním v tejto vode sa zbavia zlej karmy, zároveň však na brehoch pália mŕtvoly a v prípade, že zomrie tehotná žena, dieťa, či niekto s leprou, telo len pošlú na plťke a často končí vo vode.
O mŕtvoly javia záujem aj členovia sekty Aghori, ktorí tieto telá lovia, majú s nimi sex a potom jedia. Pijú vlastný moč priamo z ľudských lebiek a húlia trávu. V tých najšpinavších aktoch sa tak snažia nájsť čistotu.
A týchto ľudí si aj stretol?
Pátral som po nich skoro každý večer. Na recepcii mi poradili, že si ma tieto veci nájdu samé, keď budem dosť high. Tak som si nechal lokálnym mafiánom namiešať marihuanové smoothie a hľadal okolo spálenísk. Dostal som sa do ich chrámu a k jednému fejkovému šamanovi s Instagramom a fotkami, ktoré mu spravili reportéri z National Geographic.
Ozajstný Aghori by však nevedel po anglicky, nič nerobí za peniaze a určite nemá Instagram. Cestou na hotel ma potom napadol feťák so železnou tyčou, ale mal som rýchlejšie nohy.
Jedného Aghoria som síce neskôr našiel, ale krútil sa na zemi z ópia tak som to ani neskúšal, nech si to v kľude užije.
⇒ Jánošík na úteku #21: Plávajúce mŕtvoly, ganjové smoothie a lov na kanibalov
V Indii si sa stretol aj so samotným Dalajlámom.
Dalajláma ma prekvapil lasicovským humorom a mladíckym vyžarovaním. Prišiel k nám, rozprával sa s nami, robil si srandu z tetovaní, vyťahal hipíkov za dredy a podobne.
⇒ Jánošík na úteku #23: Bol som s Dalajlámom
Existuje v Indii rasizmus voči bielym ľuďom?
Skôr predsudky. Automaticky čakajú, že si bohatý. Bol som však aj v horskej dedine Malana, ktorá je kvôli absolútnej izolácii a miestnemu hašišu známa po celom svete. Majú vlastné súdy a mafiu, turista sa v dedine nemôže ničoho dotknúť, fotiť, ani sadnúť na zem. Sú vraj priami potomkovia Alexandra Veľkého, ale vďaka incestu sa teda na tých tváričkách žiadny Colin Farrell nekonal.
Na mňa ako bieleho tam pľuli decká, vyhodili ma z obchodu a celý prechod dedinou bol dosť nepríjemný. Hlavne keď moja partia začala grcať pred chrámom kvôli hašišovým koláčom. Cez noc nás potom riešila ich mafia.
Filip bude o svojich cestovateľských zážitkoch s humorom rozprávať už v stredu 6.6.2018 na Zelenom kríčku v Trnave, vo štvrtok 7.6.2018 v Klube 77 v Banskej Bystrici a v pondelok 11.6. v Kulturáku v bratislavskom Ružinove. Ak sa o Nepále túžiš dozvedieť viac, určite doraz, my nebudeme chýbať.
