Na starý kontinent mieri nová technická revolúcia. Elon Musk prichádza so svojím Hyperloopom.
Daj zbohom zdĺhavému cestovaniu vlakmi a rozheganými autobusmi. Firma Hyperloop Transportation Technologies si to namierila do Európy, kde vyskúša svoju najrýchlejšiu známu formu cestovania Hyperloop.
Čo to vlastne je? Posadíš sa do kapsule, ktorá cestuje nízkotlakovým potrubím, kde vládne takmer úplne vákuum. "Pomocou vákuových púmp či kompresorov sa bude v potrubí udržiavať 1000-násobne nižší tlak vzduchu, než je bežný atmosférický. To minimalizuje odpor vzduchu voči pohybujúcej sa kapsule. Pohonnou jednotkou kapsuly je lineárny elektromotor. Pre dosiahnutie ešte nižšej energetickej náročnosti systému má byť kapsula osadená tzv. vzduchovými ložiskami. Je to systém stlačeného vzduchu, ktorý nadnáša kapsulu len niekoľko mm nad spodnou časťou potrubia. Tým sa eliminuje trenie a valivý odpor.," informuje spoločnosť. Vnútri sa tiež nachádzajú magnety, vďaka ktorým sa kapsula vznáša, no na ne majú Musk a HTT odlišné názory.
Elon Musk prišiel s prvým nápadom na Hyperloop v roku 2013. Vtedy povedal, že by dokázal odviesť pasažierov z LA do San Francisca za neuveriteľných 30 minút. To je o polovicu menej, než trvá let lietadlom. Momentálne existujú traja najväčší zanietenci myšlienky. Sú nimi Elon Musk sám, firma Hyperloop Transportation Technologies a Virgin Hyperloop One.
Projekt sľubuje, že pôjde rýchlosťou až tisíc kilometrov za hodinu a výrazne tak skráti cestovanie medzi mestami. Zatiaľ však ide iba o jej prototyp, ktorý firma vyskúša vo Francúzku, na ploche bývalej vojenskej základne v meste Toulouse. Práve sem boli rúry dovezené už minulý týždeň, no tím stále čaká na kapsulu, ktorá by mala byť skonštruovaná do leta 2018.
Riaditeľ HTT Chairman Bibop Gresta, prezradil, že jeho spoločnosť má zmluvu s 9 mestami po celom svete. Zatiaľ má HTT dohodu hlavne s metropolami v Ohiu, Južnej Kórei a v Indii. Druhá dráha hyperloopu, ktorá sa už bude môcť využívať aj komerčne, by mala byť podľa Muska hotová v roku 2019. Svoje vízie pre európske mestá však firma zatiaľ úplne neprezradila. "Hyperloop už viac nie je iba konceptom, stáva sa biznisom a realitou," vyjadril sa Gresta.
Firma Hyperloop One začala s testovaním už minulý rok v americkom Los Angeles a predviedla úspšnú jazdu v jednom zo svojich prototypov.
Hoci je konštrukcia hyperloopu ešte iba v plienkach, aj na Slovensku sa už začali skúmať prvé možnosti realizácie. Firma HTT tvrdí, že ak všetko pôjde podľa plánu, v Bratislave by mala fungovať už o dva roky. Nebude však spájať žiadne mestá, ale mala by slúžiť ako transport vo vnútri samosprávy." V rámci projektu Hyperloop Bratislava sa konkrétnejšie spomína možné prepojenie centra a letiska," sľubuje firma.
Slovensko potom plánujú prepojiť s blízkymi veľkomestami v zahraničí. Prvá by mala byť Viedeň, po nej príde Budapešť a nakoniec dôjde snáď rad aj na Košice. "Jedným z dôvodov prečo sme si vybrali práve Bratislavu je blízkosť dvoch hlavných miest – Viedne, Budapešti a rovinatosť terénu v oblasti," vyjadrila sa HTT.
Cesta medzi metropolami by sa tak výrazne skrátila. Spoločnosť tvrdí, že vzdialenosť z Viedne do Bratislavy prekoná za 8 minút. "Celkové náklady na vnútro-mestskú trať v Bratislave sa majú pohybovať medzi 180 až 270 miliónov eur," odhaduje firma a dodáva, že projekt bude financovaný hlavne zo súkromných zdrojov.
